Charakteristika vývoja v oblasti hospodárskych výsledkov, osobných nákladov, dynamiky pracovnoprávnych vzťahov a regionálnej distribúcie UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zabezpečuje ekonomické činnosti klasifikované v rámci divízie 24 Výroba a spracovanie kovov. Na základe aktuálne dostupných údajov o pridanej hodnote, zamestnanosti a osobných nákladoch za sektor hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo boli identifikované nižšie uvedené vývojové trendy, reflektujúce časový rad  sledovaných ukazovateľov v danom sektore.

V sektore sa za roky 2008 až 2017 prejavil nerovnomerne rastúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom zvýšenie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 7 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 32,9 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2017, kedy to bolo 46,7 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2009, s hodnotou približne 16,7 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V sektore prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 6,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 20,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2017 na úrovni 24,3 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2009, kedy to bolo približne 17,6 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Dynamika pracovnoprávnych vzťahov na základe nástupov do zamestnania a výstupov zo zamestnania v členení podľa úrovne EKR a regiónov na úrovni NUTS 3 za rok 2018 v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo bol pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR za aktuálne údajovo dostupný rok 2018 zaznamenaný najvyšší podiel nástupov do zamestnania v rámci Trnavského kraja, kde tento podiel predstavoval približne 67 %, čiže z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja ich malo nižšie úrovne EKR približne 67 %. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Žilinskom kraji, kde ich podiel bol približne 65,2 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja v sledovanom období. Na druhej strane, v Košickom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí nastúpili do zamestnania v tomto sektore a kraji, malo len 21,3 %  z nich nižšie úrovne EKR.

Nastupujúci do zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali v rámci sektora a kraja najvyšší podiel v Košickom kraji, kde to bolo približne 56,8 %. To znamená, že z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci tohto sektora a kraja ich malo stredné úrovne EKR približne 56,8 %. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Banskobystrickom kraji, kde ich podiel bol približne 47,2 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR nastupujúcich do zamestnania bol v Trnavskom kraji, a to približne 21,5 % z celkového počtu nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v sledovanom období, tvorili najvyšší podiel v Košickom kraji, a to približne 22 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Trenčianskom kraji (11,9 %). Na druhej strane v Nitrianskom kraji predstavovali títo zamestnanci len 6,2 %.

V roku 2018 bol najvyšší podiel výstupov zo zamestnania zaznamenaný pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR v Trnavskom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 65,8 %  z celkového počtu výstupov v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Žilinskom kraji, pričom ich podiel v rámci sektora a kraja bol približne 61 %. Na druhej strane, v Bratislavskom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí vystúpili zo zamestnania, neboli žiadni s nižšími úrovňami EKR.

Vystupujúci zo zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali najvyšší podiel v Košickom kraji, kde to bolo približne 49,3 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Banskobystrickom kraji a ich podiel bol približne 46 %. V Bratislavskom kraji neboli evidovaní  vystupujúci zo zamestnania so strednými úrovňami EKR.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania, tvorili relatívne najvyšší podiel v Trenčianskom kraji, a to približne 14,7 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja za sledované obdobie. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Žilinskom kraji (14,2 %). Na druhej strane v Bratislavskom kraji neboli evidovaní títo zamestnanci vystupujúci zo zamestnania v rámci sektora a kraja.

V evidencii UoZ úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bolo k 31. 1. 2020 v celej SR evidovaných celkovo 1 225 UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie vykonávali zamestnanie v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo. Najvyšší podiel UoZ v tomto sektore z hľadiska ich predchádzajúceho zamestnania bol v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, pričom tento podiel predstavoval približne 28,5 % z celkového počtu UoZ relevantných pre sektor. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ s predchádzajúcim pracovným uplatnením v rámci hlavnej triedy 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, pričom ich podiel na celkovom počte UoZ s predchádzajúcim vykonávaným zamestnaním v tomto sektore bol približne 25,5 %. Tretie miesto patrilo UoZ z hlavnej triedy 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, a to s 16,5 %-ným podielom. Na druhej strane UoZ, ktorí v rámci sektora hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo pracovali v hlavnej triede 6 Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve, predstavovali podiel len 0 % z celkového počtu sektorovo relevantných UoZ. Nízky bol aj podiel UoZ, ktorí pracovali v hlavnej triede 5 Pracovníci v službách a obchode, a to 1,6 %.

V sektorovej štruktúre UoZ sa z hľadiska členenia podľa hlavných tried klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 vyskytujú viaceré regionálne špecifiká, ktoré možno identifikovať z nižšie uvedenej mapy.

Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie z hľadiska zamestnania vykonávaného bezprostredne pred zaradením do evidencie za sektor hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo v členení podľa hlavných tried SK ISCO-08 k 31. 1. 2019

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.