>
>
>
Vonkajšia strategická analýza prostredia (SWOT analýza)
Vonkajšia strategická analýza prostredia (SWOT analýza)
Vzhľadom na zložitú situáciu základného sektora národného hospodárstva a jeho potrebného oživenia a modernizácie s cieľom zabezpečenia odolnej a flexibilnej prvovýroby, bola uskutočnená podrobná vonkajšia analýza (SWOT) sektora. Analyzovaná problematika bola riešená v niekoľkých častiach – okruhoch, ktoré sú súhrnne uvedené ako ucelený výsledok predkladanej SWOT analýzy. Pri analyzovaní sektora boli preskúmané tieto okruhy:
- poznatky inovácie a digitalizácia v pôdohospodárstve a vidieckych oblastiach a podnecovanie ich zavádzania,
- prijateľné poľnohospodárske príjmy a odolnosť na celom území EÚ v záujme zlepšenia potravinovej bezpečnosti pri zachovaní prísnych environmentálnych štandardov,
- orientácia na trh a zvýšenie konkurencieschopnosti vrátane intenzívnejšieho zamerania sa na výskum, technológiu a digitalizáciu,
- postavenie poľnohospodárov v hodnotovom reťazci,
- adaptácia na zmenu klímy a prispetie k jej zmierneniu a využívaniu energie z obnoviteľných zdrojov,
- udržateľný rozvoj a efektívne riadenie prírodných zdrojov: voda, pôda, vzduch,
- ochrana biodiverzity, zlepšenie ekosystémových služieb a zachovanie biotopov a krajinných oblastí,
- podmienky pre mladých poľnohospodárov a uľahčenie podnikateľskej činnosti vo vidieckych oblastiach,
- zamestnanosť, rast, sociálne začlenenie a miestny rozvoj vo vidieckych oblastiach vrátane biohospodárstva a udržateľného lesného hospodárstva,
- reagovanie poľnohospodárstva EÚ na požiadavky spoločnosti týkajúce sa potravín a zdravia vrátane bezpečnosti, výživnosti a udržateľnosti potravín, plytvania potravinami, ako aj dobrých životných podmienok zvierat.
Silné stránky:
- inštitucionálne zázemie pôdohospodárstva vybudované na úrovni centra a regiónov, fungujúce profesijné zväzy, združenia, komory a vedeckovýskumné inštitúcie presadzujúce záujmy poľnohospodárov a spracovateľov,
- pomerne rozvinutá sieť stredného a vysokého školstva pripravujúcich odborníkov pre prax v poľnohospodárstve,
- značný potenciál poľnohospodárstva pre implementáciu prvkov sociálnej ekonomiky,
- dostatok potenciálnych pracovných síl pre rozvoj poľnohospodárstva v súvislosti s vysokým podielom obyvateľstva vo vidieckych a prechodných regiónoch,
- pozitívny trend vo vývoji celkovej miery nezamestnanosti v SR, pokles dlhodobo odvetvovo evidovaných uchádzačov o zamestnanie vo všetkých krajoch Slovenskej republiky,
- dostatočná ponuka domácich i zahraničných informácií o situácii v poľnohospodárstve, potravinárstve a v lesnom hospodárstve prostredníctvom verejných databáz a výsledkov vyplývajúcich z riešených úloh a projektov vedy a výskumu v SR a v zahraničí,
- aplikovanie inovatívnych výrobných technológií pre jednotlivé komodity od prípravy pôdy po ich zber resp. v živočíšnej výrobe dojacie zariadenia vrátane dávkovania špecifikácie denných kŕmnych dávok,
- pomerne stabilná výmera poľnohospodárskej pôdy ako základného výrobného faktora s potenciálom rozširovania výroby, vrátane ekologického poľnohospodárstva a skúseností s nastavením podmienok kompenzácie pre oblasti ANC,
- stabilizované príjmy väčšiny poľnohospodárskych podnikov (60-80 % podnikov ziskových),
- veľkostná štruktúra poľnohospodárskych podnikov (pôda) z hľadiska koncentrácie ako konkurenčnej výhody, zvyšovanie produktivity práce,
- zvyšujúca sa spotreba energií z obnoviteľných zdrojov s priaznivým vplyvom na spotrebu energie v sektore poľnohospodárstva,
- nižšie množstvo amoniaku na hektár pôdy na Slovensku (15,1 kg/ha) v porovnaní s krajinami s podobnou štruktúrou a rozlohou ako Česká republika (18,8 kg/ha), Rakúsko (23,7 kg/ha) a mierne vyššia ako v Maďarsku (14,7 kg/ha),
- mierny nárast podielu počtu vodných útvarov v dobrom chemickom stave,
- dobrá bilancia odberu a využívania zdrojov podzemných vôd. Havarijný ani kritický bilančný stav nebol dokumentovaný v žiadnom hydrogeologickom rajóne.
