Vplyv pandémie koronavírusu na trh práce z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných na pracovných miestach v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Z hľadiska ekonomických činností realizovaných v sektorovej štruktúre NSP/SRI kreuje sektor hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo divízia SK NACE Rev. 2: Výroba a spracovanie kovov.

Sektorovo špecifickí zamestnanci tvorili k 31. 10. 2021 približne 1 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi menšie sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých úrovní zručností uplatňovaných sektorovo špecifickými zamestnancami prezentuje nasledujúci graf.

Štruktúra sektorovo špecifických zamestnancov v členení podľa úrovne zručností v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo k 31. 10. 2021

V sektore si približne 82 % sektorovo špecifických pracovných príležitostí vyžadovalo strednú úroveň zručností, približne 17 % malo požiadavky na vysokú úroveň zručností. Nízku úroveň zručností uplatňovalo približne len 1 % sektorovo špecifických zamestnancov, keďže v sektore sú mimoriadne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci veľmi úzko spojené s odbornou spôsobilosťou ľudských zdrojov.

Sektorovo špecifickí UoZ spolu tvorili k 31. 10. 2021 menej ako 1 %-ný podiel na úhrnnom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, ako aj porovnanie s rovnakým obdobím roku 2019, sú uvedené nižšie.

Štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v členení podľa úrovne zručností v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo k 31. 10. 2021 a k 31. 10. 2019

Sektorovo špecifickí zamestnanci v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo vykonávali prevažne pracovné činnosti vyžadujúce strednú úroveň zručností a taktiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ vykonával bezprostredne pred ich zaradením do evidencie UoZ zamestnania, ktoré si vyžadovali takúto úroveň zručností. Z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ ich bolo k 31. 10. 2021 približne 75 %. Necelých 15 % sektorovo špecifických UoZ vykonávalo pred zaradením do evidencie UoZ pracovné úlohy na nízkej úrovni zručností a najmenej sektorovo špecifických UoZ bolo s predchádzajúcou praxou na vysokej úrovni zručností, a to cca 10 %.

V sledovanom období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 sa v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo počet sektorovo špecifických UoZ s predchádzajúcim zamestnaním na prevažnej, t. j. na strednej úrovni zručností, zvýšil približne o 70 osôb, čo je viac ako o 17 %. Vysoká zručnostná úroveň zaznamenala v sledovanom období zníženie počtu sektorovo špecifických UoZ o 30 osôb, čo vzhľadom k nízkej početnosti UoZ s praxou na vysokej úrovni zručností predstavovalo ich relatívny úbytok viac ako o 30 % východiskového stavu. V prípade sektorovo špecifických UoZ s praxou na nízkej úrovni zručností pribudla v evidencii UoZ jedna desiatka osôb, t. j. 14 % počtu z obdobia pred 24 mesiacmi.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na vysokej úrovni zručností v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo v regionálnom členení podľa krajov v SR
k 31. 10. 2021

V členení podľa územnosprávneho usporiadania SR bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v prípade vysokej úrovne zručností v piatich samosprávnych krajov SR vyššia, ako bola celoštátna priemerná hodnota v rámci sektora. V hutníctve, zlievarenstve, kováčstve bola najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na danej úrovni zručností zaznamenaná v Prešovskom kraji, kde dosiahla viac ako 8 %. V opačnom spektre sa nachádzali Bratislavský a Trnavský kraj, v ktorých však boli konkrétne hodnoty sledovaného ukazovateľa predmetom ochrany dôverných údajov, a to z dôvodu nízkeho počtu sektorovo špecifických UoZ, zamestnancov, resp. zamestnávateľských subjektov. Celoštátny priemer za sektor úspešne znižoval Košický kraj (s hodnotou 2 %), v ktorom bola sústredená dominantná časť sektorovo špecifických pracovných činností na vysokej úrovni zručností. V sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo sa v prípade vysokej úrovne zručností v období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 prejavilo znižovanie miery nevyužitých sektorovo špecifických ľudských zdrojov. Medzi kvantitatívne výraznejšie zmeny patrilo najmä zníženie počtu tých UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnanie Majster (supervízor) v hutníctve.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

Pri regionálnom pohľade na mieru sektorovo špecifickej nezamestnanosti v prípade strednej zručnostnej kategórie možno konštatovať, že v piatich krajoch prevýšila celoštátny priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo bola zaznamenaná v Prešovskom kraji, kde dosiahla necelých 8 %. Priemer sektora bol z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností výrazne prekročený aj v Trenčianskom kraji, dosiahol tam 6 %. Minimálna miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností bola v Bratislavskom a Trnavskom kraji, jej konkrétne hodnoty boli predmetom ochrany dôverných údajov z dôvodu nízkeho počtu sektorovo špecifických UoZ, zamestnancov, resp. zamestnávateľov. Celoštátny priemer za sektor v rozhodujúcej miere pozitívne ovplyvnil Košický kraj (s hodnotou 3 %), kde bol koncentrovaný najväčší podiel sektorových pracovných činností na strednej úrovni zručností. V prípade tejto úrovne zručností bola najvyššia početnosť sektorovo špecifických UoZ, ktorí pred ich zaradením do evidencie vykonávali zamestnania: Operátor zariadenia v hutníckom a zlievarenskom priemysle a Zlievač, formovač.

