V rámci sektorovej štruktúry NSP/SRI možno sektor lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel charakterizovať ako sektor s priemerným početným zastúpením divízií. V sektore sa nachádzajú tri divízie SK NACE Rev. 2 a názvy týchto divízií sú nasledovné: Lesníctvo a ťažba dreva, Spracovanie dreva a výroba výr. z dreva okrem nábytku, Výroba nábytku.
Najvýznamnejšie očakávané disparity v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel v období 2020-2025
Zdroj: TREXIMA Bratislava
Najvyššia dodatočná potreba pracovných síl do roku 2025 v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel sa očakáva v zhluku zamestnaní DREVOSPRACUJÚCA VÝROBA. V tomto zhluku v SR bude potrebné dodatočne doplniť približne 5 500 osôb. Na trhu práce je však potrebné počítať aj s príchodom absolventov stredných a vysokých škôl z príslušných odborov vzdelania. Očakáva sa, že do roku 2025 príde na trh práce približne 2 200 absolventov, ktorí ukončia vzdelávanie v niektorom z korešpondujúcich odborov vhodných na výkon zamestnaní patriacich do tohto zhluku zamestnaní. V zhluku DREVOSPRACUJÚCA VÝROBA v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel sa do roku 2025 očakáva dodatočná potreba pracovných síl na úrovni 3 300 osôb. Zároveň z celkového počtu absolventov prichádzajúcich na trh práce zo zhluku korešpondujúcich odborov vzdelania možno očakávať, že v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel sa uplatní približne 200 z nich. Do roku 2025 sa v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel v tomto zhluku očakáva nedostatok absolventov.
Efektívne uplatňovanie ľudských zdrojov v sektorovej štruktúre NSP/SRI je nevyhnutné na zvyšovanie produktivity podnikových procesov, čo sa z ekonomického hľadiska prejavuje najmä vo vývoji finančno-ekonomických výsledkov zamestnávateľských subjektov. V oblasti produktivity boli do predkladanej priebežnej správy zvolené dva kľúčové finančno-ekonomické ukazovatele, pričom ide o tržby za vlastné výkony a tovar a pridanú hodnotu v cenách výrobných nákladov. Ďalej bol vyčíslený percentuálny podiel osobných nákladov na tržbách za vlastné výkony a tovar, ako aj na pridanej hodnote v cenách výrobných nákladov. Vývoj dosahovaných hodnôt v príslušnej kategórii SK NACE Rev. 2 v rokoch 2008 až 2018 prezentujú nasledujúce grafy.
V sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel neboli dostupné dáta o pridanej hodnote v cenách výrobných nákladov, osobných nákladov a tržbách za vlastné výkony a tovar za nasledovnú divíziu SK NACE Rev. 2: 02 Lesníctvo a ťažba dreva.
Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar a vývoj podielu osobných nákladov na tržbách za vlastné výkony a tovar v divízii 16 Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov zo slamy a prúteného materiálu v rokoch 2008 až 2018
Zdroj: ŠÚ SR, databáza DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
V divízii 16 Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov zo slamy a prúteného materiálu vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar počas sledovaného obdobia zaznamenal nárast o 648,1 mil. EUR. Priemerná hodnota tržieb za vlastné výkony a tovar bola medzi rokmi 2008 až 2018 na úrovni 1,2 mld. EUR, pričom maximum z roku 2018 predstavovalo 1,5 mld. EUR a minimum z roku 2009 bolo 619,4 mil. EUR. Najvýraznejší výkyv počas sledovaného obdobia bol z hľadiska tržieb za vlastné výkony a tovar zaznamenaný medzi rokmi 2009 a 2010, kedy došlo k nárastu o 692,1 mil. EUR.
