Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Vplyv pandémie koronavírusu na trh práce z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných na pracovných miestach v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Z hľadiska ekonomických činností realizovaných v sektorovej štruktúre NSP/SRI kreujú sektor lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

  • Lesníctvo a ťažba dreva,
  • Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva okrem nábytku,
  • Výroba nábytku.

Sektor lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel má v kompetencii taktiež zveľaďovanie poľovných revírov, starostlivosť o zdravie a regulovanie počtu lesnej zveri, ako aj udržiavanie jej prirodzeného životného prostredia.

Sektorovo špecifickí zamestnanci tvorili k 31. 10. 2021 menej ako 2 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi menšie sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých úrovní zručností uplatňovaných sektorovo špecifickými zamestnancami prezentuje nasledujúci graf.

Štruktúra sektorovo špecifických zamestnancov v členení podľa úrovne zručností v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel k 31. 10. 2021

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel si približne 63 % sektorovo špecifických pracovných príležitostí vyžadovalo strednú úroveň zručností, približne štvrtina (24 %) si vyžadovala vysokú úroveň zručností a nízku úroveň zručností uplatňovalo približne 13 % sektorovo špecifických zamestnancov.

Sektorovo špecifickí UoZ spolu tvorili k 31. 10. 2021 približne 3 %-ný podiel na úhrnnom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, ako aj porovnanie s rovnakým obdobím roku 2019, sú uvedené nižšie.

Štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v členení podľa úrovne zručností v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel k 31. 10. 2021 a k 31. 10. 2019

Zdroj: Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Počet UoZ s predchádzajúcim vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel vplyvom pandémie COVID-19 od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 vzrástol približne o 630 osôb, t. j. o 20 %. Sektorovo špecifickí zamestnanci vykonávali prevažne pracovné činnosti vyžadujúce strednú úroveň zručností a taktiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ vykonával bezprostredne pred ich zaradením do evidencie UoZ zamestnania, ktoré si vyžadovali strednú úroveň zručností. Z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ ich bolo približne 53 %. Najmenej sektorovo špecifických UoZ bolo s predchádzajúcou praxou na vysokej úrovni zručností, a to necelé 3 %. Približne 44 % sektorovo špecifických UoZ malo prax na nízkej úrovni zručností.

V sledovanom období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 sa počet sektorovo špecifických UoZ s predchádzajúcim zamestnaním na prevažnej, t. j. na strednej úrovni zručností, zvýšil cca o 400 osôb, čo je viac ako o 25 %. Počet UoZ s predchádzajúcim zamestnaním na nízkej úrovni zručností sa zvýšil približne o 210 osôb, príslušný relatívny prírastok bol 14 % východiskového stavu. Z hľadiska absolútneho, resp. relatívneho prírastku v kategórii UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie vykonávali zamestnania s vysokou úrovňou zručností, nastala zmena o dve desiatky osôb, resp. o 22 % východiskového stavu, t. j. stavu k 31. 10. 2019.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na vysokej úrovni zručností v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V regionálnom členení bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v prípade vysokej úrovne zručností v polovici samosprávnych krajov SR vyššia, ako bola celoštátna priemerná hodnota v rámci sektora. V sektore bola najvýraznejšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na danej úrovni zručností zaznamenaná v Žilinskom kraji, kde dosiahla viac ako 3 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Bratislavskom kraji, a to necelé 3 %. V opačnom spektre sa nachádzali Trnavský a Prešovský kraj, kde bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti nižšia ako 1 %. Špecifická nezamestnanosť v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel sa v prípade vysokej úrovne zručností prejavila v období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 len minimálne, išlo iba o niekoľko UoZ s predchádzajúcou praxou v oblasti ťažby dreva v lesníctve a supervízie v drevospracujúcom priemysle.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Pri regionálnom pohľade na mieru sektorovo špecifickej nezamestnanosti z hľadiska strednej zručnostnej kategórie možno konštatovať, že v prípade dvoch krajov prevýšila celoštátny priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v sektore bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla takmer 25 %. Priemer sektora bol z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti výrazne prekročený aj v Košickom kraji, a to nad 16 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností bola v Trenčianskom kraji, a to iba 6 %. Podobne aj v Nitrianskom kraji bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej zručnostnej úrovni nižšia ako 7 %. V prípade strednej úrovne zručností sa sektorovo špecifická nezamestnanosť najvýraznejšie prejavila v počte UoZ, ktorí bezprostredne pred ich zaradením do evidencie vykonávali zamestnania:

  • Stolár, výrobca nábytku,
  • Stolár a výrobca výrobkov z dreva,
  • Pracovník v ťažbovej činnosti v lesníctve, pilčík.  

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na nízkej úrovni zručností v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Na nízkej úrovni zručností sa sektorovo špecifická nezamestnanosť v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel prejavila najvýraznejšie, a to najmä v Prešovskom, Košickom, Trnavskom a Banskobystrickom kraji. Značný vplyv na zvýšenie regionálnej miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti v období pandémie nového koronavírusu mal aj návrat do miesta trvalého pobytu u tých osôb, ktoré boli uvoľnené z pracovného pomeru v inom regióne, vrátane zahraničia. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v prípade nízkej úrovne zručností bola v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel zaznamenaná v Prešovskom kraji, kde dosiahla takmer 52 %, nasledovaná Košickým krajom (takmer 50 %). Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Bratislavskom kraji, a to necelé 4 %. Špecifická nezamestnanosť v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel sa v prípade nízkej úrovne zručností v sledovanom období najvýraznejšie prejavila v počte tých UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

  • Pomocný pracovník v drevospracujúcej výrobe,
  • Pomocný pracovník v lesníctve.

Zhrnutie za sektor

Sektor lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel sa vyznačoval približne 63 %-ným zastúpením zamestnancov s pracovnými činnosťami na strednej úrovni zručností z celkového počtu sektorovo špecifických zamestnancov, pričom táto zručnostná kategória predstavovala aj najpočetnejšiu časť sektorovo špecifických UoZ. K 31. 10. 2021 tvorili osoby s predchádzajúcimi pracovnými úlohami na strednej úrovni zručností približne 53 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Najmenej sektorovo špecifických UoZ bolo s predchádzajúcou sektorovou praxou na vysokej úrovni zručností, a to len cca 3 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Zároveň bola u osôb s vysokými zručnosťami aj najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti, a to približne iba 2 %, pretože z celkového počtu osôb, ktoré vykonávali sektorovo špecifické zamestnania s vysokou úrovňou zručností, či už aktuálne k 31. 10. 2021 alebo bezprostredne pred ich zaradením do evidencie UoZ, tvorili UoZ iba 2 %. V prípade strednej úrovne zručností bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti k 31.10. 2021 približne 12 %, avšak na nízkej úrovni zručností to bolo podstatne viac, a to až 35 %. V čase pandémie boli sektorovo špecifickou nezamestnanosťou najviac zasiahnuté Prešovský a Košický kraj, pričom značný vplyv na situáciu v týchto krajoch mal aj návrat do miesta trvalého pobytu u tých osôb, ktoré boli z výkonu prác sektorového charakteru uvoľnené v inom regióne, vrátane zahraničia. Išlo najmä o sektorovo špecifické pracovné úlohy vykonávané v rámci nasledovných zamestnaní:

  • Pomocný pracovník v drevospracujúcej výrobe,
  • Pomocný pracovník v lesníctve,
  • Stolár, výrobca nábytku,
  • Stolár a výrobca výrobkov z dreva,
  • Pracovník v ťažbovej činnosti v lesníctve, pilčík.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.