Charakteristika vývojových tendencií v oblasti uplatňovania ľudských zdrojov v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor potravinárstvo

V sektore potravinárstvo sú aktuálne v sektorovej štruktúre NSP/SRI zaradené nasledovné divízie klasifikácie SK NACE Rev. 2: Výroba potravín, Výroba nápojov, Výroba tabakových výrobkov. Vzhľadom na to, že v sektore sú zaradené celkovo tri divízie SK NACE Rev. 2, možno konštatovať, že v rámci sektorovej štruktúry NSP/SRI ide o sektor s priemerným počtom divízií.

Veková pyramída zamestnancov v rámci sektora potravinárstvo za roky 2010 a 2019

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Najpočetnejšiu skupinu zamestnaných osôb (mužov a žien spolu) v sektore potravinárstvo predstavovali v roku 2019 osoby vo veku 40 až 44 rokov. Celkovo sa v tejto vekovej kategórii nachádzalo približne 15,9 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore, pričom ich podiel oproti roku 2010 významne vzrástol. Druhou najpočetnejšou vekovou kategóriou zamestnaných osôb v tomto sektore boli v roku 2019 osoby vo veku 45 až 49 rokov. Ich podiel v roku 2019 dosiahol úroveň cca 15,4 %, čo oproti roku 2010 predstavovalo mierny nárast. Najvýraznejší pokles podielu zamestnaných osôb nastal medzi rokmi 2010 a 2019 vo vekovej kategórii 30 až 34 rokov, pričom tento pokles predstavoval približne 4,16 p. b. Výrazne v rámci sektora poklesol aj podiel zamestnaných osôb vo vekovej kategórii 35 až 39 rokov, a to o približne 3 p. b. Na druhej strane, vo vekovej kategórii 60 a viac rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k najvýraznejšiemu zvýšeniu podielu zamestnaných osôb, a to o približne 4,9 p. b. Podiel zamestnaných osôb pomerne dynamicky vzrástol aj vo vekovej kategórii 55 až 59 rokov, kde tento nárast predstavoval približne 2,5 p. b.

Z hľadiska pohlavia bol v roku 2019 najvyšší podiel žien vo vekovej kategórii 45 až 49 rokov, pričom v tejto kategórii sa nachádzalo cca 16,8 % z celkového počtu žien v rámci sektora. Výrazný podiel žien bol aj vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov, pričom v tejto kategórii bolo zamestnaných cca 16,0 % žien z tohto sektora. Tretí najvyšší podiel žien sa nachádzal vo vekovej kategórii 50 až 54 rokov, čo predstavovalo cca 14,6 % všetkých žien zamestnaných v predmetnom sektore.

U zamestnaných osôb mužského pohlavia bol najvyšší podiel z nich v roku 2019 zamestnaný vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov, kde sa nachádzalo približne 15,9 % z celkového počtu zamestnancov mužského pohlavia v tomto sektore. Na druhom mieste boli zamestnané osoby mužského pohlavia, ktoré prináležali do vekovej kategórie 45 až 49 rokov, pričom ich podiel na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore bol cca 14,0 %. Tretie miesto v poradí predstavovali zamestnané osoby – muži v rámci vekovej kategórie 35 až 39 rokov, a to s podielom približne 12,2 % na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore.

Z hľadiska dynamiky a zmien vo vekovej štruktúre medzi rokmi 2010 a 2019 sa ako zaujímavé javí porovnanie podielu zamestnaných osôb vo veku do 40 rokov a vo veku 40 a viac rokov v rámci jednotlivých pohlaví. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku do 40 rokov na celkovom počte žien zamestnaných v rámci sektora poklesol medzi rokmi 2010 a 2019 z cca 40,5 % na približne 30,7 %. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku 40 a viac rokov na počte žien zamestnaných v sektore na druhej strane vzrástol z približne 59,5 % na cca 69,3 %. U zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku do 40 rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k poklesu z cca 49,2 % na približne 40,4 %. V rovnakom období podiel zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku 40 a viac rokov na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore vzrástol z približne 50,8 % na cca 59,6 %.

Trend vývoja zamestnanosti v členení podľa vekových kategórií možno všeobecne za obidve pohlavia spolu charakterizovať ako zvyšovanie veku osôb zamestnaných v rámci sektora, pričom podiel zamestnaných osôb do 40 rokov poklesol v období rokov 2010 až 2019 o približne 9,4 p. b.

Regionálne diferencovaná početnosť ekonomických subjektov a podiely zamestnancov v ekonomických subjektoch podľa druhu vlastníctva za rok 2019 v sektore potravinárstvo

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Potravinárske podniky majú najvyššiu početnosť jednak vo veľkých krajoch, kam možno zaradiť Prešovský a Banskobystrický kraj, avšak zvýšenú početnosť je možné identifikovať aj v Nitrianskom kraji, resp. v Trnavskom kraji, ktoré patria v rámci SR zároveň medzi regióny s najvhodnejšími podmienkami na poľnohospodárstvo. V ďalšom texte nižšie je charakterizovaná situácia v oblasti počtu zamestnancov v ekonomických subjektoch v členení podľa druhu vlastníctva a regiónu.

V rámci sektora potravinárstvo bol v Bratislavskom kraji najvyšší podiel zamestnancov (a to približne 44,4 %) zamestnaných v ekonomických subjektoch so súkromným tuzemským vlastníctvom. Na druhom mieste sa v Bratislavskom kraji z hľadiska podielu nachádzali zamestnanci pracujúci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je zahraničné a podiel týchto zamestnancov predstavoval približne 32,2 %. Tretiu priečku predstavovali v tomto kraji z hľadiska zamestnanosti medzinárodné ekonomické subjekty s prevažujúcim súkromným sektorom, pričom podiel zamestnancov v týchto subjektoch dosiahol 23,4 %.

