Charakteristika vývojových tendencií v oblasti uplatňovania ľudských zdrojov v sektorovej štruktúre NSP/SRI

V sektore kultúra a vydavateľstvo sú aktuálne v sektorovej štruktúre NSP/SRI zaradené nasledovné divízie klasifikácie SK NACE Rev. 2: Nakladateľské činnosti, Výroba filmov, videozáznamov a televíznych programov, zvukových nahrávok, Činnosti pre rozhlasové a televízne vysielanie, Tvorivé, umelecké a zábavné činnosti, Činnosti knižníc, archívov, múzeí a ostatných kultúrnych zariadení. Sektor ďalej zabezpečuje ekonomické činnosti SK NACE Rev. 2 z triedy 72.19 Ostatný výskum a experimentálny vývoj v oblasti prírodných a technických vied, a to šírenie informácií o vede, technike, výskume, vývoji a vzdelávaní v oblasti astronómie, ktoré systematicky zabezpečuje Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove a ďalšie hvezdárne v Leviciach, Michalovciach, Medzeve, v Žiari nad Hronom, Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote, Prešove, Svidníku, Žiline, Nitre, Hlohovci a Partizánskom. Vzhľadom na to, že v rámci sektora kultúra a vydavateľstvo je zaradených celkovo päť divízií SK NACE Rev. 2, možno konštatovať, že z hľadiska sektorovej štruktúry NSP/SRI ide o sektor s vysokým počtom divízií.

Veková pyramída zamestnancov v rámci sektora kultúra a vydavateľstvo za roky 2010 a 2019

Najpočetnejšiu skupinu zamestnaných osôb (mužov a žien spolu) v sektore kultúra a vydavateľstvo predstavovali v roku 2019 osoby vo veku 60 a viac rokov. Celkovo sa v tejto vekovej kategórii nachádzalo približne 16,4 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore, pričom ich podiel oproti roku 2010 značne vzrástol. Druhou najpočetnejšou vekovou kategóriou zamestnaných osôb v tomto sektore boli v roku 2019 osoby vo veku 40 až 44 rokov. Ich podiel v roku 2019 dosiahol úroveň cca 13,9 %, čo oproti roku 2010 predstavovalo taktiež značný nárast. Najvýraznejší pokles podielu zamestnaných osôb nastal medzi rokmi 2010 a 2019 vo vekovej kategórii 30 až 34 rokov, pričom tento pokles predstavoval približne 4,11 p. b. Výrazne v rámci sektora poklesol aj podiel zamestnaných osôb vo vekovej kategórii 25 až 29 rokov, a to o približne 3,7 p. b. Na druhej strane, v rámci sektora vo vekovej kategórii 60 a viac rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k najvýraznejšiemu zvýšeniu podielu zamestnaných osôb, a to o približne 7,7 p. b. Podiel zamestnaných osôb pomerne dynamicky vzrástol aj vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov, kde tento nárast predstavoval približne 4,3 p. b.

Z hľadiska pohlavia bol v roku 2019 najvyšší podiel žien vo vekovej kategórii 60 a viac rokov, pričom v tejto kategórii sa nachádzalo cca 16,9 % z celkového počtu žien v rámci sektora, t. j. viac ako dvojnásobný podiel v porovnaní s rokom 2010. Výrazný podiel žien bol zaznamenaný aj vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov, pričom v tejto kategórii bolo zamestnaných cca 14,0 % žien z tohto sektora. Obdobný podiel žien sa nachádzal vo vekovej kategórii 55 až 59 rokov, čo predstavovalo takmer 14,0 % všetkých žien zamestnaných v predmetnom sektore.

U zamestnaných osôb mužského pohlavia bol najvyšší podiel z nich zamestnaný vo vekovej kategórii 60 a viac rokov, kde sa nachádzalo približne 15,5 % z celkového počtu zamestnancov mužského pohlavia v tomto sektore. Na druhom mieste boli zamestnané osoby mužského pohlavia, ktoré prináležali do vekovej kategórie 40 až 44 rokov, pričom ich podiel na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore bol cca 13,8 %. Tretie miesto v poradí predstavovali zamestnané osoby – muži v rámci vekovej kategórie 35 až 39 rokov, a to s podielom približne 13,0 % na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore.

