Charakteristika vývojových tendencií v oblasti uplatňovania ľudských zdrojov v sektorovej štruktúre NSP/SRI

V sektore remeslá a osobné služby sú aktuálne v sektorovej štruktúre NSP/SRI zaradené nasledovné divízie klasifikácie SK NACE Rev. 2: Bezpečnostné a pátracie služby, Oprava počítačov, osobných potrieb a potrieb pre domácnosti, Ostatné osobné služby, Činnosti domácností ako zamestnávateľov domáceho personálu. Vzhľadom na to, že v rámci sektora remeslá a osobné služby sú zaradené celkovo štyri divízie SK NACE Rev. 2, možno konštatovať, že z hľadiska sektorovej štruktúry NSP/SRI ide o sektor s priemerným počtom divízií. Charakteristika sektora remeslá a osobné služby nezahrňuje údaje za živnostníkov a zamestnancov u živnostníkov.

Veková pyramída zamestnancov v rámci sektora remeslá a osobné služby za roky 2010 a 2019

Najpočetnejšiu skupinu zamestnaných osôb (mužov a žien spolu) v sektore remeslá a osobné služby predstavovali v roku 2019 osoby vo veku 55 až 59 rokov. Celkovo sa v tejto vekovej kategórii nachádzalo približne 17,0 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore. Druhou najpočetnejšou vekovou kategóriou zamestnaných osôb v tomto sektore boli v roku 2019 osoby vo veku 60 a viac rokov. Ich podiel v roku 2019 dosiahol úroveň cca 15,7 %, čo oproti roku 2010 predstavovalo značný nárast. Najvýraznejší pokles podielu zamestnaných osôb nastal medzi rokmi 2010 a 2019 vo vekovej kategórii 35 až 39 rokov, pričom tento pokles predstavoval približne 3,1 p. b. Výrazne v rámci sektora poklesol aj podiel zamestnaných osôb vo vekovej kategórii 30 až 34 rokov, a to o približne 2,7 p. b. Na druhej strane, vo vyššie uvedenej vekovej kategórii 60 a viac rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k najvýraznejšiemu zvýšeniu podielu zamestnaných osôb, a to o približne 4,9 p. b. Podiel zamestnaných osôb pomerne dynamicky vzrástol aj vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov, kde tento nárast predstavoval približne 2 p. b.

Z hľadiska pohlavia bol v roku 2019 najvyšší podiel žien vo vekovej kategórii 50 až 54 rokov, pričom v tejto kategórii sa nachádzalo cca 16,1 % z celkového počtu žien v rámci sektora. Podobne výrazný podiel žien bol aj vo vekovej kategórii 55 až 59 rokov, pričom v tejto kategórii bolo zamestnaných cca 15,8 % žien z tohto sektora. Tretí najvyšší podiel žien sa nachádzal vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov, čo predstavovalo cca 13,4 % všetkých žien zamestnaných v predmetnom sektore.

U zamestnaných osôb mužského pohlavia bol najvyšší podiel z nich zamestnaný vo vekovej kategórii 55 až 59 rokov, kde sa nachádzalo približne 17,4 % z celkového počtu zamestnancov mužského pohlavia v tomto sektore. Na druhom mieste boli zamestnané osoby mužského pohlavia, ktoré prináležali do vekovej kategórie 60 a viac rokov, pričom ich podiel na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore bol cca 17,2 %. Tretie miesto v poradí predstavovali zamestnané osoby – muži v rámci vekovej kategórie 50 až 54 rokov, a to s podielom približne 13,2 % na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore.

