Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 určený ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci divízií: 02 Lesníctvo a ťažba dreva, 16 Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov zo slamy a prúteného materiálu, 31 Výroba nábytku. Sektor zabezpečuje aj činnosti zamerané na zachovanie druhovej pestrosti a zdravia populácií voľne žijúcej zveri, jej prirodzených biotopov, lov, odchyt a služby s tým súvisiace.
Tržby za drevo a ostatné tržby a výnosy vzhľadom k prepočítanému stavu pracovníkov v lesnom hospodárstve SR v rokoch 2008 až 2017
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
Na základe aktuálnych ukazovateľov prišlo v lesnom hospodárstve SR medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu tržieb za drevo na jedného pracovníka o približne 29,3 tis. EUR. Výška tržieb za drevo vzhľadom k prepočítanému stavu pracovníkov počas sledovaného obdobia predstavovala v priemere približne 48,6 tis. EUR na jedného pracovníka. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2017, a to na úrovni 62,6 tis. EUR na jedného pracovníka. Minimum z roku 2009 dosiahlo úroveň približne 31,4 tis. EUR na jedného pracovníka.
Ostatné tržby a výnosy na jedného pracovníka v lesnom hospodárstve SR medzi rokmi 2008 a 2017 vykázali rastúci trend, pričom zvýšenie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 5,1 tis. EUR na pracovníka. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň ostatných tržieb a výnosov na jedného pracovníka cca 11 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2014, kedy to bolo približne 13,4 tis. EUR na jedného pracovníka. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2009, pričom v tomto roku to bolo približne 7,8 tis. EUR na jedného pracovníka.
Investície vzhľadom k prepočítanému stavu pracovníkov v lesnom hospodárstve SR v rokoch 2008 až 2017
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
Celkovo medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v lesnom hospodárstve SR k zníženiu investícií o približne 2,8 mil. EUR. Celkový úhrn investícií bol v priemere približne 34,2 mil. EUR ročne, pričom ich maximálna výška bola dosiahnutá v roku 2016, kedy to bolo približne 60,6 mil. EUR. Najnižšia úroveň investícií bola evidovaná v roku 2009, a to približne 8,9 mil. EUR.
V lesnom hospodárstve SR prišlo v rovnakom období k zvýšeniu investícií prepočítaných na jedného pracovníka o približne 2,1 tis. EUR. Na základe toho možno skonštatovať, že v lesnom hospodárstve sa mierne zvýšila intenzita investícií. Suma investícií na pracovníka bola v priemere približne 4,2 tis. EUR na jedného pracovníka, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2016 na úrovni 8,5 EUR na jedného pracovníka. Najnižšia hodnota investícií bola evidovaná v roku 2009, kedy to bolo približne 0,9 tis. EUR na jedného pracovníka.
Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 16 Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov zo slamy a prúteného materiálu v rámci sektora lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel v rokoch 2008 až 2017
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 16 Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov zo slamy a prúteného materiálu medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal zvýšenie, ktoré v absolútnej hodnote predstavovalo približne 7,4 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 10,1 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2010, kedy to bolo približne 17,4 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2008, kedy to bolo približne 2,6 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 16 Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov zo slamy a prúteného materiálu medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 4,8 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 6,6 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2009, a to na úrovni 10,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2011 dosiahlo úroveň približne 3,2 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 31 Výroba nábytku v rámci sektora lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel v rokoch 2008 až 2017
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 31 Výroba nábytku medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal zvýšenie, ktoré v absolútnej hodnote predstavovalo približne 1,6 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 3,9 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2011, kedy to bolo približne 5,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2014, pričom v tomto roku to bolo približne 1,3 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 31 Výroba nábytku medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 1,7 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2013, a to na úrovni 14,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2010 dosiahlo úroveň približne 2,3 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 16 Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov zo slamy a prúteného materiálu v rámci sektora lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel v rokoch 2008 až 2017
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 16 Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov zo slamy a prúteného materiálu k zníženiu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 70,9 EUR na jedného zamestnanca. Súčasne sa znížil podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov, a to o cca 0,41 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 87,3 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich výrazné maximum bolo dosiahnuté v roku 2014 na úrovni 474,1 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2016, kedy to bolo približne 6,5 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 0,88 %, s výrazným maximom dosiahnutým v roku 2014, a to na úrovni približne 4,97 % a minimom v roku 2016 (približne 0,07 %).
Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 31 Výroba nábytku v rámci sektora lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel v rokoch 2008 až 2017
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 31 Výroba nábytku k zvýšeniu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 89,4 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov znížil o približne 0,32 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 24,5 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2017, a to na úrovni 96,1 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2011, kedy to bolo približne 5,2 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 0,52 %, s maximom dosiahnutým v roku 2013, a to na úrovni približne 1,1 % a minimom v roku 2017 (približne 0,07 %).
Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie (UoZ) v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel podľa pohlavia a úrovne Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EKR) k 31. 1. 2020
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
V sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel bolo zo súhrnného počtu 4 024 UoZ evidovaných v SR k 31. 1. 2020 približne 38,3 % žien a 61,7 % mužov. V rámci celej SR a sektora boli najpočetnejšou kategóriou UoZ muži s nižšími úrovňami EKR, a to s počtom 1 909 osôb. Na druhej strane najmenej početnou kategóriou UoZ v členení podľa pohlavia a úrovne EKR boli s počtom 72 ženy s vyššími úrovňami EKR.
Z regionálneho hľadiska bol najvyšší počet sektorovo relevantných UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR lokalizovaný v Prešovskom kraji, a to 592 osôb. Na druhom mieste sa nachádzal počet UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji, kde ich zastúpenie predstavovalo 487 osôb. Na druhej strane v Bratislavskom kraji z celkového počtu UoZ mužského pohlavia v rámci tohto sektora malo len 16 z nich nižšie úrovne EKR.
Najviac UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bolo v Banskobystrickom kraji, a to 139. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR z Prešovského kraja, kde ich počet predstavoval 103 osôb. Minimálny počet UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol v Bratislavskom kraji.
UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR boli najpočetnejší v Prešovskom kraji, kde ich bolo evidovaných 26. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR v Žilinskom kraji, ktorých bolo 20. Na druhej strane v Bratislavskom kraji bolo týchto UoZ len minimum.
V januári 2020 bolo evidovaných najviac sektorovo relevantných UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji, kde ich počet predstavoval 374 osôb. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR z Prešovského kraja, pričom ich počet bol 315. Naopak, v Bratislavskom kraji malo len minimum UoZ ženského pohlavia nižšie úrovne EKR.
UoZ – ženy so strednými úrovňami EKR tvorili najvyšší počet v Banskobystrickom kraji, kde ich bolo
79 v danom sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR v Prešovskom kraji, pričom ich počet tu dosiahol 65 osôb. Minimálny počet UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol z Bratislavského kraja.
UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR sa nachádzalo najviac v Banskobystrickom kraji, kde ich bolo evidovaných 19. Za nimi v poradí nasledovali UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR z Žilinského kraja, a to s početnosťou 14 UoZ. Na druhej strane v Bratislavskom kraji a sektore predstavovali UoZ – ženy len minimum osôb.
Vzdelanostné špecifiká odmeňovania v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel v členení podľa Európskeho kvalifikačného rámca za rok 2019
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
V rámci sektora lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel dosiahla v roku 2019 priemerná mesačná hrubá mzda úroveň 1 000 EUR. Na nižších úrovniach EKR dosiahli zamestnanci priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 861 EUR, čo v pomere k celkovej priemernej mesačnej hrubej mzde v rámci sektora predstavovalo 86 %-ný podiel. U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bola v sledovanom roku evidovaná priemerná mesačná hrubá mzda vo výške 1 014 EUR, a to bolo približne 101 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 1 373 EUR mali tie osoby, ktoré patrili do vyšších úrovní EKR, a to cca 137 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Mzdový rozdiel kvantifikovaný z hľadiska vzdelania ilustruje rozdiel medzi priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s vyššími úrovňami EKR a priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s nižšími úrovňami EKR. Tento mzdový rozdiel medzi vyššie uvedenými skupinami predstavoval 512 EUR, resp. 51 percentuálnych bodov v prospech zamestnancov s vyššími úrovňami EKR.
Z pohľadu úrovne EKR a regionálneho hľadiska bol medzi rokmi 2018 a 2019 zaznamenaný najvyšší rast mzdy u zamestnancov s nižšími úrovňami EKR v Nitrianskom kraji. Za nimi sa nachádzali zamestnanci s nižšími úrovňami EKR zamestnaní v Žilinskom kraji. Naopak, v Bratislavskom kraji mzdy zamestnancov s nižšími úrovňami EKR mierne poklesli.
U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bol medzi sledovanými rokmi najvyšší rast mzdy v Prešovskom kraji. Na druhom mieste sa nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR v Trnavskom kraji. V opačnom spektre sa nachádzal Košický kraj, kde mzdy zamestnancov so strednými úrovňami EKR vzrástli len mierne.
Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR zaznamenali medzi rokmi 2018 a 2019 najdynamickejší nárast miezd v Bratislavskom kraji. Pomerne dynamický nárast priemernej hrubej mesačnej mzdy bol aj u zamestnancov s vyššími úrovňami EKR evidovanými v Prešovskom kraji, avšak v Žilinskom kraji mzdy zamestnancov s vyššími úrovňami EKR mierne poklesli.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.