Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Vekové aspekty vplyvu pandémie nového koronavírusu na trh práce v sektorovej štruktúre NSP

V rámci sektorovej štruktúry NSP kreujú sektor kultúra a kreatívny priemysel nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

  • Nakladateľské činnosti,
  • Výroba filmov, videozáznamov a televíznych programov, zvukových nahrávok,
  • Činnosti pre rozhlasové a televízne vysielanie,
  • Tvorivé, umelecké a zábavné činnosti,
  • Činnosti knižníc, archívov, múzeí a ostatných kultúrnych zariadení.

Sektor okrem vyššie uvedených činností zabezpečuje v SR aj sieť hvezdární, osvetu a vzdelávanie v oblasti astronómie podľa Zákona č. 189/2015 Z. z. o kultúrno-osvetovej činnosti v znení neskorších predpisov. Ide o triedu ekonomických činností 72.19 Ostatný výskum a experimentálny vývoj v oblasti prírodných a technických vied, v rámci ktorej vykonáva činnosť Slovenská ústredná hvezdáreň so sídlom v Hurbanove a hvezdárne v Michalovciach, Medzeve, Banskej Bystrici, Žiari nad Hronom, Hlohovci, Leviciach, Nitre, Prešove, Rimavskej Sobote, Svidníku, Žiline a Partizánskom.

Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži aj ženy spolu) všetkých vekových kategórií úhrnom tvorili k 31. 12. 2020 približne 1,0 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP, čím sa sektor radí medzi menšie sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých vekových kategórií zamestnancov (mužov aj žien spolu) v rámci sektora prezentuje nasledujúci graf.

Veková štruktúra sektorovo špecifickej zamestnanosti v sektore kultúra a kreatívny priemysel k 31.12.2020
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Zamestnanci vo veku od 29 do 50 rokov tvorili k 31. 12. 2020 prevažnú väčšinu, a to približne 57,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických zamestnancov bez rozdielu veku a pohlavia. Regionálne bola sektorovo špecifická zamestnanosť charakteristická značne výrazným podielom Bratislavského kraja s lokalizáciou celoštátnych kultúrnych a kreatívnych ustanovizní. Špecifikum Bratislavského kraja bolo najvýraznejšie v mladšej vekovej kategórii.

Z rozboru stavu a štruktúry nezamestnanosti vyplýva, že sektorovo špecifickí UoZ spolu (t. j. bez ohľadu na ich pohlavie a vek) tvorili v čase pandémie nového koronavírusu k 31. 12. 2020 približne 1,0 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a časovej chronológie, je uvedená nižšie.

Veková štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v sektore kultúra a kreatívny priemysel od 31.12.2019 do 31.12.2020
Zdroj: Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Počet UoZ spolu (bez ohľadu na vek) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre daný sektor od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, pod vplyvom pandémie COVID-19, vzrástol približne o jednu tretinu. Od januára 2019 do marca 2020 sa počet UoZ znížil, a tak sumárne počas celého sledovaného obdobia dvoch rokov prišlo k zvýšeniu počtu UoZ približne o 20,0 %. Medziročne v období od 31. 12. 20219 do 31. 12. 2020 bol zaznamenaný nárast početnosti UoZ približne o 40,0 %.

V sektore k 31. 12. 2020 pracovali prevažne zamestnanci (muži aj ženy spolu) v strednom veku a práve v tejto vekovej kategórii bol tiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ, a to približne 740 osôb, resp. 53,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších UoZ bol približne 27,0 % (cca 370 osôb) a mladších približne 20,0 % (cca 280 osôb).

Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet sektorovo špecifických UoZ v strednom veku zvýšil približne o 230 osôb (cca 45,0 %), počet starších UoZ o cca 100 osôb, resp. o 34,0 % a mladších UoZ o približne 90 osôb (cca 46,0 %).

