Vplyv pandémie koronavírusu na trh práce z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných na pracovných miestach v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Z hľadiska ekonomických činností realizovaných v sektorovej štruktúre NSP/SRI kreujú sektor poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

• Pestovanie plodín a chov zvierat, poľovníctvo a súvisiace služby,
• Rybolov a akvakultúra,
• Veterinárne činnosti.

Sektorovo špecifickí zamestnanci tvorili k 31. 10. 2021 približne 2 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor svojou veľkosťou radí medzi menšie sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých úrovní zručností uplatňovaných sektorovo špecifickými zamestnancami prezentuje nasledujúci graf.

Štruktúra sektorovo špecifických zamestnancov v členení podľa úrovne zručností v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov k 31. 10. 2021

Sektor poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov bol charakteristický približne 64 %-ným zastúpením strednej úrovne zručností, takmer štvrtina (t. j. 24 %) sektorovo špecifických pracovných príležitostí si vyžadovala vysokú úroveň zručností a nízku úroveň zručností uplatňovalo približne 12 % sektorovo špecifických zamestnancov.

Sektorovo špecifickí UoZ spolu tvorili k 31. 10. 2021 približne 3 %-ný podiel na úhrnnom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, ako aj porovnanie s rovnakým obdobím roku 2019, sú uvedené nižšie.

Štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v členení podľa úrovne zručností v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov k 31. 10. 2021 a k 31. 10. 2019

Počet UoZ s predchádzajúcim vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov pod vplyvom pandémie COVID-19 od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 vzrástol približne o 900 osôb, t. j. o 27 %. Sektorovo špecifickí zamestnanci v poľnohospodárstve, veterinárstve a rybolove vykonávali prevažne pracovné činnosti vyžadujúce strednú úroveň zručností, avšak najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ vykonával bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ zamestnania, ktoré si vyžadovali iba nízku úroveň zručností. Z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ ich bolo približne 52 %. Najmenej sektorovo špecifických UoZ bolo s predchádzajúcou praxou na vysokej úrovni zručností, a to iba necelých 5 %.

V období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 sa počet sektorovo špecifických UoZ s predchádzajúcim zamestnaním na nízkej úrovni zručností zvýšil približne o 430 osôb, t. j. viac ako o 24 %. Počet UoZ s predchádzajúcim zamestnaním na strednej úrovni zručností sa zvýšil taktiež približne o 430 osôb, avšak z dôvodu nižšieho počtu UoZ v danej zručnostnej kategórii k východiskovému dátumu, t. j. k 31. 10. 2019, predstavoval príslušný relatívny prírastok viac ako 30 % východiskového stavu. Z hľadiska absolútneho aj relatívneho prírastku boli najmenšie zmeny zaznamenané v kategórii UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie vykonávali zamestnania s vysokou úrovňou zručností. Konkrétne tu za 24 mesiacov prišlo k zvýšeniu počtu UoZ o viac ako 30 osôb, t. j. o 21 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na vysokej úrovni zručností v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

V regionálnom členení bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v prípade vysokej úrovne zručností až v piatich krajoch SR vyššia ako celoštátna priemerná hodnota v rámci sektora. V poľnohospodárstve, veterinárstve a rybolove bola najvýraznejšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na danej úrovni zručností zaznamenaná v Košickom kraji, kde dosiahla približne 3,5 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Prešovskom kraji, a to 3,2 %. V opačnom spektre sa nachádzal Bratislavský kraj, kde bola najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti, a to iba 1,3 %. V Bratislavskom kraji bolo v poľnohospodárstve, veterinárstve a rybolove málo pracovných príležitostí, čiže podstatne nižší počet sektorovo špecifických zamestnancov, čo je taktiež zohľadnené v metodike výpočtu miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti, ktorá vyjadruje vzájomný vzťah obidvoch skupín ľudských zdrojov (t.j. sektorovo špecifických UoZ aj zamestnancov). Nízka hodnota sledovaného ukazovateľa bola aj v Banskobystrickom kraji, a to približne 1,4 %. Celoštátny priemer úspešne vylepšoval aj Nitriansky kraj, ktorý sa vyznačoval vysokou početnosťou sektorovo špecifických pracovných síl s vysokou úrovňou zručností, pričom miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na vysokej úrovni zručností tu dosiahla 1,6 %. Špecifická nezamestnanosť v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov sa v prípade vysokej úrovne zručností od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 prejavila len minimálne, a to najmä v zamestnaní Špecialista v živočíšnej výrobe.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

