Charakteristika vývojových tendencií v oblasti uplatňovania ľudských zdrojov v sektorovej štruktúre NSP/SRI

V sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo je aktuálne v sektorovej štruktúre NSP/SRI zaradená divízia klasifikácie SK NACE Rev. 2 Výroba a spracovanie kovov. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o práve jednu divíziu ekonomických činností, možno konštatovať, že v rámci sektorovej štruktúry NSP/SRI ide o sektor s najnižšou početnosťou divízií (a to zhodne so sektorom sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály, sektorom energetika, plyn, elektrina, ako aj so sektorom verejné služby a správa).

Veková pyramída zamestnancov v  rámci sektora hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo za roky 2010 a 2019

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Najpočetnejšiu skupinu zamestnaných osôb (mužov a žien spolu) v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo predstavovali v roku 2019 osoby vo veku 45 až 49 rokov. Celkovo sa v tejto vekovej kategórii nachádzalo približne 17,1 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore, pričom ich podiel oproti roku 2010 signifikantne vzrástol. Druhou najpočetnejšou vekovou kategóriou zamestnaných osôb v tomto sektore boli v roku 2019 osoby vo veku 50 až 54 rokov, pričom ich podiel dosiahol úroveň cca 15,3 %. Najvýraznejší pokles podielu zamestnaných osôb nastal medzi rokmi 2010 a 2019 vo vekovej kategórii 35 až 39 rokov, pričom tento pokles predstavoval približne 5,67 p. b. Výrazne v rámci sektora poklesol aj podiel zamestnaných osôb vo vekovej kategórii 30 až 34 rokov, a to o približne 3,1 p. b. Na druhej strane, vo vekovej kategórii 60 a viac rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k najvýraznejšiemu zvýšeniu podielu zamestnaných osôb, a to o približne 5,4 p. b. Podiel zamestnaných osôb pomerne dynamicky vzrástol aj vo vekovej kategórii 55 až 59 rokov, kde tento nárast v sledovanom období predstavoval približne 3 p. b.

Z hľadiska pohlavia bol v roku 2019 najvyšší podiel žien vo vekovej kategórii 45 až 49 rokov, pričom v tejto kategórii sa nachádzalo cca 19,9 % z celkového počtu žien v rámci sektora. Výrazný podiel žien bol aj vo vekovej kategórii 50 až 54 rokov, pričom v tejto kategórii bolo zamestnaných cca 18 % žien z tohto sektora. Tretí najvyšší podiel žien sa nachádzal vo vekovej kategórii 55 až 59 rokov, čo predstavovalo cca 16,7 % všetkých žien zamestnaných v predmetnom sektore.

U zamestnaných osôb mužského pohlavia bol najvyšší podiel z nich zamestnaný vo vekovej kategórii 45 až 49 rokov, kde sa nachádzalo približne 16,4 % z celkového počtu zamestnancov mužského pohlavia v tomto sektore. Na druhom mieste boli zamestnané osoby mužského pohlavia, ktoré prináležali do vekovej kategórie 50 až 54 rokov, pričom ich podiel na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore bol cca 14,6 %. Tretie miesto v poradí predstavovali zamestnané osoby – muži v rámci vekovej kategórie 40 až 44 rokov, a to s podielom približne 13,9 % na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore.

Z hľadiska dynamiky a zmien vo vekovej štruktúre medzi rokmi 2010 a 2019 sa ako zaujímavé javí porovnanie podielu zamestnaných osôb vo veku do 40 rokov a vo veku 40 a viac rokov v rámci jednotlivých pohlaví. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku do 40 rokov na celkovom počte žien zamestnaných v rámci sektora poklesol medzi rokmi 2010 a 2019 z cca 36,6 % na približne 23,5 %. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku 40 a viac rokov na počte žien zamestnaných v sektore na druhej strane vzrástol z približne 63,4 % na cca 76,5 %. U zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku do 40 rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k poklesu z cca 42,3 % na približne 33,7 %. V rovnakom období podiel zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku 40 a viac rokov na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore vzrástol z približne 57,7 % na cca 66,3 %.

Trend vývoja zamestnanosti v členení podľa vekových kategórií možno všeobecne za obidve pohlavia spolu charakterizovať ako zvyšovanie veku osôb zamestnaných v rámci sektora, pričom podiel zamestnaných osôb do 40 rokov poklesol v období rokov 2010 až 2019 o približne 9,4 p. b.

Regionálne diferencovaná početnosť ekonomických subjektov a podiely zamestnancov v ekonomických subjektoch podľa druhu vlastníctva za rok 2019 v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Počet ekonomických subjektov v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo je pomerne nízky, pričom najviac subjektov je v Banskobystrickom kraji, kde sa taktiež nachádzajú aj veľkí zamestnávatelia. Ďalší významní zamestnávatelia sa nachádzajú najmä v Košickom kraji a Trnavskom kraji, pričom obidva menované kraje patria medzi regióny so strednou početnosťou ekonomických subjektov. V ďalšom texte nižšie je charakterizovaná situácia v oblasti počtu zamestnancov v ekonomických subjektoch v členení podľa druhu vlastníctva a regiónu.