Z hľadiska dynamiky a zmien vo vekovej štruktúre medzi rokmi 2010 a 2019 sa ako zaujímavé javí porovnanie podielu zamestnaných osôb vo veku do 40 rokov a vo veku 40 a viac rokov v rámci jednotlivých pohlaví. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku do 40 rokov na celkovom počte žien zamestnaných v rámci sektora poklesol medzi rokmi 2010 a 2019 z cca 41,5 % na približne 30,9 %. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku 40 a viac rokov na počte žien zamestnaných v sektore na druhej strane vzrástol z približne 58,5 % na cca 69,1 %. U zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku do 40 rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k poklesu z cca 35,1 % na približne 26,9 %. V rovnakom období podiel zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku 40 a viac rokov na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore vzrástol z približne 64,9 % na cca 73,1 %.

Trend vývoja zamestnanosti v členení podľa vekových kategórií možno všeobecne za obidve pohlavia spolu charakterizovať ako zvyšovanie veku osôb zamestnaných v rámci sektora, pričom podiel zamestnaných osôb do 40 rokov poklesol v období rokov 2010 až 2019 o približne 8,6 p. b.

Regionálne diferencovaná početnosť ekonomických subjektov a podiely zamestnancov v ekonomických subjektoch podľa druhu vlastníctva za rok 2019 v sektore remeslá a osobné služby

Remeslá a osobné služby sa lokalizujú najmä do regiónov s vysokou kúpnou silou obyvateľstva, preto Bratislavský kraj v rámci SR jednoznačne dominuje z hľadiska početnosti ekonomických subjektov v tomto sektore. Dominancia Bratislavského kraja je evidentná taktiež z hľadiska priestorovej koncentrácie sektorovo relevantných zamestnancov. Stredná početnosť ekonomických subjektov je v Košickom, Trenčianskom a Nitrianskom kraji, pričom vyššia početnosť sektorovo relevantných zamestnancov je z týchto krajov príznačná najmä pre Nitriansky a Košický kraj. V ďalšom texte nižšie je charakterizovaná situácia v oblasti počtu zamestnancov v ekonomických subjektoch v členení podľa druhu vlastníctva a regiónu.

V rámci sektora remeslá a osobné služby bol v Bratislavskom kraji najvyšší podiel zamestnancov (a to približne 73,3 %) zamestnaných v ekonomických subjektoch so súkromným tuzemským vlastníctvom. Na druhom mieste sa v Bratislavskom kraji z hľadiska podielu nachádzali zamestnanci pracujúci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je zahraničné a podiel týchto zamestnancov predstavoval približne 18,4 %. Tretiu priečku predstavovali v tomto kraji medzinárodné ekonomické subjekty s prevažujúcim súkromným sektorom, pričom podiel zamestnancov v týchto subjektoch dosiahol 6,4 %.

V Trnavskom kraji bol najvyšší podiel zamestnancov, a to približne 53,4 %, evidovaný v ekonomických subjektoch so súkromným tuzemským vlastníctvom. V tomto kraji bol druhý najvyšší podiel zamestnancov v zahraničných ekonomických subjektoch, pričom podiel týchto zamestnancov v rámci sektora a kraja bol 39,1 %. Na tretej pozícii boli s podielom cca 7,0 % zamestnanci v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy.

Trenčiansky kraj sa vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch, pričom ich podiel tu dosiahol 64,0 %. Títo zamestnanci boli s 27,7 %-ným podielom nasledovaní zamestnancami v ekonomických subjektoch v medzinárodnom vlastníctve s prevažujúcim súkromným sektorom. Ekonomické subjekty so zahraničným vlastníctvom zamestnávali v rámci kraja a sektora približne 8,3 % zamestnancov.

Nitriansky kraj bol charakteristický najvyšším podielom zamestnancov v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo bolo súkromné tuzemské a podiel zamestnancov v nich tvoril približne 90,5 %. Za nimi nasledovali s podielom 8,9 % zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch. Tretie miesto v tomto kraji predstavovali zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom, a to s podielom cca 0,6 %.

Najvýraznejší podiel zamestnancov v rámci sektora v Žilinskom kraji bol zamestnaný v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch a ich podiel bol približne 93,1 %. S odstupom za nimi nasledovali zamestnanci ekonomických subjektov so zahraničným vlastníctvom, a to s podielom 6,4 % v rámci sektora a kraja. Prvú trojicu uzatvárali zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom a ich podiel predstavoval 0,6 %.

