Vekové aspekty vplyvu pandémie nového koronavírusu na trh práce v sektorovej štruktúre NSP

V rámci sektorovej štruktúry NSP kreujú sektor obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

  • Veľkoobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov,
  • Maloobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov,
  • Ubytovanie,
  • Činnosti reštaurácií a pohostinstiev,
  • Reklama a prieskum trhu,
  • Činnosti cestovných agentúr a súvisiace činnosti,
  • Činnosti herní a stávkových kancelárií.

Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži aj ženy spolu) všetkých vekových kategórií úhrnom tvorili k 31. 12. 2020 viac ako 15,0 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP, čím sa sektor obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch radí medzi veľké sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých vekových kategórií zamestnancov (mužov aj žien spolu) v rámci sektora prezentuje nasledujúci graf.

Veková štruktúra sektorovo špecifickej zamestnanosti v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch k 31.12.2020
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Zamestnanci vo veku od 29 do 50 rokov tvorili k 31. 12. 2020 väčšinu, a to približne 57,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických zamestnancov bez rozdielu veku a pohlavia. V sektorovej štruktúre NSP je sektor charakteristický prevažujúcim zastúpením strednej zložky ľudských zdrojov a súčasne tiež výraznejšou participáciou mladších zamestnancov vo veku do 29 rokov na trhu práce. Regionálne bola sektorovo špecifická zamestnanosť vo všetkých troch vekových kategóriách zamestnancov distribuovaná pomerne rovnomerne, s vyššou koncentráciou v Bratislavskom kraji.

Z rozboru stavu a štruktúry nezamestnanosti vyplýva, že sektorovo špecifickí UoZ spolu (t. j. bez ohľadu na ich pohlavie a vek) tvorili v čase pandémie nového koronavírusu k 31. 12. 2020 cca 24,0 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a časovej chronológie, je uvedená nižšie.

Veková štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch od 31.12.2019 do 31.12.2020
Zdroj: Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Počet UoZ spolu (bez ohľadu na vek) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, vplyvom pandémie COVID-19, extrémne vzrástol o viac ako polovicu. Od januára 2019 do marca 2020 sa počet UoZ taktiež mierne zvýšil, a tak počas celého sledovaného obdobia dvoch rokov prišlo k zvýšeniu počtu UoZ približne o 65,0 %. Od 31. 12. 20219 do 31. 12. 2020 sa počet UoZ taktiež zvýšil približne o dve tretiny.

V sektore k 31. 12. 2020 pracovali prevažne zamestnanci (muži aj ženy spolu) v strednom veku a v tejto vekovej kategórii bol taktiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ, a to približne 20 000 osôb, resp. 53,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších UoZ bol približne 22,0 % (cca 8 300 osôb) a mladších približne 25,0 % (cca 9 000 osôb). Vzhľadom na veľkosť trhu práce v SR išlo o značne vysoké počty UoZ, ktoré boli spôsobené pandémiou COVID-19.

Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet sektorovo špecifických UoZ v strednom veku zvýšil približne o 8 000 osôb (cca 47,0 %), počet starších UoZ o cca 3 000 osôb, resp. o 56,0 % a mladších UoZ o menej ako 4 000 osôb (cca 78,0 %).

Výpočet miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti je založený na vzťahu dvoch vyššie uvedených skupín ľudských zdrojov, ktorými sú:

  • sektorovo špecifickí zamestnanci na základe ich vykonávaného zamestnania zaradení do sektora podľa kritéria, či ich zamestnanie možno považovať za typické pre sektor obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch,
  • sektorovo špecifickí UoZ, ktorých posledné vykonávané zamestnanie pred zaradením do evidencie UoZ prislúchalo do skupiny zamestnaní typických pre sektor obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti vyjadruje, koľko sektorovo špecifických UoZ pripadá na 100 ekonomicky aktívnych osôb, t. j. sektorovo špecifických zamestnancov a sektorovo špecifických UoZ spolu. Vyjadruje mieru voľných ľudských zdrojov so sektorovo špecifickými vedomosťami, zručnosťami a praktickými skúsenosťami.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v štyroch krajoch vyššia, ako bol celoštátny priemer sektora, ktorý presiahol 10,0 %-nú hranicu. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 22,8 %. Vysoká úroveň miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb, a to nad 17,0 %, bola aj v Košickom kraji. Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v mladšej vekovej kategórii na konci roku 2019 bola v Bratislavskom kraji, iba 3,8 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti strednej vekovej kategórie v decembri 2019 možno konštatovať, že v troch krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Prešovskom a Banskobystrickom kraji, kde dosiahla zhodne 11,4 %. V tomto roku bol priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti výraznejšie prekročený aj v Košickom kraji, kde dosiahol 9,5 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb v strednom veku bola v roku 2019 v Bratislavskom kraji, a to 3,6 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v troch krajoch vyššia, ako priemerná hodnota sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb bola v Banskobystrickom kraji, kde dosiahla 11,2 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Košickom kraji, a to 8,5 %, podobne ako v Prešovskom kraji. V opačnom spektre sa nachádzal Bratislavský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb (oboch pohlaví spolu), a to iba 3,3 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v štyroch krajoch, kde zvýšené počty UoZ tvoril taktiež ich návrat do miesta trvalého bydliska po strate zamestnania v inom regióne, vrátane zahraničia. U osôb vo veku do 29 rokov bola najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v Prešovskom kraji, kde to bolo až 32,7 %. Za týmto krajom nasledoval Banskobystrický kraj, kde výška miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb dosiahla 28,2 %. Košický a Žilinský kraj sa taktiež vyznačovali hodnotami nad celoštátnym priemerom a najúspešnejším krajom s najnižšou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol Bratislavský kraj, v ktorom dosiahla 8,9 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V rámci rozboru regionálnej distribúcie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v decembri 2020 možno konštatovať, že v troch krajoch (Prešovskom, Banskobystrickom a Košickom) prevýšila celoštátny priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti stredných ročníkov bola v Prešovskom kraji, a to 17,2 %. V sledovanom roku bol celoslovenský priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti 29 až 50 ročných výrazne prekročený aj v Banskobystrickom kraji, naopak najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji, a to cca 6,8 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Z hľadiska regionálneho rozloženia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v decembri 2020 bolo identifikované, že v troch krajoch (Prešovskom, Košickom,  Banskobystrickom) prevýšila priemer sektora za celú SR. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v sektore bola v Prešovskom kraji (12,7 %). Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji (iba 5,4 %).

Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov zvýšenie približne o 9,4 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast zaznamenaný v Trnavskom kraji, a to o cca 11,7 p. b. Podstatne lepšie na tom z hľadiska zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti boli mladšie populačné ročníky v Bratislavskom kraji, kde jej hodnota aj v čase pandémie medziročne vzrástla iba o cca 5,1 p. b. Špecifická nezamestnanosť v sektore sa najvýraznejšie prejavila v počte mladších osôb, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

  • Čašník, servírka,
  • Predavač v obchodnej prevádzke,
  • Kuchár (okrem šéfkuchára),
  • Pomocník v kuchyni,
  • Chyžná.

Medziročná zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore nárast približne o 4,4 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Prešovskom kraji, a to približne 5,8 p. b. Na druhej strane regionálneho spektra sa z hľadiska zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti nachádzal Bratislavský kraj, kde medziročný nárast predstavoval približne len 3,2 p. b. Medziročne pandémia nového koronavírusu ovplyvnila zvýšenie sektorovo špecifickej nezamestnanosti najmä u osôb vo veku od 29 do 50 rokov, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ pracovali v zamestnaniach:

  • Predavač v obchodnej prevádzke,
  • Čašník, servírka,
  • Kuchár (okrem šéfkuchára),
  • Pomocník v kuchyni,
  • Obchodný zástupca.

Rozdiel v miere sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v čase pandémie nového koronavírusu (t. j. medzi hodnotami za december 2019 a za december 2020) v tomto sektore predstavoval približne 3,0 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol zaznamenaný v Prešovskom kraji,
a to približne 4,5 p. b. Na druhej strane regionálneho poradia sa z hľadiska medziročnej zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb nachádzal Banskobystrický kraj, kde zvýšenie predstavovalo iba 0,4 p. b., a to vďaka novým pracovným príležitostiam pre starších, hoci aj v tejto vekovej kategórii nastalo zvýšenie početnosti UoZ. Pandémia negatívne ovplyvnila najmä tie osoby staršie ako 50 rokov, ktoré vykonávali pracovnú činnosť v zamestnaniach:

  • Predavač v obchodnej prevádzke,
  • Pomocník v kuchyni,
  • Kuchár (okrem šéfkuchára),
  • Čašník, servírka,
  • Chyžná.


Zhrnutie za sektor: V rámci sektora obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch bol k 31. 12. 2020 najvýraznejší podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti identifikovaný u osôb vo veku od 29 do 50 rokov (cca 57,0 %). Zamestnanci (muži aj ženy spolu) starší ako 50 rokov tvorili cca 30,0 %-ný podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti a podiel mladších do 29 rokov bol cca 13,0 %. V sektore teda k 31. 12. 2020 pracovali prevažne zamestnanci (muži aj ženy spolu) v strednom veku a v tejto vekovej kategórii bol taktiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ, a to približne 20 000 osôb, resp. 53,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších UoZ bol približne 22,0 % (cca 8 300 osôb) a mladších približne 25,0 % (cca 9 000 osôb). Vzhľadom na veľkosť trhu práce v SR išlo o značne vysoké počty UoZ, ktoré boli spôsobené pandémiou COVID-19. Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet sektorovo špecifických UoZ v strednom veku zvýšil približne o 8 000 osôb (cca 47,0 %), počet starších UoZ o cca 3 000 osôb, resp. o 56,0 % a mladších UoZ o menej ako 4 000 osôb (cca 78,0 %). Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti sa najvýraznejšie zvýšila u mladších osôb (bolo ich relatívne málo, a tak i malé zvýšenie počtu UoZ vyvolalo výraznejšie zvýšenie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti). Najmenej výrazne sa miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti zvýšila u starších osôb (prítok starších do evidencie UoZ v čase pandémie bol ovplyvňovaný taktiež ich prirodzeným odchodom do dôchodku v prípade obmedzenia dopytu po práci zo strany zamestnávateľských organizácií). Sektorovo špecifická nezamestnanosť zasiahla najmä východ SR a Banskobystrický kraj, pričom zvýšené počty UoZ tu tvoril taktiež ich návrat do miesta trvalého bydliska po strate zamestnania v inom regióne, vrátane zahraničia. Pandémia sa vo všetkých vekových kategóriách prejavila najmä v tých zamestnaniach, ktoré boli klasifikované v hlavnej triede zamestnaní 5 – Pracovníci v službách a obchode (najmä u čašníkov, servírok, predavačov, kuchárov) a v hlavnej triede 9 – Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci (najmä pomocníkov v kuchyni).

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.