Sektor hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo bol charakteristický nízkou ponukou pracovných príležitostí na nízkej úrovni zručností, keďže sektorovo špecifické pracovné procesy mali vysoké požiadavky na odbornosť, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Počet sektorovo špecifických zamestnávateľských organizácií, zamestnancov, resp. UoZ s predchádzajúcu praxou v sektore na nízkej úrovni zručností bol k 31. 10. 2021 natoľko nízky, že z dôvodu ochrany dôverných údajov neumožnil publikovať konkrétne regionálne hodnoty miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti na danej úrovni zručností. Súčasne mal v období pandémie nového koronavírusu výrazný vplyv na sektorovo špecifickú nezamestnanosť aj návrat do miesta trvalého pobytu u tých osôb, ktoré boli uvoľnené z pracovného pomeru v inom regióne, resp. v zahraničí. Najvyššie hodnoty miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti na nízkej úrovni zručností boli zaznamenané v Trnavskom, Nitrianskom, Trenčianskom a Prešovskom kraji, naopak, minimálna miera bola zaznamenaná v Bratislavskom a Žilinskom kraji. Celoštátny priemer na nízkej úrovni zručností v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo, a to takmer 41 %, však určoval najmä Košický a Banskobystrický kraj, kde bola sústredená väčšina sektorovo špecifických pracovných činností na nízkej úrovni zručností, pričom išlo takmer výlučne o sektorovo špecifické zamestnanie Pomocný pracovník v hutníckej a zlievarenskej výrobe.

Zhrnutie za sektor

Sektor hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo sa vyznačoval približne 82 %-ným zastúpením zamestnancov s pracovnými činnosťami na strednej úrovni zručností z celkového počtu sektorovo špecifických zamestnancov, pričom táto zručnostná kategória predstavovala aj najpočetnejšiu časť sektorovo špecifických UoZ. K 31. 10. 2021 tvorili osoby s predchádzajúcimi pracovnými úlohami na strednej úrovni zručností približne 75 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Necelých 15 % sektorovo špecifických UoZ vykonávalo pred ich zaradením do evidencie UoZ pracovné úlohy na nízkej úrovni zručností a najmenej sektorovo špecifických UoZ bolo s predchádzajúcou praxou na vysokej úrovni zručností (cca 10 %). Vývoj v sektore v období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 v rozhodujúcej miere ovplyvňovali Košický a Banskobystrický kraj, kde boli koncentrované približne dve tretiny sektorovo špecifických pracovných činností v úhrne za všetky úrovne zručností. Na vysokej úrovni zručností sa počet sektorovo špecifických UoZ v sledovanom období znížil, naopak, na strednej a nízkej úrovni zručností sa zvýšil. Bližšie informácie sú nasledovné:

• V najpočetnejšej kategórii ľudských zdrojov, t. j. so strednými zručnosťami, bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti približne 4 %, pretože z celkového počtu osôb, ktoré vykonávali sektorovo špecifické zamestnania so strednou úrovňou zručností, či už aktuálne k 31. 10. 2021 alebo bezprostredne pred ich zaradením do evidencie UoZ, tvorili UoZ približne 4 %. V prípade tejto úrovne zručností sa sektorovo špecifická nezamestnanosť v sektore zvýšila, najvyššiu početnosť mali UoZ, ktorí pred ich zaradením do evidencie vykonávali zamestnania: Operátor zariadenia v hutníckom a zlievarenskom priemysle a Zlievač, formovač.
• V prípade vysokej úrovne zručností bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti k 31.10. 2021 iba približne 2 %. Medzi kvantitatívne výraznejšie zmeny za ostatných 24 mesiacov patrilo najmä zníženie počtu sektorovo špecifických UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnanie Majster (supervízor) v hutníctve.
• Nízku úroveň zručností z dôvodu sektorovo špecifických požiadaviek na odbornosť, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci uplatňovala len veľmi malá časť sektorovo špecifických zamestnancov, a to najmä v zamestnaní Pomocný pracovník v hutníckej a zlievarenskej výrobe, ktoré bolo v sledovanom období výrazne zasiahnuté zvýšením počtu UoZ, pričom miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na nízkej úrovni zručností dosiahla takmer 41 %.