Charakteristika vývojových tendencií v oblasti uplatňovania ľudských zdrojov v sektorovej štruktúre NSP/SRI

V sektore doprava, logistika, poštové služby sú aktuálne v sektorovej štruktúre NSP/SRI zaradené nasledovné divízie klasifikácie SK NACE Rev. 2: Pozemná doprava a doprava potrubím, Vodná doprava, Letecká doprava, Skladové a pomocné činnosti v doprave, Poštové služby a služby kuriérov. Vzhľadom na to, že v rámci sektora doprava, logistika, poštové služby je celkovo zaradených päť divízií SK NACE Rev. 2, možno konštatovať, že v rámci sektorovej štruktúry NSP/SRI ide o sektor s vysokým počtom divízií.

Veková pyramída zamestnancov v rámci sektora doprava, logistika, poštové služby za roky 2010 a 2019

Najpočetnejšiu skupinu zamestnaných osôb (mužov a žien spolu) v sektore doprava, logistika, poštové služby predstavovali v roku 2019 osoby vo veku 45 až 49 rokov. Celkovo sa v tejto vekovej kategórii nachádzalo približne 15,0 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore, pričom ich podiel oproti roku 2010 mierne poklesol. Druhou najpočetnejšou vekovou kategóriou zamestnaných osôb v tomto sektore boli v roku 2019 osoby vo veku 50 až 54 rokov. Ich podiel v roku 2019 dosiahol úroveň cca 14,4 %, čo oproti roku 2010 predstavovalo taktiež mierny pokles. Najvýraznejší pokles podielu zamestnaných osôb nastal medzi rokmi 2010 a 2019 vo vekovej kategórii 35 až 39 rokov, pričom tento pokles predstavoval približne 2,27 p. b. Výrazne v rámci sektora poklesol aj podiel zamestnaných osôb vo vekovej kategórii 30 až 34 rokov, a to o približne 1,6 p. b. Na druhej strane, v rámci sektora vo vekovej kategórii 60 a viac rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k najvýraznejšiemu zvýšeniu podielu zamestnaných osôb, a to o približne 5,2 p. b. Podiel zamestnaných osôb pomerne dynamicky vzrástol aj vo vekovej kategórii 55 až 59 rokov, kde tento nárast predstavoval približne 1,3 p. b.

Z hľadiska pohlavia bol v roku 2019 najvyšší podiel žien vo vekovej kategórii 45 až 49 rokov, pričom v tejto kategórii sa nachádzalo cca 15,7 % z celkového počtu žien v rámci sektora. Výrazný podiel žien bol aj vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov, pričom v tejto kategórii bolo zamestnaných cca 14,8 % žien z tohto sektora. Tretí najvyšší podiel žien sa nachádzal vo vekovej kategórii 55 až 59 rokov, čo predstavovalo cca 13,9 % všetkých žien zamestnaných v predmetnom sektore.

U zamestnaných osôb mužského pohlavia bol najvyšší podiel z nich zamestnaný vo vekovej kategórii 45 až 49 rokov, kde sa nachádzalo približne 14,8 % z celkového počtu zamestnancov mužského pohlavia v tomto sektore. Na druhom mieste boli zamestnané osoby mužského pohlavia, ktoré prináležali do vekovej kategórie 50 až 54 rokov, pričom ich podiel na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore bol cca 14,6 %. Tretie miesto v poradí predstavovali zamestnané osoby – muži v rámci vekovej kategórie 55 až 59 rokov, a to s podielom približne 14,4 % na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore.

