Charakteristika vývojových tendencií v oblasti uplatňovania ľudských zdrojov v sektorovej štruktúre NSP/SRI

V sektore elektrotechnika sú aktuálne v sektorovej štruktúre NSP/SRI zaradené nasledovné divízie klasifikácie SK NACE Rev. 2: Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov, Výroba elektrických zariadení. Vzhľadom na to, že v sektore elektrotechnika sú zaradené dve divízie SK NACE Rev. 2, možno konštatovať, že v rámci sektorovej štruktúry NSP/SRI ide o sektor s nízkym počtom divízií.

Veková pyramída zamestnancov v rámci sektora elektrotechnika za roky 2010 a 2019

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Najpočetnejšiu skupinu zamestnaných osôb (mužov a žien spolu) v sektore elektrotechnika predstavovali v roku 2019 osoby vo veku 40 až 44 rokov. Celkovo sa v tejto vekovej kategórii nachádzalo približne 15,6 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore, pričom ich podiel oproti roku 2010 významne vzrástol. Druhou najpočetnejšou vekovou kategóriou zamestnaných osôb v tomto sektore boli v roku 2019 osoby vo veku 35 až 39 rokov, pričom ich podiel v roku 2019 dosiahol úroveň cca 14,2 %. Najvýraznejší pokles podielu zamestnaných osôb nastal medzi rokmi 2010 a 2019 vo vekovej kategórii 20 až 24 rokov, pričom tento pokles predstavoval približne 5,33 p. b. Výrazne v rámci sektora elektrotechnika poklesol aj podiel zamestnaných osôb vo vekovej kategórii 25 až 29 rokov, a to o približne 5,1 p. b. Na druhej strane, vo vekovej kategórii 60 a viac rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k najvýraznejšiemu zvýšeniu podielu zamestnaných osôb, a to o približne 4,1 p. b. Podiel zamestnaných osôb pomerne dynamicky vzrástol aj vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov, kde tento nárast predstavoval približne 3,7 p. b.

Z hľadiska pohlavia bol v roku 2019 najvyšší podiel žien vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov, pričom v tejto kategórii sa nachádzalo cca 17,0 % z celkového počtu žien v rámci sektora. Výrazný podiel žien bol aj vo vekovej kategórii 45 až 49 rokov, pričom v tejto kategórii bolo zamestnaných cca 15,9 % žien z tohto sektora. Tretí najvyšší podiel žien sa nachádzal vo vekovej kategórii 35 až 39 rokov, čo predstavovalo cca 13,5 % všetkých žien zamestnaných v predmetnom sektore.

U zamestnaných osôb mužského pohlavia bol najvyšší podiel z nich zamestnaný vo vekovej kategórii 35 až 39 rokov, kde sa nachádzalo približne 14,8 % z celkového počtu zamestnancov mužského pohlavia v tomto sektore. Na druhom mieste boli zamestnané osoby mužského pohlavia, ktoré prináležali do vekovej kategórie 40 až 44 rokov, pričom ich podiel na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore bol cca 14,3 %. Tretie miesto v poradí predstavovali zamestnané osoby – muži v rámci vekovej kategórie 30 až 34 rokov, a to s podielom približne 14,3 % na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore.

Z hľadiska dynamiky a zmien vo vekovej štruktúre medzi rokmi 2010 a 2019 sa ako zaujímavé javí porovnanie podielu zamestnaných osôb vo veku do 40 rokov a vo veku 40 a viac rokov v rámci jednotlivých pohlaví. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku do 40 rokov na celkovom počte žien zamestnaných v rámci sektora poklesol medzi rokmi 2010 a 2019 z cca 52,1 % na približne 36,0 %. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku 40 a viac rokov na počte žien zamestnaných v sektore na druhej strane vzrástol z približne 47,9 % na cca 64 %. U zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku do 40 rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k poklesu z cca 61,3 % na približne 49,6 %. V rovnakom období podiel zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku 40 a viac rokov na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore vzrástol z približne 38,7 % na cca 50,4 %.

Trend vývoja zamestnanosti v členení podľa vekových kategórií možno všeobecne za obidve pohlavia spolu charakterizovať ako zvyšovanie veku osôb zamestnaných v rámci sektora, pričom podiel zamestnaných osôb do 40 rokov poklesol v období rokov 2010 až 2019 o približne 13,4 p. b.

Regionálne diferencovaná početnosť ekonomických subjektov a podiely zamestnancov v ekonomických subjektoch podľa druhu vlastníctva za rok 2019 v sektore elektrotechnika

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Elektrotechnika má ako sektor významné postavenie najmä v Nitrianskom kraji, Žilinskom kraji a Trenčianskom kraji, pričom tento význam je evidentný jednak na základe koncentrácie ekonomických subjektov, ako aj na základe počtu zamestnancov, ktorí v predmetnom sektore pracujú. V ďalšom texte nižšie je charakterizovaná situácia v oblasti počtu zamestnancov v ekonomických subjektoch v členení podľa druhu vlastníctva a regiónu.

V rámci sektora elektrotechnika bol v Bratislavskom kraji za rok 2019 najvyšší podiel zamestnancov (a to približne 51,4 %) zamestnaných v ekonomických subjektoch so súkromným tuzemským vlastníctvom. Na druhom mieste sa v Bratislavskom kraji z hľadiska podielu nachádzali zamestnanci pracujúci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je zahraničné a podiel týchto zamestnancov predstavoval približne 32,9 %. Tretiu priečku predstavovali v tomto kraji medzinárodné ekonomické subjekty s prevažujúcim súkromným sektorom, pričom podiel zamestnancov v týchto subjektoch dosiahol cca 15,7 %.

