Charakteristika vývoja v oblasti pracovných úrazov a distribúcie voľných pracovných miest v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zabezpečuje tie ekonomické činnosti, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií predmetnej klasifikácie: 26 Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov a 27 Výroba elektrických zariadení.

Keďže pracovným úrazom v zmysle § 195 ods. 2 Zákonníka práce je poškodenie zdravia, ktoré bolo spôsobené zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, sektorové charakteristiky NSP/SRI neobsahujú úrazy fyzických osôb – podnikateľov (t. j. samostatne zárobkovo činných osôb, samostatne hospodáriacich roľníkov, slobodných povolaní).

V sektore elektrotechnika bolo za ostatných päť rokov s aktuálne dostupnými údajmi o pracovných úrazoch, t. j. za roky 2014 až 2018, zaznamenaných spolu 1 258 RPÚ, a to s podielom 2,7 % na celkovej početnosti RPÚ v národnom hospodárstve SR za sledované obdobie. Ako je na nižšie uvedenom grafe možné odsledovať, početnosť RPÚ s tomto sektore patrí medzi nižšie, vzhľadom na medián RPÚ v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Počet RPÚ v sektore elektrotechnika a medián RPÚ za všetky sektory NSP/SRI za roky 2014 až 2018

Zdroj: NIP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Podľa nasledujúceho grafu je možné identifikovať, že za sledované obdobie vznikol značný počet RPÚ v sektore, a to až 39,7 %, u zamestnávateľov s 500 a viac zamestnancami. Súčasne je možné sledovať, že početnosť RPÚ v tejto veľkostnej skupine zamestnávateľov bola za posledný rok, ako aj za celé sledované obdobie klesajúca, výnimku predstavoval len rok 2017.

Počet RPÚ podľa veľkosti zamestnávateľa (počtu zamestnancov) v sektore elektrotechnika za roky 2014 až 2018

Zdroj: NIP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Pracoviskom s najvyšším podielom RPÚ v sektore elektrotechnika za sledované obdobie bola výrobná plocha, továreň, dielňa, kde sa stalo až 82,4 % RPÚ. Vzhľadom na podiel pracoviska na celkovom počte RPÚ v sektore, ďalším významným pracoviskom s RPÚ bola plocha používaná hlavne na skladovanie, nakladanie, vykladanie, na ktorej sa stalo 8,3 % RPÚ v tomto sektore.

Najviac RPÚ v sektore za sledované obdobie vzniklo v zamestnaniach ako: montážni pracovníci, a to s podielom 34,3 %, kvalifikovaní pracovníci v hutníctve, strojárstve a podobní pracovníci, a to s podielom 21,0 %. V oboch prípadoch je možné sledovať pokles počtu RPÚ v týchto zamestnaniach.

Zamestnania s najvyššou početnosťou RPÚ v sektore elektrotechnika za roky 2014 až 2018

V tomto sektore vzniklo najviac RPÚ za vybrané obdobie, a to s podielom 81,9 %, z dôvodu nedostatku osobných predpokladov na riadny pracovný výkon (napr. chýbajúce telesné predpoklady, zmyslové nedostatky, nepriaznivé osobné vlastnosti a okamžité psychofyziologické stavy).

V sektore elektrotechnika bolo za ostatných päť rokov, t. j. 2014 až 2018, evidovaných šesť pracovných úrazov s ŤUZ, a to s podielom 1,0 % na celkovom počte pracovných úrazov s ŤUZ v SR počas sledovaného obdobia. Zamestnanie zamestnancov s pracovnými úrazmi s ŤUZ bolo v 66,7 % prípadov montážni pracovníci. Polovica pracovných úrazov s ŤUZ v sektore bola spôsobená používaním nebezpečných postupov alebo spôsobov práce, vrátane konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvávanie v ohrozenom priestore. Tieto úrazy vznikli najmä na pracovisku výrobná plocha, továreň, dielňa, a to s podielom 66,7 % na celkovom počte pracovných úrazov s ŤUZ.

Medzi sektory s najnižším počtom SPÚ patrí aj sektor elektrotechnika, keďže za roky 2014 až 2018 boli v danom sektore zaznamenané len tri SPÚ, vždy po jednom SPÚ v rokoch 2016, 2017, 2018, a to s podielom 1,4 % na všetkých SPÚ za sledované obdobie rokov 2014 až 2018. Všetky tri SPÚ sa týkali iného pracoviska, a to: plocha používaná hlavne na skladovanie, nakladanie, vykladanie, ďalej plochy trvalo prístupné prechodu verejnosti (hlavné cesty, bočné cesty, parkovacie plochy, staničné alebo letiskové čakárne a iné) a taktiež iný typ továrenského (priemyselného) miesta, plochy závodu – bližšie neurčenej. V prípade týchto troch SPÚ mali zamestnanci taktiež rôzne zamestnania, a to: elektrikári a elektronici, pomocní pracovníci v ťažbe, stavebníctve, výrobe a doprave a špecialisti v oblasti vedy a techniky. Rovnako ako v prípade predchádzajúcich kategórií SPÚ, tak aj v prípade príčin SPÚ boli identifikované pre každý SPÚ v tomto sektore rôzne príčiny, a to: ohrozenie inými osobami, napr. odvedenie pozornosti pri práci, žarty, hádky, iné nesprávne a nebezpečné konanie, ďalej používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce, vrátane konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvávanie v ohrozenom priestore a napokon to boli nezistené príčiny.