- vysoký podiel chránených území a území Natura 2000 (CHVÚ a ÚEV), ktoré predstavujú základný predpoklad zachovania biodiverzity,
- kvalita povrchových a podzemných vôd, zníženie prebytku dusíka v poľnohospodárskej pôde, čo vytvára podmienky pre kvalitnejšie poskytovanie určitých ekosystémových služieb,
- nižšia intenzita aplikácie hnojív a pesticídov, nižšia aplikácia priemyselných hnojív v rastlinnej výrobe a stabilizácia emisií oxidu dusného do ovzdušia. Nízka početnosť chovov hospodárskych zvierat limitujúca objem emisií metánu,
- ponuka kvalitných a bezpečných potravín vyrobených z domácich surovín,
- vysoká úroveň úradnej kontroly produktov potravín a surovín rastlinného a živočíšneho pôvodu (kontaminanty, rezíduá veterinárnych liekov, rezíduá pesticídov, prídavné látky).
Slabé stránky:
- pretrvávajúce nízke spoločenské ohodnotenie práce a slabá motivácia pre prácu v poľnohospodárstve,
- zvyšujúci sa vekový priemer pracujúcich v poľnohospodárstve v porovnaní s pracujúcimi v ostatných odvetviach NH,
- trvalý pokles pracujúcich v poľnohospodárstve, nedostatočný záujem absolventov stredných a vysokých škôl s poľnohospodárskym zameraním o prácu v poľnohospodárstve,
- pretrvávajúce problémy spojené so sezónnosťou prác v segmente ovocinárstva, zeleninárstva, vinohradníctva (ohodnotenie pracujúcich – odvodová zaťaženosť krátkodobých pracovných pomerov),
- pretrvávajúce rozdiely medzi príjmami v poľnohospodárstve a ostatnými odvetviami národnej ekonomiky,
- absencia mechanizmu na systémové riešenie katastrofických rizík (nepoistiteľné riziká v komerčných poisťovniach),
- nedostatočná diverzifikácia poľnohospodárskej produkcie a pokračujúci trend preferencie rastlinnej výroby pred živočíšnou, v rastlinnej výrobe prevláda produkcia monokultúr (obilniny, olejniny), čo má negatívny vplyv na rast tvorby pridanej hodnoty v poľnohospodárstve,
- vysoká závislosť poľnohospodárstva SR na dotačnej podpore, pretrvávajúce diferencie vo výške podpôr medzi členskými štátmi EÚ,
- nízka investičná aktivita (najmä u mikro a malých podnikov), nízka tvorba hrubého fixného kapitálu, ktorej podiel na hrubej pridanej hodnote nedosahuje priemer EÚ,
- rezervy v modernizácii a digitalizácii poľnohospodárstva (vysoká hmotná a morálna opotrebovanosť strojového vybavenia),
- nízka úroveň zapojenia poľnohospodárskych podnikov do spracovania produktov poľnohospodárskej prvovýroby,
- nedostatočná úroveň horizontálnych a vertikálnych vzťahov spolupráce a organizovanosti prvovýrobcov, ktorá spôsobuje slabú vyjednávaciu silu vo vzťahu k spracovateľskému priemyslu a obchodu,
- nízka aplikácia organických hnojív vyplývajúca zo znižujúcich sa počtov hospodárskych zvierat,
- vysoká miera emisií amoniaku (95,1 %) z poľnohospodárstva v rámci EÚ, najvyššia intenzita emisií amoniaku je pozorovaná v chove hydiny, najmä nosníc,
- nesprávna aplikácia organických a anorganických dusíkatých hnojív do pôdy prispieva k tvorbe emisií amoniaku, i keď množstvo emisií z aplikácie organických hnojív dlhodobo klesá,
- existencia nelegálnych skládok, (stavebný odpad, autobatérie, opotrebované pneumatiky a iné),
- nedostatočné množstvo čistiarní odpadových vôd,
- zvyšovanie intenzity hospodárenia na úkor šetrného hospodárenia, uprednostňovanie pestovania lukratívnych plodín s možnosťou vývozu na zahraničné trhy, preferencia intenzívnych technológií a plodín využívaných pre biopalivá, veľká výmera pozemkov s nepretržitým pestovaním monokultúr spôsobujúca vyčerpanosť pôdy, premnoženie škodcov, používanie chemických hnojív, postrekov a pesticídov,