Z hľadiska dynamiky a zmien vo vekovej štruktúre medzi rokmi 2010 a 2019 sa ako zaujímavé javí porovnanie podielu zamestnaných osôb vo veku do 40 rokov a vo veku 40 a viac rokov v rámci jednotlivých pohlaví. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku do 40 rokov na celkovom počte žien zamestnaných v rámci sektora poklesol medzi rokmi 2010 a 2019 z cca 39,0 % na približne 35,3 %. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku 40 a viac rokov na počte žien zamestnaných v sektore na druhej strane vzrástol z približne 61,0 % na cca 64,7 %. U zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku do 40 rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k poklesu z cca 37,8 % na približne 32,6 %. V rovnakom období podiel zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku 40 a viac rokov na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore vzrástol z približne 62,2 % na cca 67,4 %.

Trend vývoja zamestnanosti v členení podľa vekových kategórií možno všeobecne za obidve pohlavia spolu charakterizovať ako zvyšovanie veku osôb zamestnaných v rámci sektora, pričom podiel zamestnaných osôb do 40 rokov poklesol v období rokov 2010 až 2019 o približne 4,8 p. b.

Regionálne diferencovaná početnosť ekonomických subjektov a podiely zamestnancov v ekonomických subjektoch podľa druhu vlastníctva za rok 2019 v sektore doprava, logistika, poštové služby

V sektore doprava, logistika, poštové služby z hľadiska početnosti ekonomických subjektov, ako aj zamestnancov, dominuje v rámci SR Bratislavský kraj, ktorý možno charakterizovať ako celoslovenský transportný uzol. Početnosť ekonomických subjektov je v rámci SR zvýšená taktiež v Trnavskom, Nitrianskom a Žilinskom kraji, pričom zamestnanci sa aj napriek nižšej početnosti ekonomických subjektov koncentrujú aj do Košického kraja. V ďalšom texte nižšie je charakterizovaná situácia v oblasti počtu zamestnancov v ekonomických subjektoch v členení podľa druhu vlastníctva a regiónu.

V rámci sektora doprava, logistika, poštové služby bol v Bratislavskom kraji za rok 2019 najvyšší podiel zamestnancov (a to približne 40 %) zamestnaných v ekonomických subjektoch so zahraničným vlastníctvom. Na druhom mieste sa v Bratislavskom kraji z hľadiska podielu nachádzali zamestnanci pracujúci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je štátne a podiel týchto zamestnancov predstavoval približne 22,2 %. Tretiu priečku predstavovali v tomto kraji súkromné tuzemské ekonomické subjekty, pričom podiel zamestnancov v týchto subjektoch dosiahol cca 16,5 %.

V Trnavskom kraji bol najvyšší podiel zamestnancov, a to približne 49,8 %, evidovaný v ekonomických subjektoch so súkromným tuzemským vlastníctvom. V tomto kraji bol druhý najvyšší podiel zamestnancov v zahraničných ekonomických subjektoch, pričom podiel týchto zamestnancov v rámci sektora a kraja bol 24,3 %. Na tretej pozícii boli s podielom 18,1 % zamestnanci v štátnych ekonomických subjektoch.

Trenčiansky kraj sa vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch, pričom ich podiel tu dosiahol 63,5 %. Títo zamestnanci boli s 27,7 %-ným podielom nasledovaní zamestnancami v ekonomických subjektoch so štátnym vlastníctvom. Ekonomické subjekty vo vlastníctve územnej samosprávy zamestnávali v rámci kraja a sektora približne 3,7 % zamestnancov.

Nitriansky kraj bol charakteristický najvyšším podielom zamestnancov v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo bolo súkromné tuzemské a podiel zamestnancov v nich tvoril približne 54,2 %. Za nimi nasledovali s podielom 24,9 % zamestnanci v štátnych ekonomických subjektoch. Tretie miesto v tomto kraji predstavovali zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom, a to s podielom 10,3 %.

Najvýraznejší podiel zamestnancov v rámci sektora v Žilinskom kraji bol zamestnaný v štátnych ekonomických subjektoch a ich podiel bol približne 42,6 %. S odstupom za nimi nasledovali zamestnanci ekonomických subjektov so súkromným tuzemským vlastníctvom, a to s podielom 39,6 % v rámci sektora a kraja. Prvú trojicu uzatvárali zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch a ich podiel predstavoval 9,3 %.

