Charakteristika vývojových tendencií v oblasti ekonomických výsledkov, zamestnanosti a odmeňovania v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 určený ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií danej klasifikácie: 26 Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov, 27 Výroba elektrických zariadení.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 26 Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov v rámci sektora elektrotechnika v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 26 Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal mierne rastúci trend, pričom zvýšenie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 7 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 23,1 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2015, kedy to bolo približne 35,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2009, pričom v tomto roku to bolo približne 4,3 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 26 Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 4,2 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 8,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2010, a to na úrovni 13 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2013 dosiahlo úroveň približne 5,8 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 27 Výroba elektrických zariadení v rámci sektora elektrotechnika v rokoch 2008 až 2017

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 27 Výroba elektrických zariadení medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal mierne rastúci trend, pričom zvýšenie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 6,7 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 5,2 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2015, kedy to bolo približne 7,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2009, pričom v tomto roku to bolo približne 0,2 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 27 Výroba elektrických zariadení medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 1,8 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 5,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2012, a to na úrovni 7 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2009 dosiahlo úroveň približne 3,6 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 26 Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov v rámci sektora elektrotechnika v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 26 Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov k zvýšeniu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 80,1 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov bol na konci sledovaného obdobia rovnaký, ako na jeho začiatku. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 265,2 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2014 na úrovni 500,3 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2011, kedy to bolo približne 151,2 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 1,82 %, s maximom dosiahnutým v roku 2014, a to na úrovni približne 3,18 % a minimom v roku 2015 (približne 1,11 %).

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 27 Výroba elektrických zariadení v rámci sektora elektrotechnika v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 27 Výroba elektrických zariadení k zvýšeniu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 50,4 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov v divízii zvýšil o približne 0,13 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 121,9 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich výrazné maximum bolo dosiahnuté v roku 2014, a to na úrovni 235,4 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2008, kedy to bolo približne 48,2 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 0,79 %, s výrazným maximom dosiahnutým v roku 2014, a to na úrovni približne 1,44 % a minimom v roku 2008 (približne 0,41 %).

Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie (UoZ) v sektore elektrotechnika podľa pohlavia a úrovne Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EKR) k 31. 1. 2020

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V sektore elektrotechnika bolo zo súhrnného počtu 2 423 UoZ evidovaných v SR k 31. 1. 2020 približne 59,8 % žien a 40,2 % mužov. V rámci celej SR a sektora boli najpočetnejšou kategóriou UoZ ženy s nižšími úrovňami EKR, a to s počtom 801 osôb. Na druhej strane najmenej početnou kategóriou UoZ v členení podľa pohlavia a úrovne EKR boli s počtom 132 ženy s vyššími úrovňami EKR.

Z regionálneho hľadiska bol najvyšší počet sektorovo relevantných UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR lokalizovaný v Prešovskom kraji, a to 132 osôb. Na druhom mieste sa nachádzal počet UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Košickom kraji, kde ich zastúpenie predstavovalo 97 osôb. Na druhej strane v Bratislavskom kraji z celkového počtu UoZ mužského pohlavia v rámci tohto sektora malo len 10 z nich nižšie úrovne EKR.

Najviac UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bolo v Trenčianskom kraji, a to 64. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR z Nitrianskeho kraja, kde ich počet predstavoval 49 osôb. Najnižší počet UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol v Bratislavskom kraji, a to 19.

UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR boli najpočetnejší v Trenčianskom kraji, kde ich bolo evidovaných 36. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR v Nitrianskom kraji, ktorých bolo 26. Na druhej strane v Banskobystrickom kraji bolo týchto UoZ najmenej.

V januári 2020 bolo evidovaných najviac sektorovo relevantných UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Košickom kraji, kde ich počet predstavoval 189 osôb. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR z Nitrianskeho kraja, pričom ich počet bol 153. Naopak, v Bratislavskom kraji malo len 10 UoZ ženského pohlavia nižšie úrovne EKR.

UoZ – ženy so strednými úrovňami EKR tvorili najvyšší počet v Nitrianskom kraji, kde ich bolo evidovaných 101 v danom sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR v Trenčianskom kraji, pričom ich počet tu dosiahol 98 osôb. Najnižší počet UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol z Bratislavského kraja, kde bolo evidovaných 13 osôb.

UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR sa nachádzalo najviac v Trenčianskom kraji, kde ich bolo evidovaných 44. Za nimi v poradí nasledovali UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR z Nitrianskeho kraja, a to s početnosťou 17 UoZ. Na druhej strane v Banskobystrickom kraji a sektore predstavovali sektorovo relevantné UoZ – ženy s vyššími úrovňami EKR len minimálny podiel.

Vzdelanostné špecifiká odmeňovania v sektore elektrotechnika v členení podľa Európskeho kvalifikačného rámca za rok 2019

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V rámci sektora elektrotechnika dosiahla v roku 2019 priemerná mesačná hrubá mzda úroveň 1 232 EUR. Na nižších úrovniach EKR dosiahli zamestnanci priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 1 001 EUR, čo v pomere k celkovej priemernej mesačnej hrubej mzde v rámci sektora predstavovalo približne 81 %-ný podiel. U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bola v sledovanom roku evidovaná priemerná mesačná hrubá mzda vo výške 1 157 EUR, a to bolo približne 94 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 1 892 EUR mali zamestnané osoby, ktoré patrili do vyšších úrovní EKR, a táto hodnota tvorila cca 154 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Mzdový rozdiel kvantifikovaný z hľadiska vzdelania ilustruje rozdiel medzi priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s vyššími úrovňami EKR a priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s nižšími úrovňami EKR. Tento mzdový rozdiel medzi vyššie uvedenými skupinami predstavoval 891 EUR, resp. 73 percentuálnych bodov v prospech zamestnancov s vyššími úrovňami EKR.

Z pohľadu úrovne EKR a regionálneho hľadiska bol medzi rokmi 2018 a 2019 zaznamenaný najvyšší rast mzdy u zamestnancov s nižšími úrovňami EKR v Trenčianskom kraji. Za nimi sa nachádzali zamestnanci s nižšími úrovňami EKR zamestnaní v Prešovskom kraji. Naopak, v Banskobystrickom kraji mzdy zamestnancov s nižšími úrovňami EKR vzrástli len mierne.

U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bol medzi sledovanými rokmi najvyšší rast mzdy v Trenčianskom kraji. Na druhom mieste sa nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR v Košickom kraji. V opačnom spektre sa nachádzal Bratislavský kraj, kde mzdy zamestnancov so strednými úrovňami EKR mierne poklesli.  Relatívne nízky rast miezd zamestnancov v týchto úrovniach EKR bol zaznamenaný v Žilinskom kraji.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR zaznamenali medzi rokmi 2018 a 2019 najdynamickejší nárast miezd v Banskobystrickom kraji. Pomerne dynamický nárast priemernej hrubej mesačnej mzdy  bol aj u zamestnancov s vyššími úrovňami EKR evidovanými v Trnavskom kraji, avšak v Prešovskom kraji mzdy zamestnancov s vyššími úrovňami EKR mierne poklesli.