CHARAKTERISTIKA VÝVOJOVÝCH TENDENCIÍ V OBLASTI EKONOMICKÝCH VÝSLEDKOV, ZAMESTNANOSTI A ODMEŇOVANIA V SEKTOROVEJ ŠTRUKTÚRE NSP/SRI

Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 určený tými ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií danej klasifikácie: 46 Veľkoobchod, okrem motorových vozidiel a motocyklov, 47 Maloobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov, 55 Ubytovanie, 56 Činnosti reštaurácií a pohostinstiev, 73 Reklama a prieskum trhu, 79 Činnosti cestovných agentúr, rezervačné služby cestovných kancelárií a súvisiace činnosti, ako aj 92 Činnosti herní a stávkových kancelárií.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 46 Veľkoobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov v rámci sektora obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v rokoch 2008 až 2017

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 46 Veľkoobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal klesajúci trend, pričom zníženie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 27,7 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 18,8 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2008, kedy to bolo približne 42 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2012, pričom v tomto roku to bolo približne 10,5 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 46 Veľkoobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 15,8 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 8,6 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2008, a to na úrovni 22,7 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2010 dosiahlo úroveň približne 4,7 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 47 Maloobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov v rámci sektora obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v rokoch 2008 až 2017

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 47 Maloobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal klesajúci trend, pričom zníženie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 7,9 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 10,9 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2012, kedy to bolo približne 17,4 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2015, pričom v tomto roku to bolo približne 7,6 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 47 Maloobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 9,4 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 6,2 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2008, a to na úrovni 14 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2013 dosiahlo úroveň približne 3,8 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 55 Ubytovanie v rámci sektora obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v rokoch 2008 až 2017

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 55 Ubytovanie medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal klesajúci trend, pričom zníženie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 3,8 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 4,7 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2008, kedy to bolo približne 8,2 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2010, pričom v tomto roku to bolo približne 3 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 55 Ubytovanie medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 12,4 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 7,3 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2008, a to na úrovni 16,9 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2015 dosiahlo úroveň približne 4,2 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 56 Činnosti reštaurácií a pohostinstiev v rámci sektora obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v rokoch 2008 až 2017

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 56 Činnosti reštaurácií a pohostinstiev medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal klesajúci trend, s výrazným výkyvom v roku 2012, pričom zníženie za celé sledované obdobie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 9,7 tis. EUR na jedného zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na zamestnanca cca 4,7 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2012, kedy to bolo približne 11,3 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2017, pričom v tomto roku to bolo približne 1,6 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 56 Činnosti reštaurácií a pohostinstiev medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 8,5 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 4,4 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2008, a to na úrovni 11,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2011 dosiahlo úroveň približne 1,5 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 73 Reklama a prieskum trhu v rámci sektora obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v rokoch 2008 až 2017

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 73 Reklama a prieskum trhu medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal klesajúci trend, pričom zníženie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 15,1 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 15,4 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2008, kedy to bolo približne 27,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2011, pričom v tomto roku to bolo približne 6,4 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 73 Reklama a prieskum trhu medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 84,7 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 15,1 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2008, a to na úrovni 92,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2011 dosiahlo úroveň približne 3,4 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 79 Činnosti cestovných agentúr, rezervačné služby cestovných kancelárií a súvisiace činnosti v rámci sektora obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v rokoch 2008 až 2017

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 79 Činnosti cestovných agentúr, rezervačné služby cestovných kancelárií a súvisiace činnosti medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal rastúci trend, pričom zvýšenie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 11,5 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 24,3 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2011, kedy to bolo približne 39,9 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2010, pričom v tomto roku to bolo približne 13,8 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 79 Činnosti cestovných agentúr, rezervačné služby cestovných kancelárií a súvisiace činnosti medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 24,7 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 6,3 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2017, a to na úrovni 30,7 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2016 dosiahlo úroveň približne 1,5 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 46 Veľkoobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov v rámci sektora obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v rokoch 2008 až 2017

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 46 Veľkoobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov k zvýšeniu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 15,5 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov zvýšil o približne 0,49 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 100,7 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2017 na úrovni 161,5 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2012, kedy to bolo približne 54,7 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 0,53 %, s maximom dosiahnutým v roku 2017, a to na úrovni približne 0,95 % a minimom v roku 2012 (približne 0,33 %).

