Maximalizácia výkonnosti zamestnancov, ich efektívne využívanie a dlhšie pracovné uplatnenie, minimalizácia úrazovosti a chorobnosti

Hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo možno zo zdravotného aspektu charakterizovať ako veľmi rizikový sektor, keďže sektorovo špecifická produkcia prebieha za veľmi náročných podmienok, pri vysokej teplote, nárazoch, vibráciách a pod. V hutníctve, zlievarenstve, kováčstve, ktoré je v širšom kontexte súčasťou sekundárneho sektora národného hospodárstva, bol najvyšší počet pracovných úrazov identifikovaný na strednej, resp. nízkej sektorovo-kompetenčnej úrovni zamestnancov. Z hľadiska klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 bolo najviac pracovných úrazov zaznamenaných v nasledovných hlavných triedach zamestnaní:

• 7 – Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, a to najmä v triede zamestnaní SK ISCO-08:
  • 72 – Kvalifikovaní pracovníci v hutníctve, strojárstve a podobní pracovníci,
• 8 – Operátori a montéri strojov a zariadení, a to najmä v triede zamestnaní SK ISCO-08:
  • 81 – Operátori stacionárnych strojov a zariadení,
• 9 – Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, a to najmä v triede zamestnaní SK ISCO-08:
  • 93 – Pomocní pracovníci v ťažbe, stavebníctve, výrobe a doprave.

Aby sa predišlo úrazom na pracovisku, strojové vybavenie a ochranné pomôcky v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo musia byť extrémne pevné, spoľahlivé a odolné. Záťaž teplom a neionizujúcim žiarením je veľmi významná, preto je potrebné zabezpečiť také ochranné pomôcky, ktoré čo najlepšie odolávajú týmto ohrozeniam. V minulosti sa využívali azbestové ochranné odevy. Typickou vlastnosťou azbestu je nehorľavosť, ďalej čiastočná žiaruvzdornosť, pevnosť a ohybnosť, vďaka čomu sa z neho dajú vyrábať tkaniny. Rovnako je zlým tepelným vodičom, a preto sa používa na výrobu tkanín určených do horľavého prostredia. Avšak pri poškodení materiálov z azbestu sa drobné úlomky dostávajú do vzduchu a následne vdýchnutím do pľúcnych mechúrikov, kde môžu zapríčiniť rozbehnutie rakovinového bujnenia pľúcneho tkaniva. Používanie azbestu sa preto eliminuje a vďaka vedecko-technologickému rozvoju vznikajú nové nehorľavé materiály, ktoré sú všeobecne označované ako „high-tech vlákna“, a to napríklad:

• viskózové vlákno FR,
• polyoxadiazolové vlákno,
• modakrylové vlákno FR,
• polyvinylchloridové vlákno,
• polyamid-imidové vlákno a
• melaminové vlákno.

Nové materiály častokrát predstavujú nielen nevyhnutnú ochranu pred popálením, ale zabezpečujú aj komfortnú teplotu tela v horúcom prostredí, ľahkosť a pružnosť, zdravotnú neškodnosť, a tak zabraňujú ďalším zdravotným ťažkostiam spojeným s nadmerným teplom. Popáleninové zdravotnícke jednotky sú aktuálne v SR lokalizované v Košiciach a Bratislave, treba zvážiť ich budovanie podľa aktuálneho rozvoja priemyslu, ktorý využíva vysokoteplotné technologické postupy.

Veľmi často sa v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo vyskytuje škodlivý vplyv vibrácií. Vibrácie v ľudskom organizme spôsobujú poškodenia ciev rúk, pohybového aparátu, nervového systému a ďalších orgánov, na ktoré sa vibrácie z pracovných nástrojov a zariadení prenášajú, a to najmä v prípade nedodržiavania zásad školy chrbtice. Negatívny vplyv vibrácií znižuje najmä pokrok vo vývoji strojov s nižšou úrovňou kmitania, prestávky na odpočinok, antivibračné osobné ochranné pomôcky, pravidelná údržba náradia a diaľkové ovládanie zariadení pracujúcich s vibráciami.