Inovácie v sektore predstavujú okrem znižovania počtu pracovných úrazov taktiež významný činiteľ riešenia aktuálnej výzvy v oblasti inzerovaných voľných pracovných miest, s ktorých obsadzovaním sú spojené ťažkosti zamestnávateľských subjektov.

Regionálna distribúcia počtu inzerovaných voľných pracovných miest (VPM) v sektore elektrotechnika podľa úrovne Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EKR) k 30. 9. 2019

Zdroj: Ústredie PSVR, ISTP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V sektore elektrotechnika bol v prípade VPM s nižšími úrovňami EKR identifikovaný ich najvyšší počet v Nitrianskom kraji, kde dosiahol približne 380. V Trenčianskom kraji bolo na tejto úrovni EKR evidovaných približne 360 VPM. Naopak, najmenej VPM s vyžadovanými nižšími úrovňami EKR bolo v Košickom kraji nasledovanom Prešovským krajom, v ktorých bol počet VPM s nižšími úrovňami EKR približne 20, respektíve približne 50. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel voľných pracovných miest s vyžadovanými nižšími úrovňami EKR v Trenčianskom kraji, a to 97 % z celkového počtu VPM v rámci kraja a sektora. Trenčiansky kraj bol nasledovaný Žilinským krajom, kde podiel VPM s požadovanými nižšími úrovňami EKR dosiahol 92 %. Na druhej strane v Košickom kraji bol podiel VPM s nižšími úrovňami EKR len 70 % a druhá najnižšia hodnota po Košickom kraji bola u VPM s nižšími úrovňami EKR dosiahnutá v Prešovskom kraji, a to približne 72 %.

Pri rozbore voľných pracovných miest so strednými úrovňami EKR bol identifikovaný najvyšší počet VPM v Nitrianskom kraji, kde ich počet dosiahol približne 20. V Banskobystrickom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni EKR evidovaných rovnako približne 20 voľných pracovných miest. Naopak, najmenej VPM so strednými úrovňami EKR bolo evidovaných v Košickom kraji nasledovanom Trenčianskym krajom, v ktorých dosiahol počet VPM so strednými úrovňami EKR približne päť, respektíve deväť. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM so strednými úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji, kde bol ich podiel 22 % z celkového počtu VPM v rámci sektora a kraja.

Banskobystrický kraj bol nasledovaný Prešovským krajom, kde podiel VPM so strednými úrovňami EKR dosiahol 21 %. Na druhej strane, v Trenčianskom kraji bol podiel VPM so strednými úrovňami EKR len 2 % a druhá najnižšia hodnota po Trenčianskom kraji bola u VPM so strednými úrovňami EKR dosiahnutá v Žilinskom kraji, a to 5 %.

Pri rozbore regionálnej distribúcie VPM z hľadiska úrovne EKR  bol identifikovaný najvyšší počet VPM s vyššími úrovňami EKR v Nitrianskom kraji, a to približne 30. V Bratislavskom kraji bolo na tejto úrovni EKR približne 20 VPM. Naopak, najmenej VPM s vyššími úrovňami EKR bolo v Banskobystrickom kraji nasledovanom Trenčianskym krajom, v ktorých bol počet VPM minimálny. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM s vyššími úrovňami EKR v Košickom kraji, kde bol ich podiel 13 % z celkového počtu VPM v rámci sektora v kraji. Košický kraj bol nasledovaný Bratislavským krajom, kde podiel VPM s vyššími úrovňami EKR dosiahol 12 %. Na druhej strane, v Banskobystrickom kraji a v Trenčianskom kraji bol podiel VPM s vyššími úrovňami EKR minimálny.

V sektore elektrotechnika boli na základe inzerovaných voľných pracovných miest najpočetnejšie nasledovné zamestnania:

  • Montážny pracovník (operátor) elektronických zariadení,
  • Elektromechanik (okrem banského),
  • Montážny pracovník (operátor) elektrických zariadení,
  • Zvárač kovov,
  • Obrábač kovov,
  • Mechanik, opravár elektrotechnických zariadení,
  • IT konzultant,
  • Montážny pracovník (operátor) káblových zväzkov,
  • Operátor vysokozdvižného vozíka,
  • Elektronik.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.