Z hľadiska dynamiky a zmien vo vekovej štruktúre medzi rokmi 2010 a 2019 sa ako zaujímavé javí porovnanie podielu zamestnaných osôb vo veku do 40 rokov a vo veku 40 a viac rokov v rámci jednotlivých pohlaví. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku do 40 rokov na celkovom počte žien zamestnaných v rámci sektora poklesol medzi rokmi 2010 a 2019 z cca 38,1 % na približne 31,3 %. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku 40 a viac rokov na počte žien zamestnaných v sektore na druhej strane vzrástol z približne 61,9 % na cca 68,7 %. U zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku do 40 rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k poklesu z cca 44,9 % na približne 39,1 %. V rovnakom období podiel zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku 40 a viac rokov na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore vzrástol z približne 55,1 % na cca 60,9 %.

Trend vývoja zamestnanosti v členení podľa vekových kategórií možno všeobecne za obidve pohlavia spolu charakterizovať ako zvyšovanie veku osôb zamestnaných v rámci sektora, pričom podiel zamestnaných osôb do 40 rokov poklesol v období rokov 2010 až 2019 o približne 6,5 p. b.

Regionálne diferencovaná početnosť ekonomických subjektov a podiely zamestnancov v ekonomických subjektoch podľa druhu vlastníctva za rok 2019 v sektore kultúra a vydavateľstvo

Z hľadiska regionálnej dimenzie sektora kultúra a vydavateľstvo je evidentná jednoznačná dominancia Bratislavského kraja oproti ostatným krajom SR, a to jednak z aspektu vysokej početnosti ekonomických subjektov, ako aj z hľadiska sektorovej zamestnanosti v regióne. Strednú úroveň početnosti ekonomických subjektov v regióne dosiahli Nitriansky, Banskobystrický, Žilinský a najmä Košický kraj, ktorý sa vyznačuje taktiež výraznejším počtom sektorovo relevantných zamestnancov. V ďalšom texte nižšie je charakterizovaná situácia v oblasti počtu zamestnancov v ekonomických subjektoch v členení podľa druhu vlastníctva a regiónu.

V rámci sektora kultúra a vydavateľstvo bol v Bratislavskom kraji za rok 2019 najvyšší podiel zamestnancov (a to približne 47,3 %) zamestnaných v ekonomických subjektoch so štátnym vlastníctvom. Na druhom mieste sa v Bratislavskom kraji z hľadiska podielu nachádzali zamestnanci pracujúci v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy a podiel týchto zamestnancov predstavoval približne 23,0 %. Tretiu priečku predstavovali v tomto kraji zahraničné ekonomické subjekty, pričom podiel zamestnancov v týchto subjektoch dosiahol 12,2 %.

V Trnavskom kraji bol najvyšší podiel zamestnancov, a to približne 85,5 %, evidovaný v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy. V tomto kraji bol druhý najvyšší podiel zamestnancov v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch, pričom podiel týchto zamestnancov v rámci sektora a kraja bol 7,3 %. Na tretej pozícii boli s podielom 6,0 % zamestnanci v štátnych ekonomických subjektoch.

Trenčiansky kraj sa vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy, pričom ich podiel tu dosiahol 80,4 %. Títo zamestnanci boli s približne 14,2 %-ným podielom nasledovaní zamestnancami v ekonomických subjektoch so štátnym vlastníctvom. Ekonomické subjekty so zahraničným vlastníctvom zamestnávali v rámci kraja a sektora približne 2,8 % zamestnancov.

Nitriansky kraj bol charakteristický najvyšším podielom zamestnancov v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy a podiel zamestnancov v nich tvoril približne 66,7 %. Za nimi nasledovali s podielom 30,5 % zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch. Tretie miesto v tomto kraji predstavovali zamestnanci v štátnych ekonomických subjektoch, a to s podielom 1,4 %.

