Charakteristika vývojových tendencií v oblasti ekonomických výsledkov, zamestnanosti a odmeňovania v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 realizuje tie ekonomické činnosti, ktoré sú klasifikované v rámci divízie 24 Výroba a spracovanie kovov.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 24 Výroba a spracovanie kovov v rámci sektora hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 24 Výroba a spracovanie kovov medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal zvýšenie v absolútnej hodnote približne o 0,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na zamestnanca cca 12,9 tis. EUR, a to s maximom v roku 2017, kedy to bolo približne 22,4 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna, a to záporná, hodnota bola zaznamenaná v roku 2009, pričom v tomto roku to bolo približne – 0,9 tis. EUR na jedného zamestnanca. Keďže pridaná hodnota bola v roku 2009 nižšia ako osobné náklady a dane spolu, hrubý prevádzkový prebytok vykazoval záporné hodnoty.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 24 Výroba a spracovanie kovov medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 0,7 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 6,3 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2015, a to na úrovni 8,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2012 dosiahlo úroveň približne 4 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 24 Výroba a spracovanie kovov v rámci sektora hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 24 Výroba a spracovanie kovov k zníženiu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 29,8 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa v tomto období podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov znížil o približne 0,26 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 67 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2014, a to na úrovni 95,1 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2009, kedy to bolo približne 34,3 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 0,33 %, s maximom dosiahnutým v roku 2008, a to na úrovni približne 0,51 % a minimom v roku 2009 (približne 0,19 %).

Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie (UoZ) v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo podľa pohlavia a úrovne Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EKR) k 31. 1. 2020

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo bolo zo súhrnného počtu 1 225 UoZ evidovaných v SR k 31. 1. 2020 približne 26 % žien a 74 % mužov. V rámci celej SR a sektora boli najpočetnejšou kategóriou UoZ muži s nižšími úrovňami EKR, a to s počtom 476 osôb. Na druhej strane najmenej početnou kategóriou UoZ v členení podľa pohlavia a úrovne EKR boli s počtom 60 ženy s vyššími úrovňami EKR.

Z regionálneho hľadiska bol najvyšší počet sektorovo relevantných UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR lokalizovaný v Košickom kraji, a to 220 osôb. Na druhom mieste sa nachádzal počet UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji, kde ich zastúpenie predstavovalo 121 osôb. Na druhej strane v Bratislavskom kraji takýto UoZ neboli evidovaní.

Najviac UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bolo v Košickom kraji, a to 190. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR z Banskobystrického kraja, kde ich počet predstavoval 72 osôb. Minimálny počet UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol v Bratislavskom kraji.

UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR boli najpočetnejší opäť v Košickom kraji, kde ich bolo evidovaných 64. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji, ktorých bolo 14. Na druhej strane v Bratislavskom kraji takýto UoZ evidovaní neboli.

V januári 2020 bolo evidovaných najviac sektorovo relevantných UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji, kde ich počet predstavoval 54 osôb. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR z Košického kraja, pričom ich počet bol 32. Naopak, v Bratislavskom kraji nemali žiadne evidované osoby ženského pohlavia nižšie úrovne EKR.

UoZ – ženy so strednými úrovňami EKR tvorili najvyšší počet v Košickom kraji, kde ich bolo 60 v danom sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji, pričom ich počet tu dosiahol 33 osôb. Nulový počet UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol v Bratislavskom kraji.

UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR sa nachádzalo najviac opäť v Košickom kraji, kde ich bolo evidovaných 39. Za nimi v poradí nasledovali UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR z Trenčianskeho kraja, a to s početnosťou 11 UoZ. Na druhej strane v Bratislavskom kraji a sektore UoZ – ženy evidované neboli.

Vzdelanostné špecifiká odmeňovania v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo v členení podľa Európskeho kvalifikačného rámca za rok 2019

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V rámci sektora hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo dosiahla v roku 2019 priemerná mesačná hrubá mzda úroveň 1 562 EUR. Na nižších úrovniach EKR dosiahli zamestnanci priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 1 366 EUR, čo v pomere k celkovej priemernej mesačnej hrubej mzde v rámci sektora predstavovalo približne 87 %-ný podiel. U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bola v sledovanom roku evidovaná priemerná mesačná hrubá mzda vo výške 1 515 EUR, a to bolo približne 97 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 2 165 EUR mali zamestnané osoby, ktoré patrili do vyšších úrovní EKR, a táto hodnota tvorila cca 139 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Mzdový rozdiel kvantifikovaný z hľadiska vzdelania ilustruje rozdiel medzi priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s vyššími úrovňami EKR a priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s nižšími úrovňami EKR. Tento mzdový rozdiel medzi vyššie uvedenými skupinami predstavoval 799 EUR, resp. 52 percentuálnych bodov v prospech zamestnancov s vyššími úrovňami EKR.

Z pohľadu úrovne EKR a regionálneho hľadiska bol medzi rokmi 2018 a 2019 zaznamenaný najvyšší rast mzdy u zamestnancov s nižšími úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji. Za nimi sa nachádzali zamestnanci s nižšími úrovňami EKR zamestnaní v Trnavskom kraji. Naopak, v Trenčianskom kraji mzdy zamestnancov s nižšími úrovňami EKR mierne poklesli.

U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bol medzi sledovanými rokmi najvyšší rast mzdy v Banskobystrickom kraji. Na druhom mieste sa nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR v Žilinskom kraji. V opačnom spektre sa nachádzal Trenčiansky kraj, kde mzdy zamestnancov so strednými úrovňami EKR mierne poklesli.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR zaznamenali medzi rokmi 2018 a 2019 najdynamickejší nárast miezd v Nitrianskom kraji. Pomerne dynamický nárast priemernej hrubej mesačnej mzdy bol zaznamenaný aj u zamestnancov s vyššími úrovňami EKR evidovanými v Banskobystrickom kraji, avšak v Trenčianskom kraji mzdy zamestnancov s vyššími úrovňami EKR mierne poklesli.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.