Banskobystrický kraj sa v rámci sektora doprava, logistika, poštové služby vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je štátne, pričom títo zamestnanci predstavovali približne 42,8 %-ný podiel na zamestnanosti v sektore a kraji. Výraznejší podiel (37,9 %) tu predstavovali aj zamestnanci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je súkromné tuzemské. Zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom predstavovali podiel cca 9,0 % v rámci sektora a kraja.

V Prešovskom kraji v sektore doprava, logistika, poštové služby s podielom približne 41,6 % prevažovali zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch. Na druhom mieste boli v rámci sektora a kraja s podielom 37,7 % zamestnanci v štátnych ekonomických subjektoch. V ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy bolo zamestnaných približne 11,5 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Posledným skúmaným krajom v rámci tohto sektora je Košický kraj, kde zamestnanci v štátnych ekonomických subjektoch dosiahli približne 55,3 %-ný podiel na zamestnanosti, pričom títo boli nasledovaní zamestnancami ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je súkromné tuzemské a ich podiel predstavoval približne 19,1 %. Ekonomické subjekty, ktorých vlastníctvo je zahraničné, úhrnne zamestnávali približne 12,7 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Regionálne diferencovaný podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde zamestnancov s nástupom do pracovného pomeru za 1. štvrťrok 2020 a výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest k 31. 7. 2020 v sektore doprava, logistika, poštové služby

Vyššie zobrazená mapa predstavuje podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, t. j. ide o základnú zložku mzdy vyplatenú zamestnancom, ktorí nastúpili do zamestnania počas 1. štvrťroka 2020. Výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest vychádza z agregovaných dát aktuálnej inzercie voľných pracovných miest Internetového sprievodcu trhom práce (ISTP) k 31. 7. 2020 v súlade s povinnosťou zamestnávateľa uvádzať pri zverejňovaní ponuky zamestnania sumu základnej zložky mzdy.

Významným sledovaným parametrom je podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, pričom tento podiel bol najvyšší v Nitrianskom kraji, kde dosiahol približne 91,9 %. Za Nitrianskym krajom sa nachádzal s podielom približne 86,6 % Banskobystrický kraj. V rámci sektora a kraja bol výrazný podiel základnej zložky mzdy nastupujúcich zamestnancov aj v Bratislavskom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 85,6 %. Na druhej strane, najnižší podiel predstavovala základná zložka mzdy zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v Trenčianskom kraji, a to približne 76,7 %. Relatívne nízky podiel predstavovala základná zložka mzdy aj v Prešovskom kraji (79,7 %) a Trnavskom kraji (80,4 %).

Najvyššie priemerné inzerované mzdy v sektore doprava, logistika, poštové služby, a to na úrovni cca 918 EUR, boli k 1. 7. 2020 evidované v Bratislavskom kraji, pričom sa jednalo najmä o zverejnené ponuky voľných pracovných miest so strednou a vyššou kvalifikačnou náročnosťou. Bratislavský kraj bol nasledovaný Prešovským krajom, v ktorom k určenému dátumu výška inzerovanej mzdy v sektore dosiahla približne 701 EUR. S miernym odstupom za ním bol na treťom mieste Žilinský kraj, v ktorom inzerovaná mzda dosiahla hodnotu cca 698 EUR. V opačnom spektre z hľadiska výšky inzerovaných miezd sa nachádzal Trenčiansky kraj, kde bola priemerná inzerovaná mzda v tomto sektore približne len 674 EUR a jednalo sa najmä o kvalifikačne menej náročné pracovné miesta. Pomerne nízka mzda z hľadiska sektora bola inzerovaná aj v Banskobystrickom kraji (cca 688 EUR) a v Trnavskom kraji, kde to bolo približne 690 EUR.