Charakteristika vývojových tendencií v oblasti uplatňovania ľudských zdrojov v sektorovej štruktúre NSP/SRI

V sektore chémia a farmácia sú aktuálne v sektorovej štruktúre NSP/SRI zaradené nasledovné divízie klasifikácie SK NACE Rev. 2: Výroba koksu a rafinovaných ropných produktov, Výroba chemikálií a chemických produktov, Výroba základných farmaceutických výrobkov, prípravkov, Výroba výrobkov z gumy a plastu. Vzhľadom na to, že v rámci sektora chémia a farmácia sú zaradené celkovo štyri divízie SK NACE Rev. 2, možno konštatovať, že v sektorovej štruktúre NSP/SRI ide o sektor s priemerným počtom divízií.

Veková pyramída zamestnancov v  rámci sektora chémia a farmácia za roky 2010 a 2019

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Najpočetnejšiu skupinu zamestnaných osôb (mužov a žien spolu) v sektore chémia a farmácia  predstavovali v roku 2019 osoby vo veku 45 až 49 rokov. Celkovo sa v tejto vekovej kategórii nachádzalo približne 14,6 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore, pričom ich podiel oproti roku 2010 mierne vzrástol. Druhou najpočetnejšou vekovou kategóriou zamestnaných osôb v tomto sektore boli v roku 2019 osoby vo veku 40 až 44 rokov. Ich podiel v roku 2019 dosiahol úroveň cca 14,5 %, čo oproti roku 2010 predstavovalo evidentný nárast. Najvýraznejší pokles podielu zamestnaných osôb nastal medzi rokmi 2010 a 2019 vo vekovej kategórii 35 až 39 rokov, pričom tento pokles predstavoval približne 2,27 p. b. Výrazne v rámci sektora poklesol aj podiel zamestnaných osôb vo vekovej kategórii 30 až 34 rokov, a to o približne 2 p. b. Na druhej strane, v sektore vo vekovej kategórii 60 a viac rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k najvýraznejšiemu zvýšeniu podielu zamestnaných osôb, a to o približne 3,5 p. b. Podiel zamestnaných osôb pomerne dynamicky vzrástol aj vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov, kde tento nárast predstavoval približne 1,2 p. b.

Z hľadiska pohlavia bol v roku 2019 najvyšší podiel žien vo vekovej kategórii 45 až 49 rokov, pričom v tejto kategórii sa nachádzalo cca 17,3 % z celkového počtu žien v rámci sektora. Výrazný podiel žien bol aj vo vekovej kategórii 50 až 54 rokov, pričom v tejto kategórii bolo zamestnaných cca 15,2 % žien z tohto sektora. Tretí najvyšší podiel žien sa nachádzal vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov, čo predstavovalo cca 15,0 % všetkých žien zamestnaných v predmetnom sektore.

U zamestnaných osôb mužského pohlavia bol najvyšší podiel z nich zamestnaný vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov, kde sa nachádzalo približne 14,2 % z celkového počtu zamestnancov mužského pohlavia v tomto sektore. Na druhom mieste boli zamestnané osoby mužského pohlavia, ktoré prináležali do vekovej kategórie 45 až 49 rokov, pričom ich podiel na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore bol cca 13,0 %. Tretie miesto v poradí predstavovali zamestnané osoby – muži v rámci vekovej kategórie 30 až 34 rokov, a to s podielom približne 12,8 % na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore.

Z hľadiska dynamiky a zmien vo vekovej štruktúre medzi rokmi 2010 a 2019 sa ako zaujímavé javí porovnanie podielu zamestnaných osôb vo veku do 40 rokov a vo veku 40 a viac rokov v rámci jednotlivých pohlaví. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku do 40 rokov na celkovom počte žien zamestnaných v rámci sektora poklesol medzi rokmi 2010 a 2019 z cca 42,7 % na približne 34,3 %. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku 40 a viac rokov na počte žien zamestnaných v sektore na druhej strane vzrástol z približne 57,3 % na cca 65,7 %. U zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku do 40 rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k poklesu z cca 50,6 % na približne 45,3 %. V rovnakom období podiel zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku 40 a viac rokov na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore vzrástol z približne 49,4 % na cca 54,7 %.

Trend vývoja zamestnanosti v členení podľa vekových kategórií možno všeobecne za obidve pohlavia spolu charakterizovať ako zvyšovanie veku osôb zamestnaných v rámci sektora, pričom podiel zamestnaných osôb do 40 rokov poklesol v období rokov 2010 až 2019 o približne 6,4 p. b.

Regionálne diferencovaná početnosť ekonomických subjektov a podiely zamestnancov v ekonomických subjektoch podľa druhu vlastníctva za rok 2019 v sektore chémia a farmácia

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Regionálna početnosť ekonomických subjektov pôsobiacich v sektore chémia a farmácia vo výraznej miere koreluje so sektorovou zamestnanosťou v daných krajoch. Najvyššia početnosť ekonomických subjektov je v Trenčianskom kraji, Nitrianskom kraji a Prešovskom kraji. Bratislavský kraj je z hľadiska početnosti ekonomických subjektov aj zamestnanosti na strednej úrovni, pôsobí tu však mimoriadne významný zamestnávateľ v oblasti spracovania ropy. V ďalšom texte nižšie je charakterizovaná situácia v oblasti počtu zamestnancov v ekonomických subjektoch v členení podľa druhu vlastníctva a regiónu.

