Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Vplyv pandémie COVID-19 na vývoj nezamestnanosti

Sektorová štruktúra NSP/SRI určila agregáciou divízií SK NACE Rev. 2 špecifické sektory hospodárstva, pričom v rámci tejto časti bude charakterizovaný sektor potravinárstvo. Tento sektor možno charakterizovať ako sektor s priemerným početným zastúpením jednotlivých divízií SK NACE Rev. 2. Celkovo sa v sektore nachádzajú tri divízie SK NACE Rev. 2, pričom ich názvy sú nasledovné: Výroba potravín, Výroba nápojov, Výroba tabakových výrobkov.

Špecifická nezamestnanosť v sektore potravinárstvo v období január 2019 – december 2020 v porovnaní s nezamestnanosťou v SR
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Špecifická nezamestnanosť v sektore potravinárstvo v období od januára 2019 do decembra 2020 prirodzene podliehala vplyvu pandémie a sprievodným opatreniam. Z vyššie uvedeného grafu je možné vidieť jej zmeny v čase. Najvyššia sektorovo špecifická nezamestnanosť bola v decembri 2020, a to na úrovni 8,6 %. V novembri 2020 sa špecifická nezamestnanosť v tomto sektore držala na veľmi podobnej úrovni a dosiahla mieru 8,3 %. V sledovanom období bola najnižšia špecifická nezamestnanosť v sektore potravinárstvo v januári 2020, a to 6 %. V tomto období dosiahla priemerná výška sektorovo špecifickej nezamestnanosti 7,1 %, čo je približne o 2,2 p. b. viac, ako celoslovenská priemerná špecifická nezamestnanosť. Od januára 2019 do marca 2020 bola špecifická sektorová nezamestnanosť výrazne vyššia, ako priemer za SR. Od apríla 2020 v dôsledku pandémie nastala na trhu práce v celej SR zmena, pričom v tomto sektore od marca do decembra 2020 špecifická nezamestnanosť vzrástla o 2,4 p. b. Najvyšší rozdiel oproti SR bol v januári 2019, a to na úrovni 3 p. b. Na druhej strane najnižší rozdiel je možné vidieť v januári 2020, a to 1,6 p. b. Najvýraznejší mesačný nárast sektorovo špecifickej nezamestnanosti nastal medzi marcom 2020 a aprílom 2020 a predstavoval 1,1 p. b. Pomerne výrazný mesačný nárast sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol zaznamenaný aj medzi aprílom 2020 a májom 2020, a to na úrovni 0,5 p. b. Naopak, najvyšší pokles mesačnej nezamestnanosti v sektore (o 0,5 p. b.) nastal medzi decembrom 2019 a januárom 2020.

Špecifická nezamestnanosť v sektore potravinárstvo v decembri 2020 v členení podľa krajov
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Z hľadiska regionálnej distribúcie sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v decembri 2020 v troch krajoch nezamestnanosť vyššia ako je priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť v sektore bola v Banskobystrickom kraji, kde dosiahla 36,3 %. Pomerne vysoká hodnota sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola aj v Košickom kraji, a to 17,3 %. Naopak, najnižšia sektorovo špecifická nezamestnanosť bola v Bratislavskom kraji, a to 2,8 %. Nízka sektorovo špecifická nezamestnanosť (3,5 %) bola aj v Nitrianskom kraji.

Porovnanie špecifickej nezamestnanosti v sektore potravinárstvo medzi decembrom 2019 a decembrom 2020 v členení podľa krajov
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Ročná zmena sektorovo špecifickej nezamestnanosti dosiahla nárast o 2,1 p. b. Najvyšší nárast bol dosiahnutý v Banskobystrickom kraji (15,8 p. b.). Vysoký nárast bol zaznamenaný aj v Košickom kraji (o 7 p. b.). Lepšie na tom boli Trenčiansky kraj s poklesom o 0,1 p. b. a Nitriansky kraj, kde nárast predstavoval 0,3 p. b.

Sektorovo špecifická nezamestnanosť najmä v dlhšom časovom období súvisí s početnosťou organizácií a tržbami, ktoré organizácie dosahujú z predaja potravinárskych produktov. Sú to práve zamestnávateľské organizácie, ktoré prijímajú a uvoľňujú zamestnancov, umožňujú uplatnenie ľudských zdrojov v produktívnej práci a ich odmeňovanie z dosahovaných tržieb. Súčasne je na fungovanie organizácií a zabezpečenie tržieb nevyhnutná práca kvalifikovaných zamestnancov, ktorých odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti sú na základe konsenzu sociálnych partnerov v SR cielene rozvíjané v sektorovej štruktúre NSP/SRI.

Vývoj počtu organizácií a výška priemerných tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu v divízii 10 Výroba potravín v rokoch 2010 až 2018 v SR
Zdroj: ŠÚ SR, databáza DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Počet organizácií v divízii 10 Výroba potravín v období rokov 2010 a 2018 vzrástol o 810 organizácií, čo predstavuje nárast o 31 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil rast medzi rokmi 2015 a 2016, kedy vzniklo 453 organizácií. Nárast medzi týmito rokmi predstavoval 55,9 % z celkového nárastu počtu organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu je výrazne ovplyvnený zmenou v počte organizácií. Celkový pokles medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 119 tis. EUR, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení pokles o 9,6 %. Najvyšší pokles bol medzi rokmi 2015 a 2016, čo predstavuje zníženie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 209 tis. EUR. Vzhľadom na rast počtu organizácií a pokles tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia vznikali primárne organizácie s nízkymi tržbami za vlastné výkony a tovar.

Vývoj počtu organizácií a výška priemerných tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu v divízii 11 Výroba nápojov v rokoch 2010 až 2018 v SR
Zdroj: ŠÚ SR, databáza DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Počet organizácií v divízii 11 Výroba nápojov v období rokov 2010 a 2018 vzrástol o 426 organizácií, čo predstavuje nárast o 93 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil rast medzi rokmi 2016 a 2017, kedy vzniklo 136 organizácií. Nárast medzi týmito rokmi predstavoval 31,9 % z celkového nárastu počtu organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu je ovplyvnený zmenou v počte organizácií. Celkový pokles medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 582 tis. EUR, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení pokles o 40,1 %. Najvyšší pokles bol medzi rokmi 2015 a 2016, čo predstavuje zníženie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 421 tis. EUR. Vzhľadom na rast počtu organizácií a pokles tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia vznikali primárne organizácie s nízkymi tržbami za vlastné výkony a tovar.

Špecifická nezamestnanosť v sektore potravinárstvo bola počas celého sledovaného obdobia vyššia ako celoslovenský priemer, pričom rozdiel vo výške nezamestnanosti sa udržoval na podobnej úrovni. Z regionálneho hľadiska dominuje sektorovo špecifická nezamestnanosť v Banskobystrickom kraji, a to z hľadiska výšky aj nárastu. V divíziách 10 Výroba potravín a 11 Výroba nápojov vývoj počtu organizácií inverzne koreloval s výškou tržieb na jednu organizáciu.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.