Charakteristika vývojových tendencií v oblasti ekonomických výsledkov, zamestnanosti a odmeňovania v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 určený ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií danej klasifikácie: 58 Nakladateľské činnosti, 59 Výroba filmov, videozáznamov a televíznych programov, príprava a zverejňovanie zvukových nahrávok, 60 Činnosti pre rozhlasové a televízne vysielanie, 90 Tvorivé, umelecké a zábavné činnosti, 91 Činnosti knižníc, archívov, múzeí a ostatných kultúrnych zariadení. Okrem toho sektor zabezpečuje služby, ktoré sú klasifikačne zaradené v triede ekonomických činností 72.19 Ostatný výskum a experimentálny vývoj v oblasti prírodných a technických vied, a to konkrétne: šírenie informácií o vede, technike, výskume a vývoji v oblasti astronómie, ako aj neformálneho vzdelávania v tejto oblasti. Tieto služby zabezpečuje Slovenská ústredná hvezdáreň so sídlom v Hurbanove a ďalšie slovenské hvezdárne v Leviciach, Michalovciach, Medzeve, ďalej v Žiari nad Hronom, Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote, Prešove, Svidníku, Žiline, Nitre, Hlohovci a Partizánskom.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 58 Nakladateľské činnosti v rámci sektora kultúra a vydavateľstvo v rokoch 2008 až 2017

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 58 Nakladateľské činnosti medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal klesajúci trend, pričom zníženie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 7,7 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 17,6 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2012, kedy to bolo približne 37,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2014, pričom v tomto roku to bolo približne 12 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 58 Nakladateľské činnosti medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 23,1 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 7 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2008, a to na úrovni 28,1 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2014 dosiahlo úroveň približne 2,3 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 59 Výroba filmov, videozáznamov a televíznych programov, príprava a zverejňovanie zvukových nahrávok v rámci sektora kultúra a vydavateľstvo v rokoch 2008 až 2017

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 59 Výroba filmov, videozáznamov a televíznych programov, príprava a zverejňovanie zvukových nahrávok medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal zníženie, ktoré v absolútnej hodnote predstavovalo približne 7,3 tis. EUR na jedného zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 32,6 tis. EUR, a to s maximom v roku 2015, kedy to bolo približne 53,2 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2013, pričom v tomto roku to bolo približne 14,9 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 59 Výroba filmov, videozáznamov a televíznych programov, príprava a zverejňovanie zvukových nahrávok medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 6,9 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 8,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2008, a to na úrovni 13,6 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2015 dosiahlo úroveň približne 4,5 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 60 Činnosti pre rozhlasové a televízne vysielanie v rámci sektora kultúra a vydavateľstvo v rokoch 2008 až 2017

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 60 Činnosti pre rozhlasové a televízne vysielanie medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal zníženie, ktoré v absolútnej hodnote predstavovalo približne 23,8 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 17,6 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2008, kedy to bolo približne 76 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna, a to záporná, hodnota bola zaznamenaná v roku 2013, pričom v tomto roku to bolo približne – 38,6 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 60 Činnosti pre rozhlasové a televízne vysielanie medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 11 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 8,1 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2008, a to na úrovni 20,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2011 dosiahlo úroveň približne 3,3 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 58 Nakladateľské činnosti v rámci sektora kultúra a vydavateľstvo v rokoch 2008 až 2017

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl, ako aj vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k výške osobných nákladov indikujú, v akej výraznej miere zamestnávatelia využívajú externé sprostredkovateľské služby na zabezpečenie ľudských zdrojov podľa aktuálnych potrieb a požiadaviek pracovných miest.

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 58 Nakladateľské činnosti k zníženiu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 43,3 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov v tejto divízii ekonomických činností znížil o približne 0,11 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 31,5 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2008 na úrovni 68,9 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2014, kedy to bolo približne 9,1 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 0,15 %, s maximom dosiahnutým v roku 2015, a to na úrovni približne 0,26 % a minimom v roku 2014 (približne 0,05 %).

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 59 Výroba filmov, videozáznamov a televíznych programov, príprava a zverejňovanie zvukových nahrávok v rámci sektora kultúra a vydavateľstvo v rokoch 2008 až 2017

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 59 Výroba filmov, videozáznamov a televíznych programov, príprava a zverejňovanie zvukových nahrávok k zníženiu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 192,7 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov znížil o približne 0,41 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 83,5 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2009 na úrovni 238,2 EUR na zamestnanca. Minimálne hodnoty platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl boli evidované v rokoch 2012, 2013 a 2015. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 0,32 %, s maximum dosiahnutým v roku 2009, a to na úrovni približne 0,84 %.

Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie (UoZ) v sektore kultúra a vydavateľstvo podľa pohlavia a úrovne Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EKR) k 31. 1. 2020

V sektore kultúra a vydavateľstvo bolo zo súhrnného počtu 745 UoZ evidovaných v SR k 31. 1. 2020 približne 60 % žien a 40 % mužov. V rámci celej SR a sektora boli najpočetnejšou kategóriou UoZ ženy so strednými úrovňami EKR, a to s počtom 192 osôb. Na druhej strane najmenej početnou kategóriou UoZ v členení podľa pohlavia a úrovne EKR boli s počtom 70 ženy s nižšími úrovňami EKR.

Z regionálneho hľadiska bol najvyšší počet sektorovo relevantných UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR lokalizovaný v Prešovskom kraji, a to 23 osôb. Na druhom mieste sa nachádzal počet UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Košickom kraji, kde ich zastúpenie predstavovalo 18 osôb. Na druhej strane v Trenčianskom kraji z celkového počtu UoZ mužského pohlavia v rámci tohto sektora mala len jedna osoba z nich nižšie úrovne EKR.

Najviac UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bolo v Bratislavskom kraji, a to 27. Minimálny počet UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol evidovaný v Trenčianskom kraji.

UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR boli najpočetnejší v Bratislavskom kraji, kde ich bolo evidovaných 31. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR v Prešovskom kraji, ktorých bolo 14. Na druhej strane v Trnavskom kraji bolo týchto UoZ najmenej.

V januári 2020 bolo evidovaných najviac sektorovo relevantných UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji, kde ich počet predstavoval 16 osôb. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR z Prešovského kraja, pričom ich počet bol 12. Naopak, v Trnavskom kraji malo len minimum UoZ ženského pohlavia nižšie úrovne EKR.

UoZ – ženy so strednými úrovňami EKR tvorili najvyšší počet v Banskobystrickom kraji, kde ich bolo v evidencii 39 osôb v danom sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR v Košickom kraji, pričom ich počet tu dosiahol 37 osôb. Najnižší počet UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol z Trnavského kraja, a to 10 osôb.

UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR sa nachádzalo najviac v Bratislavskom kraji, kde ich bolo evidovaných 46. Za nimi nasledovali UoZ – ženy s vyššími úrovňami EKR z Prešovského kraja, a to s početnosťou 30 UoZ. Na druhej strane v Nitrianskom kraji a sektore ich bolo len 10 osôb.

Vzdelanostné špecifiká odmeňovania v sektore kultúra a vydavateľstvo v členení podľa Európskeho kvalifikačného rámca za rok 2019

V rámci sektora kultúra a vydavateľstvo dosiahla v roku 2019 priemerná mesačná hrubá mzda úroveň 1 208 EUR. Na nižších úrovniach EKR dosiahli zamestnanci priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 885 EUR, čo v pomere k celkovej priemernej mesačnej hrubej mzde v rámci sektora predstavovalo približne 73 %-ný podiel. U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bola v sledovanom roku evidovaná priemerná mesačná hrubá mzda vo výške 1 092 EUR, a to bolo približne 90 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 1 376 EUR mali tie osoby, ktoré patrili do vyšších úrovní EKR, a táto hodnota tvorila cca 114 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Mzdový rozdiel kvantifikovaný z hľadiska vzdelania ilustruje rozdiel medzi priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s vyššími úrovňami EKR a priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s nižšími úrovňami EKR. Tento mzdový rozdiel medzi vyššie uvedenými skupinami predstavoval 491 EUR, resp. 41 percentuálnych bodov v prospech zamestnancov s vyššími úrovňami EKR.

Z pohľadu úrovne EKR a regionálneho hľadiska bol medzi rokmi 2018 a 2019 zaznamenaný najvyšší rast mzdy u zamestnancov s nižšími úrovňami EKR v Trnavskom kraji. Za nimi sa nachádzali zamestnanci s nižšími úrovňami EKR zamestnaní v Košickom kraji. Naopak, v Nitrianskom kraji mzdy zamestnancov s nižšími úrovňami EKR vzrástli len mierne a pomerne nízky rast miezd u zamestnancov s nízkymi úrovňami EKR bol zaznamenaný tiež v Žilinskom kraji.

U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bol medzi sledovanými rokmi najvyšší rast mzdy v Trnavskom kraji. Na druhom mieste sa nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR v Košickom kraji. V opačnom spektre sa nachádzal Nitriansky kraj, kde mzdy zamestnancov so strednými úrovňami EKR vzrástli len mierne a relatívne nízky rast miezd zamestnancov v týchto úrovniach EKR bol zaznamenaný tiež v Prešovskom kraji.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR zaznamenali medzi rokmi 2018 a 2019 najdynamickejší nárast miezd v Trenčianskom kraji. Pomerne dynamický nárast priemernej hrubej mesačnej mzdy bol identifikovaný aj u zamestnancov s vyššími úrovňami EKR evidovanými v Trnavskom kraji, avšak v Nitrianskom kraji mzdy zamestnancov s vyššími úrovňami EKR vzrástli len mierne. Nízky rast miezd bol zaznamenaný taktiež v Prešovskom kraji.