Banskobystrický kraj sa v rámci sektora remeslá a osobné služby vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je súkromné tuzemské, pričom títo zamestnanci predstavovali približne 60,2 %-ný podiel na zamestnanosti v sektore a kraji. Výraznejší podiel (38,3 %) tu predstavovali aj zamestnanci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je medzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom. Zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch predstavovali podiel 1,5 % v rámci sektora a kraja.

V Prešovskom kraji v sektore remeslá a osobné služby s podielom približne 89,3 % dominovali zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch. Na druhom mieste boli v rámci sektora a kraja s podielom 7,1 % zamestnanci v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy. V ekonomických subjektoch so zahraničným vlastníctvom bolo zamestnaných približne 3,5 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Posledným skúmaným krajom v rámci tohto sektora je Košický kraj, kde zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch dosiahli približne 66,6 %-ný podiel na zamestnanosti, pričom títo boli nasledovaní zamestnancami ekonomických subjektov vo vlastníctve územnej samosprávy a ich podiel predstavoval približne 17,1 %. Ekonomické subjekty, ktorých vlastníctvo je medzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom, úhrnne zamestnávali približne 9,8 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Regionálne diferencovaný podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde zamestnancov s nástupom do pracovného pomeru za 1. štvrťrok 2020 a výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest k 31. 7. 2020 v sektore remeslá a osobné služby

Vyššie zobrazená mapa predstavuje podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, t. j. ide o základnú zložku mzdy vyplatenú zamestnancom, ktorí nastúpili do zamestnania počas 1. štvrťroka 2020. Výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest vychádza z agregovaných dát aktuálnej inzercie voľných pracovných miest Internetového sprievodcu trhom práce (ISTP) k 31. 7. 2020 v súlade s povinnosťou zamestnávateľa uvádzať pri zverejňovaní ponuky zamestnania sumu základnej zložky mzdy.

Významným sledovaným parametrom je podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, pričom tento podiel bol najvyšší v Nitrianskom kraji, kde dosiahol približne 92,2 %. Za Nitrianskym krajom sa nachádzal s podielom približne 86,3 % Banskobystrický kraj. V rámci sektora a kraja bol výrazný podiel základnej zložky mzdy nastupujúcich zamestnancov aj v Prešovskom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 80,3 %. Na druhej strane, najnižší podiel predstavovala základná zložka mzdy zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v Trnavskom kraji, a to približne 77,2 %. Relatívne nízky podiel predstavovala základná zložka mzdy aj v Trenčianskom kraji (77,3 %) a Košickom kraji (77,6 %).

Najvyššie priemerné inzerované mzdy v sektore remeslá a osobné služby, a to na úrovni cca 1 388 EUR, boli k 1. 7. 2020 evidované v Banskobystrickom kraji, pričom sa jednalo najmä o zverejnené ponuky voľných pracovných miest so strednou a vyššou kvalifikačnou náročnosťou. Banskobystrický kraj bol nasledovaný Trnavským krajom, v ktorom k určenému dátumu výška inzerovanej mzdy v sektore dosiahla približne 719 EUR. S miernym odstupom za ním bol na treťom mieste Nitriansky kraj, v ktorom inzerovaná mzda dosiahla hodnotu cca 682 EUR. V opačnom spektre z hľadiska výšky inzerovaných miezd sa nachádzal Košický kraj, kde bola priemerná inzerovaná mzda v tomto sektore približne len 620 EUR a jednalo sa najmä o kvalifikačne menej náročné pracovné miesta. Pomerne nízka mzda z hľadiska sektora bola inzerovaná aj v Prešovskom kraji (cca 622 EUR) a v Bratislavskom kraji, kde to bolo približne 656 EUR.