V rámci sektora hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo bol v Bratislavskom kraji za rok 2019 najvyšší podiel zamestnancov (a to približne 96,0 %) zamestnaných v ekonomických subjektoch so súkromným tuzemským vlastníctvom. Na druhom mieste sa v Bratislavskom kraji z hľadiska podielu nachádzali zamestnanci pracujúci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je zahraničné a podiel týchto zamestnancov predstavoval približne 4,0 %.

V Trnavskom kraji bol najvyšší podiel zamestnancov, a to približne 91,4 %, evidovaný v ekonomických subjektoch so zahraničným vlastníctvom. V tomto kraji bol druhý najvyšší podiel zamestnancov v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch, pričom podiel týchto zamestnancov v rámci sektora a kraja bol 8,6 %.

Trenčiansky kraj sa vyznačoval výrazným zastúpením zamestnancov v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch, pričom ich podiel tu dosiahol 89,0 %. Títo zamestnanci boli s 11 %-ným podielom nasledovaní zamestnancami v ekonomických subjektoch v medzinárodnom vlastníctve s prevažujúcim súkromným sektorom.

Nitriansky kraj bol charakteristický najvyšším podielom zamestnancov v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo bolo zahraničné a podiel zamestnancov v nich tvoril približne 61,9 %. Za nimi nasledovali s podielom približne 38,1 % zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom.

Najvýraznejší podiel zamestnancov v rámci sektora v Žilinskom kraji bol zamestnaný v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch a ich podiel bol približne 91,3 %. S odstupom za nimi nasledovali zamestnanci ekonomických subjektov v medzinárodnom vlastníctve s prevažujúcim súkromným sektorom, a to s podielom cca 7,1 % v rámci sektora a kraja. Prvú trojicu uzatvárali zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch a ich podiel predstavoval 1,6 %.

Banskobystrický kraj sa v rámci sektora hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je súkromné tuzemské, pričom títo zamestnanci predstavovali približne 58,6 %-ný podiel na zamestnanosti v sektore a kraji. Výraznejší podiel (39,4 %) tu predstavovali aj zamestnanci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je zahraničné. Zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom predstavovali podiel cca 2,1 % v rámci sektora a kraja.

V Prešovskom kraji v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo s podielom približne 61,8 % dominovali zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom. Na druhom mieste boli v rámci sektora a kraja s podielom 37,9 % zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch. V ekonomických subjektoch so zahraničným vlastníctvom bolo zamestnaných približne 0,3 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Posledným skúmaným krajom v rámci tohto sektora je Košický kraj, kde zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch dosiahli približne 97,0 %-ný podiel na zamestnanosti, pričom títo boli nasledovaní zamestnancami ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je súkromné tuzemské a ich podiel predstavoval približne 2,2 %. Ekonomické subjekty, ktorých vlastníctvo je medzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom, úhrnne zamestnávali približne 0,8 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Regionálne diferencovaný podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde zamestnancov s nástupom do pracovného pomeru za 1. štvrťrok 2020 a výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest k 31. 7. 2020 v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
Poznámka: Údaj za kraj nie je uvedený v prípade, ak má podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde v sektore v rámci kraja dôverný charakter.

Vyššie zobrazená mapa predstavuje podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, t. j. ide o základnú zložku mzdy vyplatenú zamestnancom, ktorí nastúpili do zamestnania počas 1. štvrťroka 2020. Výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest vychádza z agregovaných dát aktuálnej inzercie voľných pracovných miest Internetového sprievodcu trhom práce (ISTP) k 31. 7. 2020 v súlade s povinnosťou zamestnávateľa uvádzať pri zverejňovaní ponuky zamestnania sumu základnej zložky mzdy.

Významným sledovaným parametrom je podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, pričom tento podiel bol najvyšší v Trnavskom kraji, kde dosiahol približne 78,0 %. Za Trnavským krajom sa nachádzal s podielom približne 74,3 % Košický kraj. V rámci sektora a kraja bol výrazný podiel základnej zložky mzdy nastupujúcich zamestnancov aj v Žilinskom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 71,0 %.

Najvyššie priemerné inzerované mzdy v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo, a to na úrovni cca 1 048 EUR, boli k 1. 7. 2020 evidované v Bratislavskom kraji, pričom sa jednalo najmä o zverejnené ponuky voľných pracovných miest so strednou a vyššou kvalifikačnou náročnosťou. Bratislavský kraj bol nasledovaný Nitrianskym krajom, v ktorom k určenému dátumu výška inzerovanej mzdy v sektore dosiahla približne 874 EUR. S miernym odstupom za ním bol na treťom mieste Prešovský kraj, v ktorom inzerovaná mzda dosiahla hodnotu cca 848 EUR. V opačnom spektre z hľadiska výšky inzerovaných miezd sa nachádzal Trnavský kraj, kde bola priemerná inzerovaná mzda v tomto sektore približne len 600 EUR a jednalo sa najmä o kvalifikačne menej náročné pracovné miesta. Pomerne nízka mzda z hľadiska sektora bola inzerovaná aj v Žilinskom kraji (cca 674 EUR) a v Banskobystrickom kraji, kde to bolo približne 686 EUR.