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 47 Maloobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov v rámci sektora obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v rokoch 2008 až 2017

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 47 Maloobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov k zvýšeniu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 438,7 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov zvýšil o približne 3,8 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 115,3 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich veľmi výrazné maximum bolo dosiahnuté v roku 2017 na úrovni 517,2 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2010, kedy to bolo približne 29,3 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 1 %, s veľmi výrazným maximom dosiahnutým v roku 2017, a to na úrovni približne 4,32 % a minimom v roku 2010 (približne 0,33 %).

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 55 Ubytovanie v rámci sektora obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v rokoch 2008 až 2017

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 55 Ubytovanie k zvýšeniu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 70,1 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov zvýšil o približne 0,68 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 47,3 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2014 na úrovni 97,4 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2008, kedy to bolo približne 12,1 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 0,47 %, s maximom dosiahnutým v roku 2014, a to na úrovni približne 1,01 % a minimom v roku 2008 (približne 0,09 %).

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 56 Činnosti reštaurácií a pohostinstiev v rámci sektora obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v rokoch 2008 až 2017

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 56 Činnosti reštaurácií a pohostinstiev k zníženiu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 82,8 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov znížil o približne 0,44 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 13,6 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2008 na úrovni 84,3 EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2010. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 0,12 %, s maximom dosiahnutým v roku 2011, a to na úrovni približne 0,54 % a minimom v roku 2010, ktoré dosiahlo zanedbateľnú hodnotu.

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 73 Reklama a prieskum trhu v rámci sektora obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v rokoch 2008 až 2017

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 73 Reklama a prieskum trhu k zvýšeniu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 29,1 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa v tomto období podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov zvýšil o približne 0,74 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 212,7 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2011 na úrovni 446,6 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2010, kedy to bolo približne 28,5  EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 1,07 %, s maximom dosiahnutým v roku 2011, a to na úrovni približne 2,32 % a minimom v roku 2010 (približne 0,16 %).

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 79 Činnosti cestovných agentúr, rezervačné služby cestovných kancelárií a súvisiace činnosti v rámci sektora obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v rokoch 2008 až 2017

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 79 Činnosti cestovných agentúr, rezervačné služby cestovných kancelárií a súvisiace činnosti k zníženiu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 3,7 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov znížil o približne 0,01 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 4,2 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2016, a to na úrovni 17,9 EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v rokoch 2009, 2011, 2013 a 2015. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 0,03 %, s maximom dosiahnutým v roku 2016, a to na úrovni približne 0,14 % a marginálnymi hodnotami v rokoch 2009, 2011, 2013 a 2015.

Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie (UoZ) v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch podľa pohlavia a úrovne Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EKR) k 31. 1. 2020

V sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch bolo zo súhrnného počtu 23 139 UoZ evidovaných v SR k 31. 1. 2020 približne 67,4 % žien a 32,6 % mužov. V rámci celej SR a sektora boli najpočetnejšou kategóriou UoZ ženy so strednými úrovňami EKR, a to s počtom 7 221 osôb. Na druhej strane najmenej početnou kategóriou UoZ v členení podľa pohlavia a úrovne EKR boli s počtom 911 muži s vyššími úrovňami EKR.

Z regionálneho hľadiska bol najvyšší počet sektorovo relevantných UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR lokalizovaný v Prešovskom kraji, a to 757 osôb. Na druhom mieste sa nachádzal počet UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Košickom kraji, kde ich bolo 751 osôb. Na druhej strane v Trnavskom kraji z celkového počtu UoZ mužského pohlavia v rámci sektora malo len 197 z nich nižšie úrovne EKR.