Výpočet miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti je založený na vzťahu dvoch vyššie uvedených skupín ľudských zdrojov, ktorými sú:

  • sektorovo špecifickí zamestnanci na základe ich vykonávaného zamestnania zaradení do sektora podľa kritéria, či ich zamestnanie možno považovať za typické pre sektor kultúra a kreatívny priemysel,
  • sektorovo špecifickí UoZ, ktorých posledné vykonávané zamestnanie pred zaradením do evidencie UoZ prislúchalo do skupiny zamestnaní typických pre sektor kultúra a kreatívny priemysel.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti vyjadruje, koľko sektorovo špecifických UoZ pripadá na 100 ekonomicky aktívnych osôb, t. j. sektorovo špecifických zamestnancov a sektorovo špecifických UoZ spolu. Vyjadruje mieru voľných ľudských zdrojov so sektorovo špecifickými vedomosťami, zručnosťami a praktickými skúsenosťami.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v sektore kultúra a kreatívny priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019
Vysvetlivka: (D) – Údaj nie je možné publikovať pre jeho dôverný charakter.
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov až v šiestich krajoch vyššia, ako bol celoštátny priemer sektora, ktorý prekročil 9,0 %-nú hranicu. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Trnavskom kraji, z dôvodu nízkej početnosti sektorovo špecifických UoZ a zamestnancov v danom veku sú však konkrétne hodnoty ukazovateľa predmetom ochrany dôverných údajov. Pomerne vysoká úroveň miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb, a to 24,3 %, bola aj v Trenčianskom kraji. Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v mladšej vekovej kategórii na konci roku 2019 bola v Bratislavskom kraji (iba cca 2,5 %), ktorý svojim vysokým podielom na sektorovo špecifickej zamestnanosti v SR výrazne zredukoval (v pozitívnom zmysle) celoslovenský priemer za sektor kultúra a kreatívny priemysel.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v sektore kultúra a kreatívny priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti strednej vekovej kategórie v decembri 2019 možno konštatovať, že v piatich krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Trenčianskom kraji, kde dosiahla 5,7 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb v strednom veku bola v roku 2019 v Bratislavskom kraji, a to iba 2,3 %. Práve Bratislavský kraj svojou váhou (t. j. podielom na sektorovo špecifickej zamestnanosti) silne pozitívne ovplyvnil hodnotu celoštátneho priemeru.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v sektore kultúra a kreatívny priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v štyroch krajoch vyššia, ako priemerná hodnota sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 4,8 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Banskobystrickom kraji, a to približne 4,4 %.  V opačnom spektre pozitívne pôsobil najmä Bratislavský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia (1,5 %-ná) miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb (oboch pohlaví spolu).

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v sektore kultúra a kreatívny priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020
Vysvetlivka: (D) – Údaj nie je možné publikovať pre jeho dôverný charakter.
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v piatich krajoch, kde zvýšené počty UoZ tvoril taktiež ich návrat do miesta trvalého bydliska po strate zamestnania v inom regióne. U osôb vo veku do 29 rokov bola najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v Trnavskom kraji, z dôvodu nízkej početnosti sektorovo špecifických UoZ a zamestnancov v danom veku sú však konkrétne hodnoty ukazovateľa predmetom ochrany dôverných údajov. Za týmto krajom nasledoval Banskobystrický kraj, kde výška miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb presiahla 28,0 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti k 31. 12. 2020 (a súčasne s najvyššou koncentráciou mladších zamestnancov) bol Bratislavský kraj, v ktorom sledovaná miera aj v čase pandémie dosiahla iba 5,3 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v sektore kultúra a kreatívny priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V rámci rozboru regionálnej distribúcie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v decembri 2020 možno konštatovať, že v troch krajoch prevýšila celoštátny priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti stredných ročníkov bola v Trnavskom kraji, a to 8,7 %. V sledovanom roku bol celoslovenský priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti 29 až 50 ročných výraznejšie prekročený aj v Banskobystrickom kraji, naopak najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v roku 2020 bola v sektorovo dominantnom Bratislavskom kraji a v Žilinskom kraji (cca 4,0 %).

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v sektore kultúra a kreatívny priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Z hľadiska regionálneho rozloženia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v decembri 2020 bolo identifikované, že v štyroch krajoch (Prešovskom, Košickom, Trnavskom a Banskobystrickom) prevýšila priemer sektora za celú SR. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v sektore bola zhodne v Prešovskom a Košickom kraji (5,8 %). Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších ako 50 rokov v roku 2020 bola v sektorovo kľúčovom Bratislavskom kraji (iba 2,3 %).

Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov zvýšenie približne o 5,2 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast zaznamenaný v Banskobystrickom kraji (o cca 19,5 p. b.), podstatne lepšie na tom z hľadiska zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol Košický kraj (s minimálnym nárastom). Špecifická nezamestnanosť v sektore sa najvýraznejšie prejavila v počte osôb do 29 rokov, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

  • Grafický dizajnér (grafik),
  • Fotograf,
  • Knihovník,
  • Archivár,
  • Organizátor spoločenských podujatí.

Medziročná zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore nárast približne o 1,4 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Trnavskom kraji, a to približne o 5,1 p. b. Na druhej strane regionálneho spektra sa z hľadiska medziročnej zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti nachádzal Trenčiansky kraj, kde bol zaznamenaný jej medziročný pokles, i keď iba o menej ako 1,0 p. b. Medziročne pandémia nového koronavírusu ovplyvnila zvýšenie sektorovo špecifickej nezamestnanosti najmä u osôb vo veku od 29 do 50 rokov, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ pracovali v zamestnaniach:

  • Grafický dizajnér (grafik),
  • Žurnalista, redaktor a špecialista v žurnalistike,
  • Knihovník,
  • Fotograf,
  • Organizátor spoločenských podujatí.

Rozdiel v miere sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v čase pandémie nového koronavírusu (t. j. medzi hodnotami za december 2019 a za december 2020) v tomto sektore predstavoval približne 1,0 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol zaznamenaný v Trnavskom kraji (približne o 3,6 p. b.), na druhej strane regionálneho poradia sa z hľadiska medziročnej zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb nachádzal Trenčiansky kraj (s minimálnym poklesom). Pandémia negatívne ovplyvnila najmä tie osoby staršie ako 50 rokov, ktoré vykonávali pracovnú činnosť v zamestnaniach:

  • Knihovník,
  • Grafický dizajnér (grafik),
  • Aranžér, dekoratér,
  • Žurnalista, redaktor a špecialista v žurnalistike,
  • Organizátor spoločenských podujatí.

Zhrnutie za sektor: V rámci sektora kultúra a kreatívny priemysel bol k 31. 12. 2020 najvýraznejší podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti identifikovaný u osôb vo veku od 29 do 50 rokov (cca 57,0 %). Zamestnanci (muži aj ženy spolu) starší ako 50 rokov tvorili cca 37,0 %-ný podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti a podiel mladších do 29 rokov bol cca 6,0 %. Sektorovo špecifická zamestnanosť bola koncentrovaná najmä v Bratislavskom kraji, ktorý aj v čase výrazne obmedzeného režimu kultúrneho života z dôvodu pandémie nového koronavírusu značne stabilizoval uplatnenie sektorovo špecifických ľudských zdrojov v kultúre a kreatívnom priemysle. V sektore k 31. 12. 2020 pracovali prevažne zamestnanci (muži aj ženy spolu) v strednom veku a práve v tejto vekovej kategórii bol tiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ, a to približne 740 osôb, resp. 53,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších sektorovo špecifických UoZ bol k referenčnému dátumu 31. 12. 2020 približne 27,0 % (cca 370 osôb) a mladších približne 20,0 % (cca 280 osôb). Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet sektorovo špecifických UoZ v strednom veku zvýšil približne o 230 osôb (cca 45,0 %), počet starších UoZ o cca 100 osôb, resp. o 34,0 % a mladších UoZ o približne 90 osôb (približne 46,0 %). Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti sa najvýraznejšie zvýšila u mladších osôb (bolo ich relatívne málo zamestnaných, a tak i malé zvýšenie počtu UoZ vyvolalo výraznejšie zvýšenie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti). Sektorovo špecifická nezamestnanosť sa prejavila najmä v zamestnaniach klasifikovaných v hlavnej triede zamestnaní 2 – Špecialisti (hlavne v zamestnaniach Grafický dizajnér (grafik) a Žurnalista, redaktor a špecialista v žurnalistike) a v hlavnej triede zamestnaní 3 – Technici a odborní pracovníci, a to hlavne v zamestnaniach Fotograf a Organizátor spoločenských podujatí. Obmedzený režim prevádzky knižníc sa prejavil taktiež v sektorovo špecifickom zamestnaní Knihovník z hlavnej triedy zamestnaní 4 – Administratívni pracovníci.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.