V rámci sektora chémia a farmácia bol v Bratislavskom kraji za rok 2019 najvyšší podiel zamestnancov (a to približne 47,4 %) zamestnaných v ekonomických subjektoch v medzinárodnom vlastníctve s prevažujúcim súkromným sektorom. Na druhom mieste sa v Bratislavskom kraji z hľadiska podielu nachádzali zamestnanci pracujúci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je zahraničné a podiel týchto zamestnancov predstavoval približne 28,7 %. Tretiu priečku predstavovali v tomto kraji súkromné tuzemské ekonomické subjekty, pričom podiel zamestnancov v týchto subjektoch dosiahol cca 24,0 %.

V Trnavskom kraji bol najvyšší podiel zamestnancov, a to približne 53,1 %, evidovaný v ekonomických subjektoch so zahraničným vlastníctvom. V tomto kraji bol druhý najvyšší podiel zamestnancov v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom, pričom podiel týchto zamestnancov v rámci sektora a kraja bol 27,6 %. Na tretej pozícii boli s podielom 16,1 % zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch.

Trenčiansky kraj sa vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom, pričom ich podiel tu dosiahol 56,1 %. Títo zamestnanci boli s 28,9 %-ným podielom nasledovaní zamestnancami v ekonomických subjektoch so zahraničným vlastníctvom. Ekonomické subjekty so súkromným tuzemským vlastníctvom zamestnávali v rámci kraja a sektora približne 15,0 % zamestnancov.

Nitriansky kraj bol charakteristický najvyšším podielom zamestnancov v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo bolo zahraničné a podiel zamestnancov v nich tvoril približne 63,7 %. Za nimi nasledovali s podielom 21,2 % zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom. Tretie miesto v tomto kraji predstavovali zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch, a to s podielom 14,7 %.

Najväčší podiel zamestnancov v rámci sektora v Žilinskom kraji bol zamestnaný v zahraničných ekonomických subjektoch a ich podiel bol približne 56,8 %. S odstupom za nimi nasledovali zamestnanci ekonomických subjektov so súkromným tuzemským vlastníctvom, a to s podielom 27,4 % v rámci sektora a kraja. Prvú trojicu uzatvárali zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom a ich podiel predstavoval 13,5 %.

Banskobystrický kraj sa v rámci sektora chémia a farmácia vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je medzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom, pričom títo zamestnanci predstavovali približne 51,0 %-ný podiel na zamestnanosti v sektore a kraji. Výraznejší podiel (31,5 %) tu predstavovali aj zamestnanci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je zahraničné. Zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch predstavovali podiel 14,8 % v rámci sektora a kraja.

V Prešovskom kraji v sektore chémia a farmácia s podielom približne 53,0 % dominovali zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch. Na druhom mieste boli v rámci sektora a kraja s podielom 24,6 % zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom. V ekonomických subjektoch so zahraničným vlastníctvom bolo zamestnaných približne 20,4 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Posledným skúmaným krajom v rámci tohto sektora je Košický kraj, kde zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch dosiahli približne 45,4 %-ný podiel na zamestnanosti, pričom títo boli nasledovaní zamestnancami ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je zahraničné a ich podiel predstavoval približne 33,5 %. Ekonomické subjekty, ktorých vlastníctvo je medzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom, úhrnne zamestnávali približne 21,1 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Regionálne diferencovaný podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde zamestnancov s nástupom do pracovného pomeru za 1. štvrťrok 2020 a výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest k 31. 7. 2020 v sektore chémia a farmácia

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Vyššie zobrazená mapa predstavuje podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, t. j. ide o základnú zložku mzdy vyplatenú zamestnancom, ktorí nastúpili do zamestnania počas 1. štvrťroka 2020. Výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest vychádza z agregovaných dát aktuálnej inzercie voľných pracovných miest Internetového sprievodcu trhom práce (ISTP) k 31. 7. 2020 v súlade s povinnosťou zamestnávateľa uvádzať pri zverejňovaní ponuky zamestnania sumu základnej zložky mzdy.

Významným sledovaným parametrom je podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, pričom tento podiel bol najvyšší v Košickom kraji, kde dosiahol približne 91,2 %. Za Košickým krajom sa nachádzal s podielom približne 85,6 % Banskobystrický kraj. V rámci sektora a kraja bol výrazný podiel základnej zložky mzdy nastupujúcich zamestnancov aj v Bratislavskom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 82,6 %. Na druhej strane, najnižší podiel predstavovala základná zložka mzdy zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v Trenčianskom kraji, a to približne 72,6 %. Relatívne nízky podiel predstavovala základná zložka mzdy aj v Žilinskom kraji (75,7 %) a Trnavskom kraji (77,8 %).

Najvyššie priemerné inzerované mzdy v sektore chémia a farmácia, a to na úrovni približne 984 EUR, boli k 1. 7. 2020 evidované v Bratislavskom kraji, pričom sa jednalo najmä o zverejnené ponuky voľných pracovných miest so strednou a vyššou kvalifikačnou náročnosťou. Bratislavský kraj bol nasledovaný Trenčianskym krajom, v ktorom k určenému dátumu výška inzerovanej mzdy v sektore dosiahla približne 774 EUR. S miernym odstupom za ním bol na treťom mieste Žilinský kraj, v ktorom inzerovaná mzda dosiahla hodnotu cca 763 EUR. V opačnom spektre z hľadiska výšky inzerovaných miezd sa nachádzal Košický kraj, kde bola priemerná inzerovaná mzda v tomto sektore približne len 635 EUR a jednalo sa najmä o kvalifikačne menej náročné pracovné miesta. Pomerne nízka mzda z hľadiska sektora bola inzerovaná aj v Prešovskom kraji (cca 652 EUR) a v Trnavskom kraji, kde to bolo približne 747 EUR.