Pri regionálnom pohľade na mieru sektorovo špecifickej nezamestnanosti v prípade strednej zručnostnej kategórie možno konštatovať, že v troch krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností v sektore bola v Košickom kraji, kde dosiahla približne 14,5 %. Priemer sektora bol z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti výrazne prekročený aj v Prešovskom kraji, kde dosiahol viac ako 11,0 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v sektorovo kľúčovom Nitrianskom kraji, a to 3,4 %. Aj v Bratislavskom, Trnavskom a Trenčianskom kraji bola pomerne nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej zručnostnej úrovni, a to najviac 5,5 %. V prípade strednej úrovne zručností sa sektorovo špecifická nezamestnanosť najvýraznejšie prejavila v počte UoZ, ktorí bezprostredne pred ich zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• Traktorista (poľnohospodárstvo),
• Dojič kráv, oviec a kôz,
• Chovateľ hovädzieho dobytka, oviec a kôz.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na nízkej úrovni zručností v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

Na nízkej úrovni zručností sa sektorovo špecifická nezamestnanosť v poľnohospodárstve, veterinárstve a rybolove prejavila najvýraznejšie, a to najmä v Košickom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji. Značný vplyv na zvýšenie regionálnej miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti v období pandémie nového koronavírusu mal aj náhly návrat do miesta trvalého pobytu u tých osôb, ktoré boli uvoľnené z pracovného pomeru v inom regióne, vrátane zahraničia.

Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v prípade nízkej úrovne zručností bola v Košickom kraji, kde dosiahla takmer 59,0 %, nasledovaná Banskobystrickým (53,9 %) a Prešovským krajom (49,1 %). Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Bratislavskom kraji, a to iba 5,5 %. Celoštátny priemer (33,4 %) svojou váhou v rámci sektora výrazne znižoval aj Nitriansky kraj s hodnotou 23,6 %. Špecifická nezamestnanosť v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov sa v prípade nízkej úrovne zručností najvýraznejšie prejavila v počte tých UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• Pomocný pracovník v sadovníctve a záhradníctve,
• Pomocný pracovník v rastlinnej výrobe,
• Pomocný pracovník v živočíšnej výrobe,
• Pomocný pracovník v zmiešanom hospodárstve.

Zhrnutie za sektor

Sektor poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov sa vyznačoval približne 64 %-ným zastúpením zamestnancov s pracovnými činnosťami na strednej úrovni zručností z celkového počtu sektorovo špecifických zamestnancov, avšak táto zručnostná kategória nepredstavovala najpočetnejšiu časť sektorovo špecifických UoZ. Najpočetnejšou kategóriou sektorovo špecifických UoZ z hľadiska ich zamestnania bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ boli k 31. 10. 2021 osoby s predchádzajúcimi pracovnými úlohami na nízkej úrovni zručností, ktoré z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ tvorili približne 52 %. Najmenej sektorovo špecifických UoZ bolo s predchádzajúcou sektorovou praxou na vysokej úrovni zručností, a to len cca 5 %. Zároveň bola u osôb s vysokými zručnosťami aj najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti, približne iba 2 %, pretože z celkového počtu osôb, ktoré vykonávali sektorovo špecifické zamestnania s vysokou úrovňou zručností, či už aktuálne k 31. 10. 2021 alebo bezprostredne pred ich zaradením do evidencie UoZ, tvorili UoZ iba 2 %. V prípade strednej úrovne zručností bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti k 31.10. 2021 približne 7,5 %, avšak na nízkej úrovni zručností to bolo viac ako 33 %. V čase pandémie boli sektorovo špecifickou nezamestnanosťou najviac zasiahnuté Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj, pričom značný vplyv na situáciu v týchto krajoch mal aj návrat do miesta trvalého pobytu u tých osôb, ktoré boli z výkonu pomocných a nekvalifikovaných prác sektorového charakteru uvoľnené v inom regióne, vrátane zahraničia.