Najvýraznejší podiel zamestnancov v rámci sektora v Žilinskom kraji bol zamestnaný v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy a ich podiel bol približne 50,3 %. S odstupom za nimi nasledovali zamestnanci ekonomických subjektov so štátnym vlastníctvom, a to s podielom cca 38,4 % v rámci sektora a kraja. Prvú trojicu uzatvárali zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch a ich podiel predstavoval 6,5 %.

Banskobystrický kraj sa v rámci sektora kultúra a vydavateľstvo vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov ekonomických subjektov vo vlastníctve územnej samosprávy, pričom títo zamestnanci predstavovali približne 50,3 %-ný podiel na zamestnanosti v sektore a kraji. Výraznejší podiel (38,3 %) tu predstavovali aj zamestnanci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je štátne. Zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch predstavovali podiel cca 4,7 % v rámci sektora a kraja.

V Prešovskom kraji v sektore kultúra a vydavateľstvo s podielom približne 51,6 % dominovali zamestnanci v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy. Na druhom mieste boli v rámci sektora a kraja s podielom 26,1 % zamestnanci v ekonomických subjektoch vo vlastníctve združení, politických strán a cirkví. V ekonomických subjektoch so štátnym vlastníctvom bolo zamestnaných približne 21,0 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Posledným skúmaným krajom v rámci tohto sektora je Košický kraj, kde zamestnanci v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy dosiahli približne 71,3 %-ný podiel na zamestnanosti, pričom títo boli nasledovaní zamestnancami ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je štátne a ich podiel predstavoval približne 22,6 %. Ekonomické subjekty, ktorých vlastníctvo je súkromné tuzemské, úhrnne zamestnávali približne 3,2 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Regionálne diferencovaný podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde zamestnancov s nástupom do pracovného pomeru za 1. štvrťrok 2020 a výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest k 31. 7. 2020 v sektore kultúra a vydavateľstvo

Vyššie zobrazená mapa predstavuje podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, t. j. ide o základnú zložku mzdy vyplatenú zamestnancom, ktorí nastúpili do zamestnania počas 1. štvrťroka 2020. Výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest vychádza z agregovaných dát aktuálnej inzercie voľných pracovných miest Internetového sprievodcu trhom práce (ISTP) k 31. 7. 2020 v súlade s povinnosťou zamestnávateľa uvádzať pri zverejňovaní ponuky zamestnania sumu základnej zložky mzdy.

Významným sledovaným parametrom je podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, pričom tento podiel bol najvyšší v Prešovskom kraji, kde dosiahol približne 99,2 %. Za Prešovským krajom sa nachádzal s podielom približne 95,6 % Žilinský kraj. V rámci sektora a kraja bol výrazný podiel základnej zložky mzdy nastupujúcich zamestnancov aj v Banskobystrickom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 88,8 %. Relatívne nízky podiel predstavovala základná zložka mzdy v Trnavskom kraji (74,1 %) a Nitrianskom kraji (74,7 %).

Najvyššie priemerné inzerované mzdy v sektore kultúra a vydavateľstvo, a to na úrovni cca 980 EUR, boli k 1. 7. 2020 evidované v Bratislavskom kraji, pričom sa jednalo najmä o zverejnené ponuky voľných pracovných miest so strednou a vyššou kvalifikačnou náročnosťou. Bratislavský kraj bol nasledovaný Žilinským krajom, v ktorom k určenému dátumu výška inzerovanej mzdy v sektore dosiahla približne 800 EUR. S miernym odstupom za ním bol na treťom mieste Košický kraj, v ktorom inzerovaná mzda dosiahla hodnotu cca 798 EUR. V opačnom spektre z hľadiska výšky inzerovaných miezd sa nachádzal Trenčiansky kraj, kde bola priemerná inzerovaná mzda v tomto sektore približne len 584 EUR a jednalo sa najmä o kvalifikačne menej náročné pracovné miesta. Pomerne nízka mzda z hľadiska sektora bola inzerovaná aj v Prešovskom kraji (cca 650 EUR) a v Banskobystrickom kraji, kde to bolo približne 667 EUR.