V tejto divízii vykázal podiel osobných nákladov na tržbách za vlastné výkony a tovar klesajúci trend, pričom rozdiel medzi rokmi 2008 a 2018 dosiahol hodnotu 5,8 p. b. V sledovanom období prišlo k rôznym medziročným výkyvom, pričom najvýraznejším rozdielom bol pokles podielu osobných nákladov medzi rokmi 2009 a 2010, ktorý predstavoval 8 p. b. Pri pohľade na celé sledované obdobie bola maximálna hodnota podielu osobných nákladov na tržbách za vlastné výkony a tovar dosiahnutá v roku 2009, a to 18,6 %. Na druhej strane minimum z roku 2013 predstavovalo 8,7 % a priemer za celé obdobie bol 11,4 %.
Vývoj pridanej hodnoty v cenách výrobných nákladov a vývoj podielu osobných nákladov na pridanej hodnote v cenách výrobných nákladov v divízii 16 Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov zo slamy a prúteného materiálu v rokoch 2008 až 2018
Zdroj: ŠÚ SR, databáza DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
Ďalším sledovaným ukazovateľom je pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov, ktorej priemerná výška bola počas sledovaných rokov 257,5 mil. EUR. Výška pridanej hodnoty v cenách výrobných nákladov sa pohybovala od 131,8 mil. EUR v roku 2009 do 404,2 mil. EUR v roku 2010. Celkový trend vývoja pridanej hodnoty v cenách výrobných nákladov bol rastúci, pričom nárast predstavoval 148,0 mil. EUR. Najvyšší medziročný výkyv výšky pridanej hodnoty v cenách výrobných nákladov bol zaznamenaný medzi rokmi 2009 a 2010, pričom zvýšenie predstavovalo 272,4 mil. EUR.
Posledným sledovaným ukazovateľom produktivity v tejto divízii je podiel osobných nákladov na pridanej hodnote v cenách výrobných nákladov, ktorý medzi rokmi 2008 a 2018 celkovo poklesol, a to o 36,7 p. b. Počas sledovaných rokov 2008 až 2018 nastali rôzne medziročné výkyvy, najväčšou zmenou bol pokles podielu osobných nákladov na pridanej hodnote v cenách výrobných nákladov medzi rokmi 2009 a 2010, ktorý dosiahol 52,9 p. b. Najvyšší podiel osobných nákladov na pridanej hodnote v cenách výrobných nákladov z hľadiska celého sledovaného obdobia bol dosiahnutý v roku 2009, a to 87,4 %. Najnižšia hodnota vo výške 34,5 % bola zaznamenaná v roku 2010 a priemerná hodnota dosiahla 52,5 %.
V porovnaní s hodnotami finančno-ekonomických ukazovateľov dosahovanými v sektorovej štruktúre NSP/SRI v rokoch 2008 – 2018 sa divízia 16 Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov zo slamy a prúteného materiálu vyznačuje podpriemernou úrovňou tržieb za vlastné výkony a tovar. Úroveň pridanej hodnoty v cenách výrobných nákladov je v tejto divízii nižšia, ako je celoslovenský priemer za jednu divíziu. Zároveň je divízia charakteristická nadpriemerným podielom osobných nákladov na tržbách a súčasne nadpriemerným podielom osobných nákladov na pridanej hodnote.
Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar a vývoj podielu osobných nákladov na tržbách za vlastné výkony a tovar v divízii 31 Výroba nábytku rokoch 2008 až 2018
Zdroj: ŠÚ SR, databáza DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
V divízii 31 Výroba nábytku vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar počas sledovaného obdobia zaznamenal nárast o 268,3 mil. EUR. Priemerná hodnota tržieb za vlastné výkony a tovar bola medzi rokmi 2008 až 2018 na úrovni 820,2 mil. EUR, pričom maximum z roku 2018 predstavovalo 1035,3 mil. EUR a minimum z roku 2009 bolo 629,4 mil. EUR. Najvýraznejší výkyv počas sledovaného obdobia bol z hľadiska tržieb za vlastné výkony a tovar zaznamenaný medzi rokmi 2008 a 2009, kedy došlo k poklesu o 137,6 mil. EUR.