V Trnavskom kraji bol najvyšší podiel zamestnancov, a to približne 72,8 %, evidovaný v ekonomických subjektoch so súkromným tuzemským vlastníctvom. V tomto kraji bol druhý najvyšší podiel zamestnancov v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom, pričom podiel týchto zamestnancov v rámci sektora a kraja bol 13,5 %. Na tretej pozícii boli s podielom 9,7 % zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch.

Trenčiansky kraj sa vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch, pričom ich podiel tu dosiahol 58,7 %. Títo zamestnanci boli s 25,2 %-ným podielom nasledovaní zamestnancami v ekonomických subjektoch v medzinárodnom vlastníctve s prevažujúcim súkromným sektorom. Ekonomické subjekty so zahraničným vlastníctvom zamestnávali v rámci kraja a sektora približne 12,9 % zamestnancov.

Nitriansky kraj bol charakteristický najvyšším podielom zamestnancov v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo bolo súkromné tuzemské a podiel zamestnancov v nich tvoril približne 52,9 %. Za nimi nasledovali s podielom približne 30,5 % zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom. Tretie miesto v tomto kraji predstavovali zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch, a to s podielom 16,5 %.

Najvýraznejší podiel zamestnancov v rámci sektora v Žilinskom kraji bol zamestnaný v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch a ich podiel bol približne 62,7 %. S odstupom za nimi nasledovali zamestnanci ekonomických subjektov so zahraničným vlastníctvom, a to s podielom 37 % v rámci sektora a kraja. Prvú trojicu uzatvárali zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom, avšak ich podiel predstavoval iba 0,3 %.

Banskobystrický kraj sa v rámci sektora potravinárstvo vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je súkromné tuzemské, pričom títo zamestnanci predstavovali približne 74,9 %-ný podiel na zamestnanosti v sektore a kraji. Výraznejší podiel (19,1 %) tu predstavovali aj zamestnanci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je zahraničné. Zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom predstavovali podiel 6,0 % v rámci sektora a kraja.

V Prešovskom kraji v sektore potravinárstvo dominovali s podielom približne 77,7 % zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch. Na druhom mieste boli v rámci sektora a kraja s podielom 17,0 % zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch. V ekonomických subjektoch v medzinárodnom vlastníctve s prevažujúcim súkromným sektorom bolo zamestnaných približne 4,3 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Posledným skúmaným krajom v rámci tohto sektora je Košický kraj, kde zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch dosiahli približne 61,6 %-ný podiel na zamestnanosti, pričom títo boli nasledovaní zamestnancami ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je medzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom a ich podiel predstavoval približne 33,9 %. Ekonomické subjekty, ktorých vlastníctvo je zahraničné, úhrnne zamestnávali približne 2,3 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Regionálne diferencovaný podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde zamestnancov s nástupom do pracovného pomeru za 1. štvrťrok 2020 a výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest k 31. 7. 2020 v sektore potravinárstvo

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Vyššie zobrazená mapa predstavuje podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, t. j. ide o základnú zložku mzdy vyplatenú zamestnancom, ktorí nastúpili do zamestnania počas 1. štvrťroka 2020. Výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest vychádza z agregovaných dát aktuálnej inzercie voľných pracovných miest Internetového sprievodcu trhom práce (ISTP) k 31. 7. 2020 v súlade s povinnosťou zamestnávateľa uvádzať pri zverejňovaní ponuky zamestnania sumu základnej zložky mzdy.

Významným sledovaným parametrom je podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, pričom tento podiel bol najvyšší v Košickom kraji, kde dosiahol približne 81,6 %. Za Košickým krajom sa nachádzal s podielom približne 81,1 % Banskobystrický kraj. V rámci sektora a kraja bol výrazný podiel základnej zložky mzdy nastupujúcich zamestnancov aj v Prešovskom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 80,4 %. Na druhej strane, najnižší podiel predstavovala základná zložka mzdy zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v Bratislavskom kraji, a to najmä z dôvodu vysokého podielu nepravidelných prémií a odmien. Relatívne nízky podiel predstavovala základná zložka mzdy aj v Trnavskom kraji (68,8 %) a Trenčianskom kraji (74,9 %).

Najvyššie priemerné inzerované mzdy v sektore potravinárstvo, a to na úrovni približne 768 EUR, boli k 1. 7. 2020 evidované v Prešovskom kraji, pričom sa jednalo najmä o zverejnené ponuky voľných pracovných miest so strednou a vyššou kvalifikačnou náročnosťou. Prešovský kraj bol nasledovaný Banskobystrickým krajom, v ktorom k určenému dátumu výška inzerovanej mzdy v sektore dosiahla približne 714 EUR. S miernym odstupom za ním bol na treťom mieste Bratislavský kraj, v ktorom inzerovaná mzda dosiahla hodnotu cca 705 EUR. V opačnom spektre z hľadiska výšky inzerovaných miezd sa nachádzal Trenčiansky kraj, kde bola priemerná inzerovaná mzda v tomto sektore približne len 623 EUR a jednalo sa najmä o kvalifikačne menej náročné pracovné miesta. Pomerne nízka mzda z hľadiska sektora bola inzerovaná aj v Trnavskom kraji (cca 664 EUR) a v Nitrianskom kraji, kde to bolo približne 674 EUR.