Charakteristika vývojových tendencií v oblasti uplatňovania ľudských zdrojov v sektorovej štruktúre NSP/SRI

V sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch sú aktuálne v sektorovej štruktúre NSP/SRI zaradené nasledovné divízie klasifikácie SK NACE Rev. 2: Veľkoobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov, Maloobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov, Ubytovanie, Činnosti reštaurácií a pohostinstiev, Reklama a prieskum trhu, Činnosti cestovných agentúr a súvisiace činnosti, Činnosti herní a stávkových kancelárií. Vzhľadom na to, že v rámci sektora obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch bolo zaradených sedem divízií SK NACE Rev. 2, možno konštatovať, že v sektorovej štruktúre NSP/SRI ide o sektor s najvyšším počtom divízií (a to zhodne so sektorom automobilový priemysel a strojárstvo).

Veková pyramída zamestnancov v rámci sektora obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch za roky 2010 a 2019

Najpočetnejšiu skupinu zamestnaných osôb (mužov a žien spolu) v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch predstavovali v roku 2019 osoby vo veku 40 až 44 rokov. Celkovo sa v tejto vekovej kategórii nachádzalo približne 15,0 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore, pričom ich podiel oproti roku 2010 výrazne vzrástol. Druhou najpočetnejšou vekovou kategóriou zamestnaných osôb v tomto sektore boli v roku 2019 osoby vo veku 35 až 39 rokov. Ich podiel v roku 2019 dosiahol úroveň cca 13,1 %, čo oproti roku 2010 predstavovalo mierny pokles. Najvýraznejší pokles podielu zamestnaných osôb nastal medzi rokmi 2010 a 2019 vo vekovej kategórii 30 až 34 rokov, pričom tento pokles predstavoval približne 3,47 p. b. Výrazne v rámci sektora poklesol aj podiel zamestnaných osôb vo vekovej kategórii 25 až 29 rokov, a to o približne 2,7 p. b. Na druhej strane, vo vekovej kategórii 60 a viac rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k najvýraznejšiemu zvýšeniu podielu zamestnaných osôb, a to o približne 3,6 p. b. Podiel zamestnaných osôb pomerne dynamicky vzrástol aj vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov, kde tento nárast predstavoval približne 3,2 p. b.

Z hľadiska pohlavia bol v roku 2019 najvyšší podiel žien vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov, pričom v tejto kategórii sa nachádzalo cca 14,8 % z celkového počtu žien v rámci sektora. Výrazný podiel žien bol aj vo vekovej kategórii 45 až 49 rokov, pričom v tejto kategórii bolo zamestnaných cca 12,8 % žien z tohto sektora. Tretí najvyšší podiel žien sa nachádzal vo vekovej kategórii 35 až 39 rokov, čo predstavovalo cca 12,5 % všetkých žien zamestnaných v predmetnom sektore.

U zamestnaných osôb mužského pohlavia bol najvyšší podiel z nich zamestnaný vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov, kde sa nachádzalo približne 15,2 % z celkového počtu zamestnancov mužského pohlavia v tomto sektore. Na druhom mieste boli zamestnané osoby mužského pohlavia, ktoré prináležali do vekovej kategórie 35 až 39 rokov, pričom ich podiel na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore bol cca 14,1 %. Tretie miesto v poradí predstavovali zamestnané osoby – muži v rámci vekovej kategórie 30 až 34 rokov, a to s podielom približne 12,7 % na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore.

Z hľadiska dynamiky a zmien vo vekovej štruktúre medzi rokmi 2010 a 2019 sa ako zaujímavé javí porovnanie podielu zamestnaných osôb vo veku do 40 rokov a vo veku 40 a viac rokov v rámci jednotlivých pohlaví. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku do 40 rokov na celkovom počte žien zamestnaných v rámci sektora poklesol medzi rokmi 2010 a 2019 z cca 52,6 % na približne 45,4 %. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku 40 a viac rokov na počte žien zamestnaných v sektore na druhej strane vzrástol z približne 47,4 % na cca 54,6 %. U zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku do 40 rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k poklesu z cca 58,1 % na približne 47,4 %. V rovnakom období podiel zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku 40 a viac rokov na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore vzrástol z približne 41,9 % na cca 52,6 %.

Trend vývoja zamestnanosti v členení podľa vekových kategórií možno všeobecne za obidve pohlavia spolu charakterizovať ako zvyšovanie veku osôb zamestnaných v rámci sektora, pričom podiel zamestnaných osôb do 40 rokov poklesol v období rokov 2010 až 2019 o približne 8,8 p. b.

Regionálne diferencovaná početnosť ekonomických subjektov a podiely zamestnancov v ekonomických subjektoch podľa druhu vlastníctva za rok 2019 v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch

Obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch sa lokalizuje prevažne do veľkých regionálnych centier, resp. do regiónov, ktoré sú atraktívne pre cestovný ruch. Preto je prirodzené, že najvyššia početnosť sektorovo relevantných ekonomických subjektov je v rámci SR v Bratislavskom kraji. Značný počet ekonomických subjektov je aj v regiónoch s atraktívnou prírodou, kam patria najmä Žilinský kraj, Prešovský kraj a Banskobystrický kraj, ako aj v regiónoch s výrazným mestským osídlením. Relatívne najnižšia početnosť ekonomických subjektov je v Trnavskom a Trenčianskom kraji. V ďalšom texte nižšie je charakterizovaná situácia v oblasti počtu zamestnancov v ekonomických subjektoch v členení podľa druhu vlastníctva a regiónu.