- nedostatočné zachovávanie a tvorba krajinných prvkov, ktorými sa docieli zadržiavanie vody v pôde, vytvoria sa lokality pre hniezdenie poľného vtáctva a pre čiastočný úkryt cicavcov, vytvorenie prírodnej bariéry voči veternej činnosti, erózii pôdy, prašnosti pri poľných prácach a znižujú riziko povodní z prívalových dažďov, podiel poľnohospodárskej pôdy s krajinnými prvkami predstavuje 0,07 % z celkovej výmery (Eurostat),
- nepriaznivý vývoj sociálno-demografickej štruktúry vidieckeho obyvateľstva, priestorová asymetria v rozdelení obyvateľstva podľa dosiahnutého stupňa vzdelania,
- nedostatočný vstupný kapitál a motivácia mladej populácie na začatie podnikania v poľnohospodárstve,
- ťažký prístup k pôde mladých a potenciálnych poľnohospodárov zo SPF, z dôvodu dlhodobého prenájmu už existujúcimi veľkými poľnohospodárskymi podnikmi,
- nedostatočná úroveň odbornej prípravy v oblasti podnikateľských zručností a zručností riadenia rizík v poľnohospodárstve, nedostatočné celoživotné vzdelávane a veková štruktúra manažérov v poľnohospodárstve,
- nedostatočné využívanie možností poradenstva na zvýšenie príjmov poľnohospodárskych podnikov,
- systém zamestnávania sezónnych robotníkov a zamestnávania cudzincov v sektore,
- trend zvyšovania indexu ekonomickej závislosti mladých ľudí (počet osôb v poproduktívnom veku na 100 osôb v produktívnom veku), nižšia mzdová úroveň na vidieku,
- klesajúci trend úrovne HDP na obyvateľa vo vidieckych oblastiach (SR dosahuje iba 76,6 % úrovne štátov EÚ- 28),
- neexistujúca evidencia potravín vyrobených alebo predaných v rámci systému „Politiky kvality EÚ“, (na národnej úrovni, aj v rámci EÚ),
- dovoz plemenných zvierat do SR a s ním súvisiace riziko zavlečenia nákaz do domácich chovov,
- nárast rezistencie škodlivých organizmov voči pesticídom a nedostatočný sortiment účinných látok pesticídov povolených v rámci antirezistentných stratégií.
Príležitosti:
- vysoký podiel malých a stredných podnikov, ktoré okrem základnej produkčnej výkonnosti rozvíjajú produkciu miestnych špecialít a tým posilňujú príjmy,
- využívanie prvkov sociálnej ekonomiky v poľnohospodárstve poskytuje nové príležitosti ako vo vidieckom priestore vytvárať nové alternatívne služby, rozširovať a diverzifikovať činnosti,
- udržanie živočíšnej výroby cez platby pre oblasti s prírodnými obmedzeniami v nepriaznivých prírodných podmienkach (ANC),
- možnosti diverzifikácie poľnohospodárskej výroby s orientáciou stabilizácie príjmov,
- zachovanie životaschopných vidieckych spoločenstiev, pre ktoré je poľnohospodárstvo dôležitou činnosťou tvoriacou miestne pracovné príležitosti a tým príjmy,
- zefektívnenie produkcie vďaka technologickému pokroku, špecializácii, územnému rozmiestneniu výroby, inovovaným agrotechnickým postupom a efektívnemu využívaniu závlah,
- zmeny v komoditnej štruktúre pôdohospodárstva s kladným vplyvom na diverzifikáciu produkcie, kvalitu pôdy a zamestnanosť (rast produkcie deficitných surovín do potravinárskeho priemyslu – napr. mlieka, bravčového a hydinového mäsa, zeleniny, ovocia…),
- zvyšovanie investícií do agropotravinárskej vedy a výskumu v SR (dotačná podpora – fondy EÚ, národné zdroje) a efektívnejšie prepojenie vedomostného trojuholníka (veda a výskum – vzdelávanie – poradenstvo) do pôdohospodárskej praxe s pozitívnym vplyvom na rozvoj a zavádzanie inovácií,
