CHARAKTERISTIKA VÝVOJOVÝCH TENDENCIÍ V OBLASTI EKONOMICKÝCH VÝSLEDKOV, ZAMESTNANOSTI A ODMEŇOVANIA V SEKTOROVEJ ŠTRUKTÚRE NSP/SRI

Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 určený tými ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií danej klasifikácie: 49 Pozemná doprava a doprava potrubím, 50 Vodná doprava, 51 Letecká doprava, 52 Skladové a pomocné činnosti v doprave, 53 Poštové služby a služby kuriérov.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 49 Pozemná doprava a doprava potrubím v rámci sektora doprava, logistika, poštové služby v rokoch 2008 až 2017

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 49 Pozemná doprava a doprava potrubím medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal mierne rastúci trend, pričom zvýšenie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 9,4 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 16,2 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2015, kedy to bolo približne 24,4 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2009, pričom v tomto roku to bolo približne 4,6 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 49 Pozemná doprava a doprava potrubím medzi rokmi 2008 až 2017 k zníženiu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 5,5 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 13,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich jednoznačne najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2013, a to na úrovni 50,4 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2017 dosiahlo úroveň približne 7 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 50 Vodná doprava v rámci sektora doprava, logistika, poštové služby v rokoch 2008 až 2017

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 50 Vodná doprava medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal rastúci trend, pričom zvýšenie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 9 tis. EUR na jedného zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 12,1 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2016, kedy to bolo približne 17,1 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2013, pričom v tomto roku to bolo približne 5,6 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 50 Vodná doprava medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 2,9 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 8,6 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2010, a to na úrovni 32,7 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2014 dosiahlo úroveň približne 2,1 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 51 Letecká doprava v rámci sektora doprava, logistika, poštové služby v rokoch 2008 až 2017

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 51 Letecká  doprava medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal rastúci trend, pričom zvýšenie zo záporných čísel do kladných predstavovalo v absolútnej hodnote približne 89,5 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 17,9 tis. EUR, a to s výrazným maximom dosiahnutým v roku 2009, kedy to bolo približne 102,1 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2008, pričom v tomto roku to bolo približne -74,8 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 51 Letecká  doprava medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 1,7 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 12,3 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2010, a to na úrovni 32,2 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2016 dosiahlo úroveň približne 0,7 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 52 Skladové a pomocné činnosti v doprave v rámci sektora doprava, logistika, poštové služby v rokoch 2008 až 2017

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 52 Skladové a pomocné činnosti v doprave medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal rastúci trend, pričom zvýšenie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 5,9 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 6,3 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2014, kedy to bolo približne 16,7 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2009, pričom v tomto roku to bolo približne -2,4 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 52 Skladové a pomocné činnosti v doprave medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 20,2 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 20,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2014, a to na úrovni približne 36 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2015 dosiahlo úroveň približne 4,3 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 53 Poštové služby a služby kuriérov v rámci sektora doprava, logistika, poštové služby v rokoch 2008 až 2017

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 53 Poštové služby a služby kuriérov medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal klesajúci trend, pričom zníženie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 1,3 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 3,7 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2010, kedy to bolo približne 4,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2017, pričom v tomto roku to bolo približne 2,7 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 53 Poštové služby a služby kuriérov medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 2,3 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 2,1 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2008, a to na úrovni 4,4 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2012 dosiahlo úroveň približne 0,8 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 49 Pozemná doprava a doprava potrubím v rámci sektora doprava, logistika, poštové služby v rokoch 2008 až 2017

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 49 Pozemná doprava a doprava potrubím k zvýšeniu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 142,6 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov zvýšil o približne 0,94 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 101,3 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2016 na úrovni 343,1 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2008, kedy to bolo približne 2,6 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 0,73 %, s výrazným maximom dosiahnutým v roku 2016, a to na úrovni približne 2,4 % a minimom v roku 2008 (približne 0,02 %).

V divízii SK NACE Rev. 2 50 Vodná doprava boli v sledovanom období rokov 2008 až 2017 zaznamenané len nízke hodnoty platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na zamestnanca, ako aj nízke podiely platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch, a preto ich grafické zobrazenie nie je uvedené.

V divízii 51 Letecká  doprava hodnoty platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na zamestnanca, ako aj podiely platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch, boli v sledovanom období nízke, s výnimkou roku 2010, kedy dosiahli hodnotu približne 1 089,8 EUR na zamestnanca, resp. 3,12 %-ný podiel na osobných nákladov.

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 52 Skladové a pomocné činnosti v doprave v rámci sektora doprava, logistika, poštové služby v rokoch 2008 až 2017

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 52 Skladové a pomocné činnosti v doprave k zvýšeniu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 1 532,2 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov zvýšil o približne 7,23 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 1 005,1 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2016, a to na úrovni 2021 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2009, kedy to bolo približne 185,7 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 5,45 %, s maximom dosiahnutým v roku 2015, a to približne 10,39 % a minimom v roku 2009 (približne 1,28 %).

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 53 Poštové služby a služby kuriérov v rámci sektora doprava, logistika, poštové služby v rokoch 2008 až 2017

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 53 Poštové služby a služby kuriérov k zvýšeniu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 78,1 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov v divízii zvýšil o približne 0,53 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 35,5 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2017 na úrovni 98 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2010, kedy to bolo približne iba 1,1 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 0,28 %, s maximom dosiahnutým v roku 2017, a to na úrovni približne 0,71 % a minimom v roku 2010, ktoré dosiahlo zanedbateľnú hodnotu.

Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie (UoZ) v sektore doprava, logistika, poštové služby podľa pohlavia a úrovne Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EKR) k 31. 1. 2020

V sektore doprava, logistika, poštové služby bolo zo súhrnného počtu 4 377 UoZ evidovaných v SR ku dňu 31. 1. 2020 približne 46,7 % žien a 53,3 % mužov. V rámci celej SR a sektora boli najpočetnejšou kategóriou UoZ muži s nižšími úrovňami EKR, a to s počtom 1 275 osôb. Na druhej strane najmenej početnou kategóriou UoZ v členení podľa pohlavia a úrovne EKR boli s počtom 206 muži s vyššími úrovňami EKR.

Z regionálneho hľadiska bol najvyšší počet sektorovo relevantných UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR lokalizovaný v Košickom kraji, a to 279 osôb. Na druhom mieste sa nachádzal počet UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Prešovskom kraji, kde ich zastúpenie bolo 219 osôb. Na druhej strane v Trenčianskom kraji z celkového počtu UoZ mužského pohlavia v rámci tohto sektora malo len 87 z nich nižšie úrovne EKR.

Najviac UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bolo v Košickom kraji, a to 172. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR z Prešovského kraja, kde ich počet predstavoval 134 osôb. Najnižší počet UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol v Trenčianskom kraji, a to 63.

UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR boli najpočetnejší v Bratislavskom kraji, kde ich bolo evidovaných 45. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR v Prešovskom kraji, ktorých bolo 36. Na druhej strane v Trenčianskom kraji bolo týchto UoZ len 14.

V januári 2020 bolo evidovaných najviac sektorovo relevantných UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Prešovskom kraji, kde ich počet predstavoval 381 osôb. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR z Košického kraja, pričom ich počet bol 113. Naopak, v Trenčianskom kraji malo len 36 UoZ ženského pohlavia nižšie úrovne EKR.

UoZ – ženy so strednými úrovňami EKR tvorili najvyšší počet v Košickom kraji, kde ich bolo 131 v danom sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR v Prešovskom kraji, pričom ich počet tu dosiahol 127 osôb. Najnižší počet UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol z Trenčianskeho kraja, a to 76 osôb.

UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR sa nachádzalo najviac v Bratislavskom kraji, a to 69. Za nimi nasledovali ženy s vyššími úrovňami EKR z Prešovského kraja, a to s početnosťou 54 UoZ. Na druhej strane v Nitrianskom kraji a sektore predstavovali UoZ – ženy len 29 osôb.

Vzdelanostné špecifiká odmeňovania v sektore doprava, logistika, poštové služby v členení podľa Európskeho kvalifikačného rámca za rok 2019

V rámci sektora doprava, logistika, poštové služby dosiahla v roku 2019 priemerná mesačná hrubá mzda úroveň 1 188 EUR. Na nižších úrovniach EKR dosiahli zamestnanci priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 1 047 EUR, čo v pomere k celkovej priemernej mesačnej hrubej mzde v rámci sektora predstavovalo približne 88 %-ný podiel. U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bola v sledovanom roku evidovaná priemerná mesačná hrubá mzda vo výške 1 146 EUR, a to bolo približne 96 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 1 729 EUR mali tie osoby, ktoré patrili do vyšších úrovní EKR, a táto hodnota tvorila cca 146 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Mzdový rozdiel kvantifikovaný z hľadiska vzdelania ilustruje rozdiel medzi priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s vyššími úrovňami EKR a priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s nižšími úrovňami EKR. Tento mzdový rozdiel medzi vyššie uvedenými skupinami predstavoval 682 EUR, resp. 58 percentuálnych bodov v prospech zamestnancov s vyššími úrovňami EKR.

Z pohľadu úrovne EKR a regionálneho hľadiska bol medzi rokmi 2018 a 2019 zaznamenaný najvyšší rast mzdy u zamestnancov s nižšími úrovňami EKR v Trnavskom kraji. Za nimi sa nachádzali zamestnanci s nižšími úrovňami EKR zamestnaní v Trenčianskom kraji. Naopak, v Prešovskom kraji mzdy zamestnancov s nižšími úrovňami EKR vzrástli len mierne. Pomerne nízky rast miezd u zamestnancov s nízkymi úrovňami EKR bol zaznamenaný taktiež v Košickom kraji.

U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bol medzi sledovanými rokmi najvyšší rast mzdy v Trenčianskom kraji. Na druhom mieste sa nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR v Trnavskom kraji. V opačnom spektre sa nachádzal Prešovský kraj, kde mzdy zamestnancov so strednými úrovňami EKR vzrástli len mierne. Relatívne nízky rast miezd zamestnancov v týchto úrovniach EKR bol zaznamenaný taktiež v Žilinskom kraji.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR zaznamenali medzi rokmi 2018 a 2019 najdynamickejší nárast miezd v Trnavskom kraji. Pomerne dynamický nárast priemernej hrubej mesačnej mzdy bol identifikovaný aj u zamestnancov s vyššími úrovňami EKR evidovanými v Košickom kraji, avšak v Nitrianskom kraji mzdy zamestnancov s vyššími úrovňami EKR vzrástli len mierne. Nízky rast miezd bol zaznamenaný taktiež v Bratislavskom kraji.