Charakteristika vývoja v oblasti pracovných úrazov a distribúcie voľných pracovných miest v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zabezpečuje tie ekonomické činnosti, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií predmetnej klasifikácie: 46 Veľkoobchod, okrem motorových vozidiel a motocyklov, 47 Maloobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov, 55 Ubytovanie, 56 Činnosti reštaurácií a pohostinstiev, 73 Reklama a prieskum trhu, 79 Činnosti cestovných agentúr, rezervačné služby cestovných kancelárií a súvisiace činnosti, 92 Činnosti herní a stávkových kancelárií.

Keďže pracovným úrazom v zmysle § 195 ods. 2 Zákonníka práce je poškodenie zdravia, ktoré bolo spôsobené zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, sektorové charakteristiky NSP/SRI neobsahujú úrazy fyzických osôb – podnikateľov (t. j. samostatne zárobkovo činných osôb, samostatne hospodáriacich roľníkov, slobodných povolaní).

V sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch bolo za ostatných päť rokov s aktuálne dostupnými údajmi o pracovných úrazoch, t. j. za roky 2014 až 2018, zaznamenaných 6 382 RPÚ, a to s podielom 13,8 % na celkovom počte RPÚ v SR. V tomto sektore bol druhý najvyšší počet RPÚ po sektore automobilový priemysel a strojárstvo. Ako vyplýva z nižšie uvedeného grafu, v tomto sektore je zvyšujúca sa tendencia RPÚ. Počet RPÚ sa zvýšil z 1 069 v roku 2014 na 1 405 v roku 2018, t. j. o 31,4 %.

Počet RPÚ v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch a medián RPÚ za všetky sektory NSP/SRI za roky 2014 až 2018
Zdroj: NIP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Najviac RPÚ bolo v kategórii zamestnávateľov, ktorí zamestnávali 50 až 249 zamestnancov, a to
s podielom 33,8 % na počte RPÚ v sektore. Významný podiel RPÚ bol aj u zamestnávateľov s 10 až 49 zamestnancami, u ktorých bol zaznamenaný 23,4 %-ný podiel na RPÚ. V prípade zamestnávateľov s 500 a viac zamestnancami bolo identifikované znižovanie počtu RPÚ, a to o 10,0 %.

Počet RPÚ podľa veľkosti zamestnávateľa (počtu zamestnancov) v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch za roky 2014 až 2018
Zdroj: NIP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

RPÚ v tomto sektore boli identifikované na 46 rôznych pracoviskách. Až 38,4 % RPÚ bolo na pracovisku: malé a veľké obchodné plochy (vrátane pouličného predaja). Plocha používaná hlavne na skladovanie, nakladanie, vykladanie bola druhým najčastejším pracoviskom s výskytom RPÚ, a to s podielom 21,2 %. Významným pracoviskom z pohľadu výskytu RPÚ bola taktiež výrobná plocha, továreň, dielňa, kde bol zaznamenaný 11,4 % podiel RPÚ v sektore.

Zamestnania s najvyššou početnosťou RPÚ v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch za roky 2014 až 2018
Zdroj: NIP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Až v 82,9 % RPÚ boli príčinou nedostatky osobných predpokladov na riadny pracovný výkon (napr. chýbajúce telesné predpoklady, zmyslové nedostatky, nepriaznivé osobné vlastnosti a okamžité psychofyziologické stavy).

V sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch bolo za ostatných päť rokov, t. j. 2014 až 2018, zaznamenaných 54 pracovných úrazov s ŤUZ, a to s podielom 8,5 % na celkovom počte pracovných úrazov s ŤUZ v SR. V tomto sektore je jednoznačne konštatovaná klesajúca tendencia počtu pracovných úrazov s ŤUZ počas celého obdobia. V porovnaní rokov 2014 a 2018 sa znížil počet ŤUZ o 72,2 %. Významnými pracoviskami s úrazmi s ŤUZ boli najmä: plocha používaná hlavne na skladovanie, nakladanie, vykladanie, a to s podielom 17,6 %, ako aj výrobná plocha, továreň, dielňa, s podielom 13,7 %. V tomto sektore bolo identifikovaných 19 zamestnaní, v ktorých sa vyskytli pracovné úrazy s ŤUZ. Najčastejšie boli pracovné úrazy s ŤUZ v zamestnaní vodiči a obsluha pojazdných strojných zariadení, a to s podielom 19,6 %. V 33,3 % prípadov boli príčinou pracovného úrazu s ŤUZ nedostatky osobných predpokladov na riadny pracovný výkon (napr. chýbajúce telesné predpoklady, zmyslové nedostatky, nepriaznivé osobné vlastnosti a okamžité psychofyziologické stavy).