- vytváranie odbytových organizácií výrobcov s cieľom dlhodobého zlepšenia pozície v rámci potravinovej a energetickej vertikály na základe spájania disponibilných ľudských a finančných zdrojov výrobcov do spracovania a predaja,
- posilnenie predaja z dvora vo vidieckych oblastiach a regionálnych odbytových reťazcov v mestských a prímestských aglomeráciách,
- využitie agroturistiky na propagáciu a odbyt tradičných regionálnych výrobkov a posilnenie zamestnanosti,
- podpora nákupov vhodnej poľnohospodárskej techniky z pohľadu ochrany pôdy pred eróziou, zhutňovaním a zvýšenému uvoľňovaniu CO2 z pôdy do ovzdušia bezprostredne po orbe, t.j. podporiť techniku šetrnú k pôde pri orbe, podporiť prechádzanie k bezorbovým technológiám (No-till, Strip-till, vrstevnicová a bezorbová agrotechnika apod.) a obmedzenie ťažkých mechanizmov,
- uplatňovanie protieróznych opatrení na poľnohospodárskej pôde – zvýšené zastúpenie viacročných krmovín, zmenšovanie pozemkov, vrstevnicová agrotechnika, uplatňovanie protieróznych osevných postupov, pásové pestovanie plodín, zatrávňovanie, vytváranie terás,
- systematická tvorba poznatkov a priestorových informácií je základným predpokladom pre efektívnu alokáciu príslušných opatrení v krajine (v povodniach) tak, aby navrhované opatrenia boli environmentálne účinné a nákladovo efektívne,
- príležitosť pre mladých poľnohospodárov doplniť, resp. nahradiť chýbajúce produkty na trhu, domácou produkciou zeleniny, ovocia a živočíšnych výrobkov,
- využitie existujúceho potenciálu inovácií, realizovanie poznatkov získaných zo zahraničia do praxe a naštartovanie nových neznámych projektov prostredníctvom mladých poľnohospodárov,
- ponuka modernej výkonnej poľnohospodárskej techniky na trhu a jej využívanie v úspešných poľnohospodárskych podnikoch prispieva k zatraktívneniu podnikania v poľnohospodárstve v očiach mladej populácie,
- podporovanie rozvoja cestovného ruchu na vidieku vrátane agroturizmu ako jedného z nástrojov diverzifikácie podnikateľských činností podporujúcich oživenie vidieka a vznik nových pracovných miest na vidieku,
- diverzifikácia aktivít poľnohospodárskych a lesníckych subjektov (napr. činnosti súvisiace so získavaním a spracovaním biomasy, agroturistika, predaj z dvora, rozvoj rekreačných a relaxačných činností, odpadové hospodárstvo, spracovanie dreva),
- podpora vzdelanosti, využívania moderných technológii, internetizácie a kvalifikácie vidieckeho obyvateľstva, rozvoj cezhraničnej spolupráce, aktivizácia miestneho obyvateľstva a ich zapájanie do rozhodovacieho procesu (MAS),
- zvýšenie informovanosti o systéme kvality potravín SR, nárast potreby slovenských potravín,
- vzdelávanie spotrebiteľov – zvýšenie záujmu o „zdravé stravovanie“ záujem spotrebiteľov kvalitné, regionálne potraviny so špeciálnymi hodnotami súvisiacimi so zdravím,
- zavedenie podpôr potravinárskych výrobkov vyrábaných v SR v rámci systému Politiky kvality EÚ,
- lepšia informovanosť spotrebiteľa o problematike a rizikách AMR a o kvalite a bezpečnosti potravín v širšom zmysle, výskum a vývoj nových ekologicky optimálnych postupov pre sektor poľnohospodárstva v rozdielnych geografických a klimatických podmienkach Slovenskej republiky,
- využívanie alternatívnych techník a postupov ochrany rastlín bez použitia pesticídov,
- trvalé podporovanie sektora integrovanej produkcie a ekologického poľnohospodárstva a následné zvýšenie podielu bezreziduálneho a nízkoreziduálneho ovocia a zeleniny na trhu.