Najviac UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bolo v Košickom kraji, a to 519. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR z Prešovského kraja, kde ich počet predstavoval 514 osôb. Najnižší počet UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol v Trnavskom kraji, a to 195.

UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR boli najpočetnejší v Bratislavskom kraji, kde ich bolo evidovaných 215. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji, ktorých bolo 124. Na druhej strane v Trnavskom kraji bolo týchto UoZ len 52.

V januári 2020 bolo evidovaných najviac sektorovo relevantných UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji, kde ich počet predstavoval 1 136 osôb. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR z Košického kraja, pričom ich počet bol 1 055. Naopak, v Bratislavskom kraji malo len 460 UoZ ženského pohlavia nižšie úrovne EKR.

UoZ – ženy so strednými úrovňami EKR tvorili najvyšší počet v Prešovskom kraji, kde ich bolo evidovaných 1 208 v danom sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji, pričom ich počet tu bol 1 198 osôb. Najnižší počet UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol v rámci sektora z Trnavského kraja, a to 527 osôb.

UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR sa nachádzalo najviac v Bratislavskom kraji, kde ich bolo evidovaných 431. Za nimi v poradí nasledovali UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR z Košického kraja, a to s početnosťou 303 UoZ. Na druhej strane v Trnavskom kraji a sektore predstavovali UoZ – ženy len 147 osôb.

Vzdelanostné špecifiká odmeňovania v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v členení podľa Európskeho kvalifikačného rámca za rok 2019

V rámci sektora obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch dosiahla v roku 2019 priemerná mesačná hrubá mzda úroveň 1 140 EUR. Na nižších úrovniach EKR dosiahli zamestnanci priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 857 EUR, čo v pomere k celkovej priemernej mesačnej hrubej mzde v rámci sektora predstavovalo približne 75 %-ný podiel. U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bola v sledovanom roku evidovaná priemerná mesačná hrubá mzda vo výške 1 044 EUR, a to bolo približne 92 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 1 747 EUR mali tie osoby, ktoré patrili do vyšších úrovní EKR, a táto hodnota tvorila cca 153 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Mzdový rozdiel kvantifikovaný z hľadiska vzdelania ilustruje rozdiel medzi priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s vyššími úrovňami EKR a priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s nižšími úrovňami EKR. Tento mzdový rozdiel medzi vyššie uvedenými skupinami predstavoval 890 EUR, resp. 78 percentuálnych bodov v prospech zamestnancov s vyššími úrovňami EKR.

Z pohľadu úrovne EKR a regionálneho hľadiska bol medzi rokmi 2018 a 2019 zaznamenaný najvyšší rast mzdy u zamestnancov s nižšími úrovňami EKR v Nitrianskom kraji. Za nimi sa nachádzali zamestnanci s nižšími úrovňami EKR zamestnaní v Banskobystrickom kraji. Naopak v Košickom kraji mzdy zamestnancov s nižšími úrovňami EKR vzrástli len mierne. Pomerne nízky rast miezd u zamestnancov s nižšími úrovňami EKR bol zaznamenaný taktiež v Prešovskom kraji.

U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bol medzi sledovanými rokmi najvyšší rast mzdy v Bratislavskom kraji. Na druhom mieste sa nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR v Trnavskom kraji. V opačnom spektre sa nachádzal Banskobystrický kraj, kde mzdy zamestnancov so strednými úrovňami EKR vzrástli len mierne. Relatívne nízky rast miezd zamestnancov v týchto úrovniach EKR bol zaznamenaný tiež v Košickom kraji.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR zaznamenali medzi rokmi 2018 a 2019 najdynamickejší nárast miezd v Banskobystrickom kraji. Pomerne dynamický nárast priemernej hrubej mesačnej mzdy bol identifikovaný aj u zamestnancov s vyššími úrovňami EKR evidovanými v Bratislavskom kraji, avšak v Košickom kraji mzdy zamestnancov s vyššími úrovňami EKR mierne poklesli.