Počet pracovných úrazov s ŤUZ v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch a medián pracovných úrazov s ŤUZ za všetky sektory NSP/SRI za roky 2014 až 2018
Zdroj: NIP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch bolo zaznamenaných 30 SPÚ za roky 2014 až 2018, a to s podielom 13,7 % na všetkých SPÚ v sektoroch NSP/SRI. Medzi najčastejšie pracoviská s výskytom SPÚ patrili: výrobná plocha, továreň, dielňa, a to s podielom 10,0 %, plochy trvalo prístupné prechodu verejnosti (hlavné cesty, bočné cesty, parkovacie plochy, staničné alebo letiskové čakárne a iné), a to s podielom 10,0 %, ako aj dopravné prostriedky – pozemné alebo koľajové (všetky druhy: vlak, autobus, automobil, atď.) bez ohľadu na vlastníctvo, a to s podielom 10,0 %. V prípade 30,0 % SPÚ nebolo identifikované pracovisko. Časový interval medzi pracovným úrazom a smrťou zamestnanca bol najdlhšie 48 dní. V prípade 84,7 % SPÚ nastala smrť v deň pracovného úrazu. Najčastejšie zamestnania so SPÚ v sektore boli vodiči a obsluha pojazdných strojných zariadení, a to s podielom 23,3 %, ďalej kvalifikovaní pracovníci v hutníctve, strojárstve a podobní pracovníci, a to s podielom 10,0 %, kvalifikovaní pracovníci v lesníctve, rybárstve a poľovníctve (trhovo orientovaní), s podielom 10,0 %, pomocní pracovníci v ťažbe, stavebníctve, výrobe a doprave, s podielom 10,0 %, pracovníci pri likvidácii odpadu a ostatní nekvalifikovaní pracovníci, taktiež s podielom 10,0 %, ako aj riadiaci pracovníci (manažéri) administratívnych, podporných a obchodných činností, s podielom taktiež 10,0 %. Najčastejšou príčinou SPÚ bolo používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce, vrátane konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvávanie v ohrozenom priestore, a to s podielom 33,3 %.

Počet SPÚ v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch a medián SPÚ za všetky sektory NSP/SRI za roky 2014 až 2018
Zdroj: NIP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Inovácie v sektore predstavujú okrem znižovania počtu pracovných úrazov taktiež významný činiteľ riešenia aktuálnej výzvy v oblasti vysokého počtu inzerovaných voľných pracovných miest, s ktorých obsadzovaním sú spojené ťažkosti zamestnávateľských subjektov.

Regionálna distribúcia počtu inzerovaných voľných pracovných miest (VPM) v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch podľa úrovne Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EKR) k 30. 9. 2019
Zdroj: Ústredie PSVR, ISTP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch bol v prípade VPM s nižšími úrovňami EKR identifikovaný ich najvyšší počet v Bratislavskom kraji, a to približne 3 040. V Trenčianskom kraji bolo na tejto úrovni EKR evidovaných približne 1400 VPM. Naopak, najmenej VPM s vyžadovanými nižšími úrovňami EKR bolo v Prešovskom kraji nasledovanom Košickým krajom, v ktorých bol počet týchto VPM zhodne približne 610. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM s vyžadovanými nižšími úrovňami EKR v Trnavskom kraji, a to 93 % z celkového počtu VPM v rámci kraja a sektora. Trnavský kraj bol nasledovaný Trenčianskym krajom, kde podiel VPM s požadovanými nižšími úrovňami EKR dosiahol 92 %. Na druhej strane v Prešovskom kraji bol podiel VPM s nižšími úrovňami EKR len 77 % a druhá najnižšia hodnota po Prešovskom kraji bola u VPM s nižšími úrovňami EKR dosiahnutá v Košickom kraji, a to približne 81 %.

Pri rozbore voľných pracovných miest so strednými úrovňami EKR bol identifikovaný najvyšší počet VPM v Bratislavskom kraji, kde ich počet dosiahol približne 350. V Žilinskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni EKR evidovaných približne 150 voľných pracovných miest. Naopak, najmenej VPM so strednými úrovňami EKR bolo evidovaných v Trnavskom kraji nasledovanom Banskobystrickým krajom, v ktorých dosiahol počet VPM so strednými úrovňami EKR približne 60, respektíve 100. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM so strednými úrovňami EKR v Prešovskom kraji, kde bol ich podiel 19 % z celkového počtu VPM v rámci sektora a kraja. Prešovský kraj bol nasledovaný Košickým krajom, kde podiel VPM so strednými úrovňami EKR dosiahol 17 %. Na druhej strane, v Trnavskom kraji bol podiel VPM so strednými úrovňami EKR len 5 % a druhá najnižšia hodnota po Trnavskom kraji bola u VPM so strednými úrovňami EKR dosiahnutá v Trenčianskom kraji, a to 7 %.

Pri rozbore regionálnej distribúcie VPM z hľadiska úrovne EKR  bol identifikovaný najvyšší počet VPM s vyššími úrovňami EKR v Bratislavskom kraji, a to približne 180. V Nitrianskom kraji bolo na tejto úrovni EKR približne 110 VPM. Naopak, najmenej VPM s vyššími úrovňami EKR bolo v Trnavskom kraji nasledovanom Trenčianskym krajom, v ktorých bol počet VPM približne desať. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM s vyššími úrovňami EKR v Nitrianskom kraji, kde bol ich podiel 7 % z celkového počtu VPM v rámci sektora v kraji. Nitriansky kraj bol nasledovaný Bratislavským krajom, kde podiel VPM s vyššími úrovňami EKR dosiahol 5 %. Na druhej strane, v Trenčianskom kraji bol podiel VPM s vyššími úrovňami EKR len približne 1 %, podobne ako v Žilinskom kraji.

V sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch boli na základe inzerovaných voľných pracovných miest najpočetnejšie nasledovné zamestnania:

  • Kuchár (okrem šéfkuchára),
  • Čašník, servírka,
  • Predavač v obchodnej prevádzke,
  • Pomocník v kuchyni,
  • Pracovník v sklade (skladník),
  • Vodič kamiónu,
  • Pokladník v predajni,
  • Obchodný zástupca.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.