Ohrozenia:
- nedostatočné a nekoordinované riešenie situácie spojenej s klimatickými zmenami, významne ovplyvňujúce štruktúru pestovania plodín úrodnosť a s tým spojené riziko podnikania v poľnohospodárstve (nedostatok vetrolamov, erózia pôdy, nedostatočne vybudovaný závlahový a odvodňovací systém) s negatívnym dopadom na príjmy,
- absencia dlhodobej koncepcie optimálnej alokácie – štruktúry poľnohospodárskej výroby vzhľadom na potreby zvyšovania sebestačnosti v kľúčových agropotravinárskych komoditách,
- protichodnosť požiadaviek na zvyšovanie produkčných ukazovateľov s hlavným parametrom rastu produktivity práce, úsporou nákladových faktorov a požiadavky zvyšovania zamestnanosti,
- riziká volatility cien produktov, závažnosti rizikových faktorov a nákazové situácie živočíšnej výroby s nepriaznivým dopadov na príjmy poľnohospodárov,
- prehlbujúca sa disparita miezd v poľnohospodárstve a v národnom hospodárstve resp. v priemysle s dopadom na odchod pracovníkov z poľnohospodárstva,
- vysoké vstupné náklady poľnohospodárskych prvovýrobcov do spracovania, distribúcie a predaja vlastných výrobkov s vyššou pridanou hodnotou priamo spotrebiteľovi,
- výrazná odkázanosť poľnohospodárskej prvovýroby na finančných podporách z verejných zdrojov,
- chýbajúca motivácia poľnohospodárov budovať krajinné protierózne prvky (napr. kompenzačné platby),
- úbytok kvalifikovaných pracujúcich vrátane pracujúcich v robotníckych povolaniach ako dôsledok odchodu domácich a zahraničných pracujúcich z poľnohospodárstva z dôvodu zmien v podnikateľskom prostredí v období šírenia pandémie COVID-19,
- zvýšený rozsah pôsobenia biotických a abiotických škodlivých činiteľov (ťažba dreva, veterné kalamity, škodcovia, požiare a prívalové dažde) a z toho vyplývajúci nepriaznivý zdravotný stav časti lesných porastov (najmä s prevažujúcim zastúpením smreka) a tým aj ohrozenie zabezpečenia plnenia funkcií lesov,
- používanie pesticídov v SR (ohrozenia – rezíduá v prostredí – voda, pôda, potraviny, biodiverzita, zdravie ľudí; príležitosti – alternatívne integrované/biologické spôsoby ochrany plodín, správna rotácia plodín, odolné druhy/variety plodín…),
- nepriaznivé nastavenie legislatívnych podmienok pre mladých poľnohospodárov (Zákon o nájme pôdy, prenájme pôdy od SPF),
- náročné podmienky pre mladých potenciálnych záujemcov o podnikanie v poľnohospodárstve v súvislosti s prístupom k pôde a úverom v praxi ako aj zložité podmienky pre získanie podpory,
- variabilita dostupnosti širokého spektra profesií s vyššími príjmami a pretrvávajúca mzdová disparita medzi odvetvím poľnohospodárstva a ostatnými odvetviami NH (absolventi škôl poľnohospodárskeho zamerania sa nezamestnajú v agroodvetví),
- nedostatočná flexibilita stredného a vysokého školstva v zameraní študijných odborov ako odpoveď na potreby trhu práce po roku 2020,
- útlm pestovania tradičných plodín ako je cukrová repa, vinič hroznorodý, strukoviny a chovu hospodárskych zvierat a s tým spojený negatívny dopad na zamestnanosť, životné prostredie, spracovateľský priemysel, biotopy vtákov, a na zachovanie biodiverzity vidieckych oblastí,
- zhoršenie životaschopnosti podnikov v dôsledku poklesu produkcie (nízka úroveň využitia výrobných faktorov (pôda, technológie, kvalifikovaná a manuálna práca), pokles pridanej hodnoty, bez inovácií a investícií do vybavenia a pracovnej síl,
- riziká pre životné prostredie zo strany neúmyselných a nadmerných únikov chemických látok do vody, ovzdušia a pôdy so škodlivými účinkami na rastliny, voľne žijúcu zver, kvalitu zložiek životného prostredia a biodiverzitu všeobecne,
- zastavenie progresívneho vývoja integrovanej produkcie a produktov ekologického poľnohospodárstva v dôsledku redukovanej alebo nedostatočnej výšky dotačných titulov na túto produkciu,
- konkurencia lacných importovaných potravín zo zahraničia a vývoz surovín vypestovaných na Slovensku.