V tejto divízii vykázal podiel osobných nákladov na tržbách za vlastné výkony a tovar rastúci trend, pričom rozdiel medzi rokmi 2008 a 2018 dosiahol hodnotu 3 p. b. V sledovanom období prišlo k rôznym medziročným výkyvom, pričom najvýraznejším rozdielom bol nárast podielu osobných nákladov medzi rokmi 2008 a 2009, ktorý predstavoval 2,4 p. b. Pri pohľade na celé sledované obdobie bola maximálna hodnota podielu osobných nákladov na tržbách za vlastné výkony a tovar dosiahnutá v roku 2018, a to 20,6 %. Na druhej strane minimum z roku 2008 predstavovalo 17,6 % a priemer za celé obdobie bol 19,5 %.
Vývoj pridanej hodnoty v cenách výrobných nákladov a vývoj podielu osobných nákladov na pridanej hodnote v cenách výrobných nákladov v divízii 31 Výroba nábytku v rokoch 2008 až 2018
Zdroj: ŠÚ SR, databáza DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
Ďalším sledovaným ukazovateľom je pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov, ktorej priemerná výška bola počas sledovaných rokov 202,3 mil. EUR. Výška pridanej hodnoty v cenách výrobných nákladov sa pohybovala od 159,4 mil. EUR v roku 2009 do 254,2 mil. EUR v roku 2017. Celkový trend vývoja pridanej hodnoty v cenách výrobných nákladov bol rastúci, pričom nárast predstavoval 36,2 mil. EUR. Najvyšší medziročný výkyv výšky pridanej hodnoty v cenách výrobných nákladov bol zaznamenaný medzi rokmi 2009 a 2010, pričom zvýšenie predstavovalo 44,6 mil. EUR.
Posledným sledovaným ukazovateľom produktivity v tejto divízii je podiel osobných nákladov na pridanej hodnote v cenách výrobných nákladov, ktorý medzi rokmi 2008 a 2018 celkovo vzrástol, a to o 23,9 p. b. Počas sledovaných rokov 2008 až 2018 nastali rôzne medziročné výkyvy, najväčšou zmenou bol nárast podielu osobných nákladov na pridanej hodnote v cenách výrobných nákladov medzi rokmi 2017 a 2018, ktorý dosiahol 26,7 p. b. Najvyšší podiel osobných nákladov na pridanej hodnote v cenách výrobných nákladov z hľadiska celého sledovaného obdobia bol dosiahnutý v roku 2018, a to 100,7 %. Najnižšia hodnota vo výške 66,5 % bola zaznamenaná v roku 2011 a priemerná hodnota dosiahla 79,5 %.
V porovnaní s hodnotami finančno-ekonomických ukazovateľov dosahovanými v sektorovej štruktúre NSP/SRI v rokoch 2008 – 2018 sa divízia 31 Výroba nábytku vyznačuje podpriemernou úrovňou tržieb za vlastné výkony a tovar. Úroveň pridanej hodnoty v cenách výrobných nákladov je v tejto divízii nižšia, ako je celoslovenský priemer za jednu divíziu. Zároveň je divízia charakteristická nadpriemerným podielom osobných nákladov na tržbách a súčasne nadpriemerným podielom osobných nákladov na pridanej hodnote.
V sektore sa uplatní len malý podiel absolventov (7,8 %), ktorí ukončili korešpondujúce odbory. Aj to je jedným z dôvodov, prečo sa do roku 2025 očakáva v sektore nedostatok absolventov. V divízii 31 Výroba nábytku prišlo k rastu tržieb aj podielu osobných nákladov na tržbách, čo v súčte predstavuje pozitívny trend pre budúcich absolventov, ktorí by sa chceli uplatniť v tejto divízii. V divízii 16 Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov zo slamy a prúteného materiálu bol trend z hľadiska tržieb rastúci a podiel osobných nákladov negatívne koreloval s výškou tržieb, čo nevytvára také optimálne podmienky pre budúcich absolventov pri ohodnotení ich práce ako v predošlej divízii.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.