Rodové a regionálne aspekty zmien na trhu práce zasiahnutom pandémiou

V sektorovej štruktúre NSP/SRI zahrňuje sektor obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

• Veľkoobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov,
• Maloobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov,
• Ubytovanie,
• Činnosti reštaurácií a pohostinstiev,
• Reklama a prieskum trhu,
• Činnosti cestovných agentúr a súvisiace činnosti,
• Činnosti herní a stávkových kancelárií.

Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži a ženy spolu) tvorili k 31. 12. 2020 približne 15,4 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi veľké sektory. Pomerné zastúpenie mužov a žien vykonávajúcich sektorovo špecifické zamestnania bolo približne 32,0 % mužov a 68,0 % žien.

Z hľadiska nezamestnanosti tvorili sektorovo špecifickí UoZ (muži a ženy spolu) približne 24,1 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a vývoja v čase pandémie nového koronavírusu, je uvedená v nasledujúcom texte.

Rodová štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch od januára 2019 do decembra 2020

Celkový počet UoZ (t. j. mužov a žien spolu) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, z dôvodu pandémie COVID-19, vzrástol približne o 54,2 %. Predošlé obdobie od januára 2019 do marca 2020 sa vyznačovalo nárastom UoZ, pričom ich počet sa zvýšil o 7,0 %. Celkovo tak počas sledovaného obdobia prišlo k zvýšeniu počtu UoZ o 64,9 %. Z hľadiska pohlavia výrazne prevažoval počet žien UoZ. Podiel žien UoZ sa pohyboval od 68,4 % v máji 2020 do 74,8 % v auguste 2019. Celkovo sa podiel žien UoZ počas sledovaného obdobia znížil o 3,5 p. b. Najvyšší počet žien UoZ v tomto sektore (približne 27 630 osôb) bol v máji 2020 a ich najnižší počet (16 730) bol v marci 2019. Najviac mužov UoZ bolo v máji 2020, a to 12 750 osôb, a najmenej, s počtom 5 840, ich bolo v júni 2019. Celkovo sa počet žien UoZ zvýšil o 57,1 %. Nárast pred pandémiou COVID-19 predstavoval 5,0 % a od marca 2020 do konca sledovaného obdobia prišlo k zvýšeniu o 49,7 %. Celkový nárast počtu mužov UoZ bol počas sledovaného obdobia vo výške 86,5 %. Obdobie pred pandémiou COVID-19 sa vyznačovalo ich nárastom o 12,4 %. Po vypuknutí pandémie COVID-19 sa počet mužov UoZ zvýšil o 65,9 %.

Miera špecifickej nezamestnanosti mužov a žien v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v porovnaní s celoštátnou mierou za roky 2019 a 2020

Vyššie uvedený graf porovnáva mieru špecifickej nezamestnanosti v sektore s mierou špecifickej nezamestnanosti v SR, a to v členení podľa pohlavia. Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v tomto sektore bola v roku 2019 o 1,4 p. b. nižšia, ako miera špecifickej nezamestnanosti žien. V roku 2020 tento rozdiel predstavoval 0,1 p. b. Oproti SR bola v roku 2019 miera špecifickej nezamestnanosti mužov vyššia o 0,6 p. b. a dosiahla 4,4 %. V roku 2020 bol tento rozdiel oproti SR 3,1 p. b., pričom miera špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla za sektor 9,0 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola 5,8 % a v roku 2020 to bolo 9,2 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien preto bola v roku 2019 oproti SR vyššia o 1,5 p. b., resp. o 3,2 p. b. vyššia v roku 2020. Medziročne miera špecifickej nezamestnanosti žien vzrástla o 3,3 p. b. a u mužov vzrástla o 4,6 p. b.

Miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera špecifickej nezamestnanosti žien v troch krajoch vyššia, ako bol priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť žien v sektore bola v Banskobystrickom kraji, kde dosiahla 9,5 %. Podobne vysoká miera špecifickej nezamestnanosti žien bola aj v Prešovskom kraji, a to 9,3 %. Naopak, najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola v Bratislavskom kraji, a to iba 3,0 %. Nízka miera špecifickej nezamestnanosti žien (4,0 %) bola v tomto roku aj v Trnavskom kraji.

Miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery špecifickej nezamestnanosti žien v decembri 2020 možno konštatovať, že v troch krajoch prevýšila celoštátny priemer sektora. Najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 13,9 %. V tomto roku bol priemer sektora z hľadiska miery špecifickej nezamestnanosti žien výrazne prekročený aj v Banskobystrickom kraji, kde dosiahol 12,6 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji, a to 5,5 %. Aj v Trenčianskom kraji bola nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien, a to 7,1 %.

Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery špecifickej nezamestnanosti mužov v troch krajoch vyššia, ako bola priemerná hodnota sektora. V tomto sektore bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti mužov v Prešovskom kraji, kde dosiahla 9,2 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola zaznamenaná v Banskobystrickom kraji, a to 7,6 %. V opačnom spektre sa nachádza Bratislavský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti mužov, a to 2,3 %. Okrem toho bola nízka miera špecifickej nezamestnanosti mužov aj v Trnavskom kraji, a to 2,9 %.

Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou špecifickej nezamestnanosti mužov v piatich krajoch. U mužov bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti v tomto sektore v Prešovskom kraji, kde to bolo 15,7 %. Za týmto krajom nasledoval Banskobystrický kraj, kde výška miery špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla 12,6 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou špecifickej nezamestnanosti bol Bratislavský kraj, v ktorom táto miera dosiahla 5,1 %. Druhá najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti, a to na úrovni 7,7 %, bola v Nitrianskom kraji.

Rozdiel vo výške miery špecifickej nezamestnanosti žien v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v regionálnom členení podľa krajov v SR medzi 31.12.2019 a 31.12.2020

Medziročná zmena miery špecifickej nezamestnanosti žien počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore zvýšenie približne o 3,3 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Prešovskom kraji, a to 4,6 p. b. Vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti žien bol zaznamenaný aj v Trnavskom kraji, a to 3,7 p. b. Na druhej strane spektra sa z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti žien nachádzal Trenčiansky kraj, kde medziročné zvýšenie predstavovalo 2,4 p. b. a Bratislavský kraj, kde nárast predstavoval 2,5 p. b.

Rozdiel vo výške miery špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v regionálnom členení podľa krajov v SR medzi 31.12.2019 a 31.12.2020

Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery špecifickej nezamestnanosti mužov zvýšenie približne o 4,6 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast dosiahnutý v Prešovskom kraji, a to 6,6 p. b. Vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti mužov počas pandémie COVID-19 bol zaznamenaný aj v Trnavskom kraji (o 5,9 p. b.). Lepšie na tom z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti boli muži v Bratislavskom kraji s nárastom o 2,8 p. b. a muži v Nitrianskom kraji, kde zvýšenie predstavovalo 3,9 p. b.

Špecifická nezamestnanosť v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch sa najvýraznejšie prejavila v počte žien, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali niektoré zo zamestnaní:

• predavačka,
• čašníčka, servírka,
• pomocníčka v kuchyni.

U mužov išlo najmä o tie osoby, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• kuchár (okrem šéfkuchára),
• čašník, servírka,
• obchodný zástupca.

V sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch, ktorý je charakteristický prevažným zastúpením žien, výrazne prevyšoval v rokoch 2019 aj 2020 počet žien UoZ nad počtom mužov UoZ. Miera špecifickej nezamestnanosti v sektore dosahovala k 31. 12. 2019 vyššiu hodnotu u žien, avšak k 31. 12. 2020 už bola takmer vyrovnaná. Dôvodom bolo, že z celkového počtu žien, ktoré vykonávali sektorovo špecifické zamestnania, či už aktuálne k 31. 12. 2020 alebo bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, tvorili ženy UoZ približne 9,2 %. V prípade mužského pohlavia bol príslušný podiel k 31. 12. 2021 takmer rovnaký. Medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020 prišlo v SR k výraznejšiemu zvýšeniu miery špecifickej nezamestnanosti u mužov ako u žien, pričom z regionálneho hľadiska boli u oboch pohlaví zvýšením miery špecifickej nezamestnanosti najviac zasiahnuté Prešovský a Trnavský kraj. Tak u mužov, ako aj u žien sa zvýšenie nezamestnanosti prejavilo najmä v zamestnaniach klasifikovaných v rámci hlavnej triedy 5 – Pracovníci v službách a obchode, a to najmä pod vplyvom uzatvárania gastronomických prevádzok, kamenných obchodov a zvyšovania obratu internetového predaja.