Rodové a regionálne aspekty zmien na trhu práce zasiahnutom pandémiou

V sektorovej štruktúre NSP/SRI zahrňuje sektor doprava, logistika, poštové služby nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

  • Pozemná doprava a doprava potrubím,
  • Vodná doprava,
  • Letecká doprava,
  • Skladové a pomocné činnosti v doprave,
  • Poštové služby a služby kuriérov.

Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži a ženy spolu) tvorili k 31. 12. 2020 približne 10,2 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi veľké sektory. Pomerné zastúpenie mužov a žien vykonávajúcich sektorovo špecifické zamestnania bolo približne 77,9 % mužov a 22,1 % žien.

Z hľadiska nezamestnanosti tvorili sektorovo špecifickí UoZ (muži a ženy spolu) približne 6,8 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a vývoja v čase pandémie nového koronavírusu, je uvedená v nasledujúcom texte.

Rodová štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v sektore doprava, logistika, poštové služby od januára 2019 do decembra 2020
Zdroj: Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Celkový počet UoZ (t. j. mužov a žien spolu) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor doprava, logistika, poštové služby od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, z dôvodu pandémie COVID-19, vzrástol približne o 38,2 %. Predošlé obdobie od januára 2019 do marca 2020 sa vyznačovalo nárastom UoZ, pričom ich počet sa zvýšil o 9,4 %. Celkovo tak počas sledovaného obdobia prišlo k zvýšeniu počtu UoZ o 51,2 %. Z hľadiska pohlavia jednoznačne prevažoval počet mužov UoZ. Podiel žien UoZ sa pohyboval od 23,4 % v máji 2020 do 29,5 % v auguste 2019. Celkovo sa podiel žien UoZ počas sledovaného obdobia znížil o 3,2 p. b. Najvyšší počet žien UoZ v tomto sektore (približne 2 800 osôb) bol v auguste 2020 a ich najnižší počet (1 950) bol v apríli 2019. Najviac mužov UoZ bolo v júli 2020, a to 8 880 osôb, a najmenej, s počtom 4 810, ich bolo v júni 2019. Celkovo sa počet žien UoZ zvýšil o 33,9 %. Nárast pred pandémiou COVID-19 predstavoval 2,7 % a od marca 2020 do konca sledovaného obdobia prišlo k zvýšeniu o 30,4 %. Celkový nárast počtu mužov UoZ bol počas sledovaného obdobia vo výške približne 57,9 %. Obdobie pred pandémiou COVID-19 sa vyznačovalo ich nárastom o 12,0 %. Po vypuknutí pandémie COVID-19 sa počet mužov UoZ zvýšil o 41,0 %.

Miera špecifickej nezamestnanosti mužov a žien v sektore doprava, logistika, poštové služby v porovnaní s celoštátnou mierou za roky 2019 a 2020
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Vyššie uvedený graf porovnáva mieru špecifickej nezamestnanosti v sektore s mierou špecifickej nezamestnanosti v SR, a to v členení podľa pohlavia. Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v tomto sektore bola v roku 2019 o 0,3 p. b. nižšia, ako miera špecifickej nezamestnanosti žien. V roku 2020 tento rozdiel fakticky zanikol. Oproti SR bola v roku 2019 miera špecifickej nezamestnanosti mužov nižšia o 0,3 p. b. a dosiahla 3,5 %. V roku 2020 bol tento rozdiel oproti SR 0,5 p. b., pričom miera špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla za sektor 5,4 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola 3,8 % a v roku 2020 to bolo 5,3 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien preto bola v roku 2019 oproti SR nižšia o 0,6 p. b., resp. o 0,6 p. b. nižšia v roku 2020. Medziročne miera špecifickej nezamestnanosti žien vzrástla o 1,6 p. b. a u mužov o 1,9 p. b.

Miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore doprava, logistika, poštové služby v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera špecifickej nezamestnanosti žien v troch krajoch vyššia, ako bol priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť žien v sektore bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 7,3 %. Pomerne vysoká miera špecifickej nezamestnanosti žien bola aj v Banskobystrickom kraji, a to 5,1 %. Naopak, najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola v Bratislavskom kraji, a to 2,1 %. Nízka miera špecifickej nezamestnanosti žien (3,2 %) v sektore bola v tomto roku aj v Žilinskom a Trenčianskom kraji.

Miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore doprava, logistika, poštové služby v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery špecifickej nezamestnanosti žien v decembri 2020 možno konštatovať, že v štyroch krajoch prevýšila celoslovenský priemer sektora. Najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore bola v Banskobystrickom kraji, kde dosiahla 8,7 %. V tomto roku bol priemer sektora z hľadiska miery špecifickej nezamestnanosti žien výrazne prekročený aj v Prešovskom kraji, kde dosiahol 8,6 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji, a to na úrovni 2,8 %. Aj v Žilinskom kraji bola nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien, a to 4,3 %.

Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore doprava, logistika, poštové služby v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery špecifickej nezamestnanosti mužov v štyroch krajoch (vrátane Žilinského kraja) vyššia, ako priemerná hodnota sektora. V tomto sektore bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti mužov v Banskobystrickom kraji, kde dosiahla 6,3 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Prešovskom kraji, a to 5,9 %. V opačnom spektre sa nachádza Bratislavský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti mužov, a to 1,9 %. Okrem toho bola nízka miera špecifickej nezamestnanosti mužov aj v Nitrianskom kraji, a to 2,3 %.

Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore doprava, logistika, poštové služby v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou špecifickej nezamestnanosti mužov v štyroch krajoch. U mužov bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti v tomto sektore v Banskobystrickom kraji, kde to bolo 9,1 %. Za týmto krajom nasledoval Prešovský kraj, kde výška miery špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla 7,1 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou špecifickej nezamestnanosti bol Bratislavský kraj, v ktorom táto miera dosiahla 3,3 %. Druhá najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti, a to na úrovni 4,1 %, bola v Nitrianskom kraji.

Rozdiel vo výške miery špecifickej nezamestnanosti žien v sektore doprava, logistika, poštové služby v regionálnom členení podľa krajov v SR medzi 31.12.2019 a 31.12.2020
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Medziročná zmena miery špecifickej nezamestnanosti žien počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore zvýšenie približne o 1,6 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Banskobystrickom kraji, a to 3,7 p. b. Vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti žien bol zaznamenaný aj v Trnavskom kraji, a to 2,2 p. b. Na druhej strane spektra sa z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti žien nachádzal Bratislavský kraj, kde medziročný nárast predstavoval 0,7 p. b. a Žilinský kraj, kde nárast predstavoval 1,1 p. b.

Rozdiel vo výške miery špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore doprava, logistika, poštové služby v regionálnom členení podľa krajov v SR medzi 31.12.2019 a 31.12.2020
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery špecifickej nezamestnanosti mužov zvýšenie približne o 1,9 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast dosiahnutý v Banskobystrickom kraji, a to 2,8 p. b. Vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti mužov počas pandémie COVID-19 bol zaznamenaný aj v Trnavskom kraji (o 2,3 p. b.). Lepšie na tom z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti boli muži v Prešovskom kraji s nárastom o 1,2 p. b. a muži v Bratislavskom kraji, kde nárast predstavoval 1,5 p. b.

Špecifická nezamestnanosť v sektore doprava, logistika, poštové služby sa najvýraznejšie prejavila v počte žien, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali niektoré zo zamestnaní:

  • pracovníčka v sklade (skladníčka),
  • poštová doručovateľka a pracovníčka zásielkových a poštových služieb,
  • pomocná pracovníčka v sklade (skladová manipulantka).

Obdobne aj u mužov išlo najmä o tie osoby, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

  • pracovník v sklade (skladník),
  • vodič nákladného motorového vozidla,
  • vodič osobného motorového vozidla.

V sektore doprava, logistika, poštové služby, ktorý je charakteristický dominantným zastúpením mužov, prevyšoval v rokoch 2019 aj 2020 počet mužov UoZ nad počtom žien UoZ. Miera špecifickej nezamestnanosti v sektore dosahovala v sledovanom období u mužov a u žien veľmi podobné hodnoty. Z celkového počtu UoZ (muži UoZ zvlášť aj ženy UoZ zvlášť), ktorí vykonávali sektorovo špecifické zamestnania, či už aktuálne k 31. 12. 2020 alebo bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, tvorili ženy UoZ aj muži UoZ zhodne v rámci svojich rodových štruktúr o niečo viac ako 5,0 %. Medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020 prišlo v SR k mierne výraznejšiemu zvýšeniu miery špecifickej nezamestnanosti u mužov ako u žien, pričom z regionálneho hľadiska boli u oboch pohlaví zvýšením miery špecifickej nezamestnanosti najviac zasiahnuté Banskobystrický a Trnavský kraj, u žien aj Prešovský kraj. Tak u mužov, ako aj u žien sa zvýšenie nezamestnanosti prejavilo najmä v zamestnaniach s nižšou úrovňou požadovaných zručností, avšak nešlo len o hlavnú triedu 9 – Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci ale aj o hlavné triedy 8 – Operátori a montéri strojov a zariadení a 4 – Administratívni pracovníci.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.