V rámci sektora obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch bol za rok 2019 v Bratislavskom kraji najvyšší podiel zamestnancov (a to približne 43,9 %) zamestnaných v ekonomických subjektoch so súkromným tuzemským vlastníctvom. Na druhom mieste sa v Bratislavskom kraji z hľadiska podielu nachádzali zamestnanci pracujúci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je zahraničné, pričom podiel týchto zamestnancov predstavoval približne 43,1 %. Tretiu priečku predstavovali v tomto kraji medzinárodné ekonomické subjekty s prevažujúcim súkromným sektorom, pričom podiel zamestnancov v týchto subjektoch dosiahol cca 11,4 %.

V Trnavskom kraji bol najvyšší podiel zamestnancov, a to približne 62,0 %, evidovaný v ekonomických subjektoch so súkromným tuzemským vlastníctvom. V tomto kraji bol druhý najvyšší podiel zamestnancov v zahraničných ekonomických subjektoch, pričom podiel týchto zamestnancov v rámci sektora a kraja bol 17,9 %. Na tretej pozícii boli s podielom 9,9 % zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom.

Trenčiansky kraj sa vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch, pričom ich podiel tu dosiahol 57,6 %. Títo zamestnanci boli s 23,1 %-ným podielom nasledovaní zamestnancami v ekonomických subjektoch so zahraničným vlastníctvom. Ekonomické subjekty v medzinárodnom vlastníctve s prevažujúcim súkromným sektorom zamestnávali v rámci kraja a sektora približne 9,2 % zamestnancov.

Nitriansky kraj bol charakteristický najvyšším podielom zamestnancov v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo bolo súkromné tuzemské a podiel zamestnancov v nich tvoril približne 56,2 %. Za nimi nasledovali s podielom 20,3 % zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch. Tretie miesto v tomto kraji predstavovali zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom, a to s podielom 13,2 %.

Najvýraznejší podiel zamestnancov v rámci sektora v Žilinskom kraji bol zamestnaný v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch a ich podiel bol približne 58,3 %. S odstupom za nimi nasledovali zamestnanci ekonomických subjektov so zahraničným vlastníctvom, a to s podielom 21,1 % v rámci sektora a kraja. Prvú trojicu uzatvárali zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom, pričom ich podiel predstavoval 10,7 %.

Banskobystrický kraj sa v rámci sektora obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je súkromné tuzemské, pričom títo zamestnanci predstavovali približne 58,1 %-ný podiel na zamestnanosti v sektore a kraji. Výraznejší podiel (23,2 %) tu predstavovali aj zamestnanci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je zahraničné. Zamestnanci v družstvách predstavovali podiel cca 8,1 % v rámci sektora a kraja.

V Prešovskom kraji v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch s podielom približne 70,6 % dominovali zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch. Na druhom mieste boli v rámci sektora a kraja s podielom 15,2 % zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch. V ekonomických subjektoch v medzinárodnom vlastníctve s prevažujúcim súkromným sektorom bolo zamestnaných približne 6,1 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Posledným skúmaným krajom v rámci tohto sektora je Košický kraj, kde zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch dosiahli približne 73,2 %-ný podiel na zamestnanosti, pričom títo boli nasledovaní zamestnancami ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je zahraničné a ich podiel predstavoval približne 17,7 %. Ekonomické subjekty, ktorých vlastníctvo je medzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom, úhrnne zamestnávali približne 5,3 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Regionálne diferencovaný podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde zamestnancov s nástupom do pracovného pomeru za 1. štvrťrok 2020 a výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest k 31. 7. 2020 v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch

Vyššie zobrazená mapa predstavuje podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, t. j. ide o základnú zložku mzdy vyplatenú zamestnancom, ktorí nastúpili do zamestnania počas 1. štvrťroka 2020. Výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest vychádza z agregovaných dát aktuálnej inzercie voľných pracovných miest Internetového sprievodcu trhom práce (ISTP) k 31. 7. 2020 v súlade s povinnosťou zamestnávateľa uvádzať pri zverejňovaní ponuky zamestnania sumu základnej zložky mzdy.

Významným sledovaným parametrom je podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, pričom tento podiel bol najvyšší v Trenčianskom kraji, kde dosiahol približne 87,1 %. Tesne za Trenčianskym krajom sa nachádzal s takmer rovnakým podielom Nitriansky kraj. V rámci sektora a kraja bol výrazný podiel základnej zložky mzdy nastupujúcich zamestnancov aj v Prešovskom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 84,1 %. Na druhej strane, najnižší podiel predstavovala základná zložka mzdy zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v Žilinskom kraji, a to približne 76,9 %. Relatívne nízky podiel predstavovala základná zložka mzdy aj v Košickom kraji (77,8 %) a Bratislavskom kraji (81,3 %).

Najvyššie priemerné inzerované mzdy v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch, a to na úrovni cca 910 EUR, boli k 1. 7. 2020 evidované v Trenčianskom kraji, pričom sa jednalo najmä o zverejnené ponuky voľných pracovných miest so strednou a vyššou kvalifikačnou náročnosťou. Trenčiansky kraj bol nasledovaný Prešovským krajom, v ktorom k určenému dátumu výška inzerovanej mzdy v sektore dosiahla približne 747 EUR. S miernym odstupom za ním bol na treťom mieste Bratislavský kraj, v ktorom inzerovaná mzda dosiahla hodnotu cca 736 EUR. V opačnom spektre z hľadiska výšky inzerovaných miezd sa nachádzal Nitriansky kraj, kde bola priemerná inzerovaná mzda v tomto sektore približne 681 EUR a jednalo sa najmä o kvalifikačne menej náročné pracovné miesta. Pomerne nízka mzda z hľadiska sektora bola inzerovaná aj v Košickom kraji (cca 696 EUR) a v Trnavskom kraji, kde to bolo približne 717 EUR.