Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 vymedzený tými ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií predmetnej klasifikácie: 80 Bezpečnostné a pátracie služby, 95 Oprava počítačov, osobných potrieb a potrieb pre domácnosti, 96 Ostatné osobné služby, 97 Činnosti domácností ako zamestnávateľov domáceho personálu.
Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 80 Bezpečnostné a pátracie služby medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal síce kolísavý trend, avšak bez výraznej zmeny absolútnej hodnoty v počiatočnom a ostatnom sledovanom roku. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 2,6 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2011, kedy to bolo približne 3,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2009, pričom v tomto roku to bolo približne 2 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 80 Bezpečnostné a pátracie služby medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 0,2 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 0,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2017, a to na úrovni 0,7 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2009 dosiahlo úroveň približne 0,3 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 95 Oprava počítačov, osobných potrieb a potrieb pre domácnosti medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal zníženie, ktoré v absolútnej hodnote predstavovalo približne 215,9 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 40,9 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2008, kedy to bolo približne 230,7 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2016, pričom v tomto roku to bolo približne 14,4 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 95 Oprava počítačov, osobných potrieb a potrieb pre domácnosti medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 22,2 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 5,9 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2008, a to na úrovni 27,2 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2010 dosiahlo úroveň približne 2 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 80 Bezpečnostné a pátracie služby k zníženiu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 95,5 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov znížil o približne 1,02 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 148 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2009 na úrovni 497,1 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v divízii evidovaná v roku 2017, kedy to bolo približne 0,4 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 1,59 %, s maximom dosiahnutým v roku 2009, a to na úrovni približne 4,96 % a minimom v roku 2017, ktoré dosiahlo zanedbateľnú hodnotu.
Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 95 Oprava počítačov, osobných potrieb a potrieb pre domácnosti k zvýšeniu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 172,2 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov zvýšil o približne 2,38 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 294,7 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich extrémne maximum bolo dosiahnuté v roku 2011 na úrovni 6 808,8 EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola vynaložená v roku 2014. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 8,45 %, s maximom dosiahnutým v roku 2011, a to na úrovni približne 74,08 % a minimom v roku 2014, kedy to bola zanedbateľná hodnota.
V sektore remeslá a osobné služby bolo zo súhrnného počtu 1 831 UoZ evidovaných v SR k 31. 1. 2020 približne 49,3 % žien a 50,7 % mužov. V rámci celej SR a sektora boli najpočetnejšou kategóriou UoZ muži s nižšími úrovňami EKR, a to s počtom 494 osôb. Na druhej strane najmenej početnou kategóriou UoZ v členení podľa pohlavia a úrovne EKR boli s počtom 82 muži s vyššími úrovňami EKR.
Z regionálneho hľadiska bol najvyšší počet sektorovo relevantných UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR lokalizovaný v Košickom kraji, a to 102 osôb. Na druhom mieste sa nachádzal počet UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji, kde ich zastúpenie predstavovalo 80 osôb. Na druhej strane v Trenčianskom kraji z celkového počtu UoZ mužského pohlavia v rámci tohto sektora malo len 39 z nich nižšie úrovne EKR.
Najviac UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bolo v Košickom kraji, a to 77. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR z Banskobystrického kraja, kde ich počet predstavoval 73 osôb. Najnižší počet UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol v Trnavskom kraji, a to 20 osôb.
UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR boli najpočetnejší v Košickom kraji, kde ich bolo evidovaných 17. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR v Bratislavskom kraji, ktorých bolo 12. Na druhej strane v Nitrianskom kraji bolo týchto UoZ len minimum.
V januári 2020 bolo evidovaných najviac sektorovo relevantných UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji, kde ich počet predstavoval 73 osôb. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR z Prešovského kraja, pričom ich počet bol 68. Naopak, v Trenčianskom kraji malo len 28 UoZ ženského pohlavia nižšie úrovne EKR.
UoZ – ženy so strednými úrovňami EKR tvorili najvyšší počet v Košickom kraji, kde ich bolo 84 v danom sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR v Prešovskom kraji, pričom ich počet tu dosiahol 65 osôb. Najnižší počet UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol z Nitrianskeho kraja, a to 31 osôb.
UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR sa nachádzalo najviac v Prešovskom kraji, kde ich bolo evidovaných 20 osôb. Za nimi v poradí nasledovali UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR z Trenčianskeho kraja, a to s početnosťou 17 UoZ. Na druhej strane v Trnavskom kraji a sektore predstavovali UoZ – ženy len minimálny podiel.
V rámci sektora remeslá a osobné služby dosiahla v roku 2019 priemerná mesačná hrubá mzda úroveň 794 EUR. Na nižších úrovniach EKR dosiahli zamestnanci priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 721 EUR, čo v pomere k celkovej priemernej mesačnej hrubej mzde v rámci sektora predstavovalo približne 91 %-ný podiel. U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bola v sledovanom roku evidovaná priemerná mesačná hrubá mzda vo výške 813 EUR, a to bolo približne 102 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 1 038 EUR mali tie osoby, ktoré patrili do vyšších úrovní EKR, a táto hodnota tvorila cca 131 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Mzdový rozdiel kvantifikovaný z hľadiska vzdelania ilustruje rozdiel medzi priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s vyššími úrovňami EKR a priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s nižšími úrovňami EKR. Tento mzdový rozdiel medzi vyššie uvedenými skupinami predstavoval 317 EUR, resp. 40 percentuálnych bodov v prospech zamestnancov s vyššími úrovňami EKR.
Z pohľadu úrovne EKR a regionálneho hľadiska bol medzi rokmi 2018 a 2019 zaznamenaný najvyšší medziročný rast mzdy u zamestnancov s nižšími úrovňami EKR v Trenčianskom kraji. Za nimi sa nachádzali zamestnanci s nižšími úrovňami EKR zamestnaní v Nitrianskom kraji. Naopak, v Banskobystrickom kraji mzdy zamestnancov s nižšími úrovňami EKR mierne poklesli. Pomerne nízky rast miezd u zamestnancov s nízkymi úrovňami EKR bol zaznamenaný tiež v Košickom kraji.
U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bol medzi sledovanými rokmi najvyšší rast mzdy v Trenčianskom kraji. Na druhom mieste sa nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR v Prešovskom kraji. V opačnom spektre sa nachádzal Trnavský kraj, kde mzdy zamestnancov so strednými úrovňami EKR vzrástli len mierne. Relatívne nízky rast miezd zamestnancov v týchto úrovniach EKR bol zaznamenaný taktiež v Žilinskom kraji.
Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR zaznamenali medzi rokmi 2018 a 2019 najdynamickejší nárast miezd v Trenčianskom kraji. Pomerne dynamický nárast priemernej hrubej mesačnej mzdy bol aj u zamestnancov s vyššími úrovňami EKR evidovanými v Košickom kraji, avšak v Trnavskom kraji mzdy zamestnancov s vyššími úrovňami EKR mierne poklesli. Nízky rast miezd bol zaznamenaný taktiež v Nitrianskom kraji.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.