V Trnavskom kraji bol najvyšší podiel zamestnancov, a to približne 45,4 %, evidovaný v ekonomických subjektoch so zahraničným vlastníctvom. V tomto kraji bol druhý najvyšší podiel zamestnancov v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom, pričom podiel týchto zamestnancov v rámci sektora a kraja bol 32,2 %. Na tretej pozícii boli s podielom 22,4 % zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch.

Trenčiansky kraj sa vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov v zahraničných ekonomických subjektoch, pričom ich podiel tu dosiahol 77,1 %. Títo zamestnanci boli s 13,5 %-ným podielom nasledovaní zamestnancami v ekonomických subjektoch v medzinárodnom vlastníctve s prevažujúcim súkromným sektorom. Ekonomické subjekty so súkromným tuzemským vlastníctvom zamestnávali v rámci kraja a sektora približne 9,5 % zamestnancov.

Nitriansky kraj bol charakteristický najvyšším podielom zamestnancov v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo bolo zahraničné a podiel zamestnancov v nich tvoril približne 59,3 %. Za nimi nasledovali s podielom 25,9 % zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom. Tretie miesto v tomto kraji predstavovali zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch, a to s podielom 14,8 %.

Najvýraznejší podiel zamestnancov v rámci sektora v Žilinskom kraji bol zamestnaný v zahraničných ekonomických subjektoch a ich podiel bol približne 63,6 %. S odstupom za nimi nasledovali zamestnanci ekonomických subjektov so súkromným tuzemským vlastníctvom, a to s podielom 24,6 % v rámci sektora a kraja. Prvú trojicu uzatvárali zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom a ich podiel predstavoval 11,9 %.

Banskobystrický kraj sa v rámci sektora elektrotechnika vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je medzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom, pričom títo zamestnanci predstavovali približne 44,2 %-ný podiel na zamestnanosti v sektore a kraji. Výraznejší podiel (32 %) tu predstavovali taktiež zamestnanci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je súkromné tuzemské. Zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch predstavovali podiel 23,7 % v rámci sektora a kraja.

V Prešovskom kraji v sektore elektrotechnika s podielom približne 59,6 % dominovali zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch. Na druhom mieste boli v rámci sektora a kraja s podielom 32,6 % zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch. V ekonomických subjektoch v medzinárodnom vlastníctve s prevažujúcim súkromným sektorom bolo zamestnaných približne 7,8 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Posledným skúmaným krajom v rámci tohto sektora je Košický kraj, kde zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch dosiahli približne 42,8 %-ný podiel na zamestnanosti, pričom títo boli nasledovaní zamestnancami ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je zahraničné a ich podiel predstavoval približne 31,6 %. Ekonomické subjekty, ktorých vlastníctvo je medzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom, úhrnne zamestnávali približne 25,6 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Regionálne diferencovaný podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde zamestnancov s nástupom do pracovného pomeru za 1. štvrťrok 2020 a výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest k 31. 7. 2020 v sektore elektrotechnika

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Vyššie zobrazená mapa predstavuje podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, t. j. ide o základnú zložku mzdy vyplatenú zamestnancom, ktorí nastúpili do zamestnania počas 1. štvrťroka 2020. Výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest vychádza z agregovaných dát aktuálnej inzercie voľných pracovných miest Internetového sprievodcu trhom práce (ISTP) k 31. 7. 2020 v súlade s povinnosťou zamestnávateľa uvádzať pri zverejňovaní ponuky zamestnania sumu základnej zložky mzdy.

Významným sledovaným parametrom je podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, pričom tento podiel bol najvyšší v Bratislavskom kraji, kde dosiahol približne 91,0 %. Za Bratislavským krajom sa nachádzal s podielom približne 87,9 % Košický kraj. V rámci sektora a kraja bol výrazný podiel základnej zložky mzdy nastupujúcich zamestnancov aj v Banskobystrickom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 87,2 %. Na druhej strane, najnižší podiel predstavovala základná zložka mzdy zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v Trnavskom kraji, a to približne 80,9 %. Relatívne nízky podiel predstavovala základná zložka mzdy aj v Žilinskom kraji (84,1 %) a Nitrianskom kraji (84,1 %).

Najvyššie priemerné inzerované mzdy v sektore elektrotechnika, a to na úrovni cca 1 144 EUR, boli z regionálneho hľadiska k 1. 7. 2020 evidované v Bratislavskom kraji, pričom sa jednalo najmä o zverejnené ponuky voľných pracovných miest so strednou a vyššou kvalifikačnou náročnosťou. Bratislavský kraj bol nasledovaný Prešovským krajom, v ktorom k určenému dátumu výška inzerovanej mzdy v sektore dosiahla približne 1 093 EUR. S miernym odstupom za ním bol na treťom mieste Žilinský kraj, v ktorom inzerovaná mzda dosiahla hodnotu cca 1 040 EUR. V opačnom spektre z hľadiska výšky inzerovaných miezd sa nachádzal Trnavský kraj, kde bola priemerná inzerovaná mzda v tomto sektore približne len 649 EUR a jednalo sa najmä o kvalifikačne menej náročné pracovné miesta. Pomerne nízka mzda z hľadiska sektora bola inzerovaná aj v Košickom kraji (cca 679 EUR) a v Banskobystrickom kraji, kde to bolo približne 682 EUR.