Charakteristika vývojových tendencií v oblasti ekonomických výsledkov, zamestnanosti a odmeňovania v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 určený tými ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií danej klasifikácie: 80 Bezpečnostné a pátracie služby, 95 Oprava počítačov, osobných potrieb a potrieb pre domácnosti, 96 Ostatné osobné služby, a 97 Činnosti domácností ako zamestnávateľov domáceho personálu.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 20 Výroba chemikálií a chemických produktov v rámci sektora chémia a farmácia v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 20 Výroba chemikálií a chemických produktov medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal rastúci trend, pričom zvýšenie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 12,8 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 12,3 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2015, kedy to bolo približne 23 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2009, pričom v tomto roku to bolo približne 2,3 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 20 Výroba chemikálií a chemických produktov medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 6,2 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 15,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2016, a to na úrovni približne 24,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2011 bolo cca 10,5 tis. EUR.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 21 Výroba základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov v rámci sektora chémia a farmácia v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI, Poznámka: Údaj za rok 2009 nie je k dispozícii

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 21 Výroba základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov medzi rokmi 2008 a 2012 vykázal silne rastúci trend, v roku 2013 prudko poklesol a následne sa pohyboval na pomerne stabilnej úrovni. Zvýšenie hrubého prevádzkového prebytku medzi rokmi 2008 a 2017 v absolútnej hodnote predstavovalo približne 1 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 18,3 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2012, kedy to bolo približne 39,3 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2015, pričom v tomto roku to bolo približne 6,5 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 21 Výroba základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 3,2 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 6,9 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2008, a to na úrovni 9,9 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2012 dosiahlo úroveň približne 3,6 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 22 Výroba výrobkov z gumy a plastu v rámci sektora chémia a farmácia v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 22 Výroba výrobkov z gumy a plastu medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal rastúci trend, pričom zvýšenie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 11,2 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 16,4 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2014, kedy to bolo približne 23,1 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2009, pričom v tomto roku to bolo približne 7,8 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 22 Výroba výrobkov z gumy a plastu medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 1 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 9 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2008, a to na úrovni 11,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2009 dosiahlo úroveň približne 7,4 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 20 Výroba chemikálií a chemických produktov v rámci sektora chémia a farmácia v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 20 Výroba chemikálií a chemických produktov k zvýšeniu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 35,4 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov zvýšil o približne 0,14 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 63,2 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2013 na úrovni 130,2 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2010, kedy to bolo približne 9,2 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 0,37 %, s maximom dosiahnutým v roku 2013, a to na úrovni približne 0,77 % a minimom v roku 2010 (približne 0,06 %).

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 21 Výroba základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov v rámci sektora chémia a farmácia v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI, Poznámka: Údaj za rok 2009 nie je k dispozícii

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 21 Výroba základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov k zníženiu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 15,3 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov znížil o približne 0,15 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 36,2 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2016 na úrovni 57,6 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2011, kedy to bolo približne 11,8 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 0,2 %, s maximom dosiahnutým v roku 2008, a to na úrovni približne 0,34 % a minimom v roku 2011 (približne 0,06 %).

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 22 Výroba výrobkov z gumy a plastu v rámci sektora chémia a farmácia v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 22 Výroba výrobkov z gumy a plastu k zvýšeniu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 68,3 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa v tomto období podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov zvýšil o približne 0,26 percentuálneho bodu. Na základe toho možno skonštatovať, že v tejto divízii sa mierne zvýšila intenzita využívania agentúrnych služieb pri získavaní pracovných síl. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 137,7 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2014 na úrovni 253,4 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2011, kedy to bolo približne 59,4 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 0,9 %, s maximom dosiahnutým v roku 2014, a to na úrovni približne 1,65 % a minimom v roku 2011 (približne 0,43 %).

Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie (UoZ) v sektore chémia a farmácia podľa pohlavia a úrovne Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EKR) k 31. 1. 2020

V sektore chémia a farmácia bolo zo súhrnného počtu 2 241 UoZ evidovaných v SR k 31. 1. 2020 približne 53 %, žien a 47 % mužov. V rámci celej SR a sektora boli najpočetnejšou kategóriou UoZ ženy s nižšími úrovňami EKR, a to s počtom 645 osôb. Na druhej strane najmenej početnou kategóriou UoZ v členení podľa pohlavia a úrovne EKR boli s počtom 115 muži s vyššími úrovňami EKR.

Z regionálneho hľadiska bol najvyšší počet sektorovo relevantných UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR lokalizovaný v Trenčianskom kraji, a to 130 osôb. Na druhom mieste sa nachádzal počet UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Prešovskom kraji, kde ich zastúpenie predstavovalo 120 osôb. Na druhej strane v Bratislavskom kraji z celkového počtu UoZ mužského pohlavia v rámci tohto sektora malo len 26 z nich nižšie úrovne EKR.

Najviac UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bolo v Trenčianskom kraji, a to 97. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR z Prešovského kraja, kde ich počet predstavoval 86 osôb. Najnižší počet UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol v Bratislavskom kraji, a to konkrétne 20 osôb.

UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR boli najpočetnejší v Trenčianskom kraji, kde ich bolo evidovaných 21. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR v Nitrianskom kraji, ktorých bolo 20. Na druhej strane v Banskobystrickom kraji bolo týchto UoZ menej ako 10.

V januári 2020 bolo evidovaných najviac sektorovo relevantných UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Prešovskom kraji, kde ich počet predstavoval 129 osôb. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR z Trenčianskeho kraja, pričom ich počet bol 117. Naopak, v Bratislavskom kraji malo najmenej UoZ ženského pohlavia nižšie úrovne EKR.

UoZ – ženy so strednými úrovňami EKR tvorili najvyšší počet v Trenčianskom kraji, kde ich bolo v danom sektore a kraji 103. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR v Prešovskom kraji, pričom ich počet tu dosiahol 100 osôb. Najnižší počet UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol z Bratislavského kraja.

UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR sa nachádzalo najviac v Trenčianskom kraji, kde ich bolo evidovaných 32. Za nimi v poradí nasledovali UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR z Prešovského kraja, a to s početnosťou 22 UoZ. Na druhej strane v Košickom kraji a sektore predstavovali UoZ – ženy minimálny podiel.

Vzdelanostné špecifiká odmeňovania v sektore chémia a farmácia v členení podľa Európskeho kvalifikačného rámca za rok 2019

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V rámci sektora chémia a farmácia dosiahla v roku 2019 priemerná mesačná hrubá mzda úroveň 1 370 EUR. Na nižších úrovniach EKR dosiahli zamestnanci priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 1 106 EUR, čo v pomere k celkovej priemernej mesačnej hrubej mzde v rámci sektora predstavovalo približne 81 %-ný podiel. U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bola v sledovanom roku evidovaná priemerná mesačná hrubá mzda vo výške 1 330 EUR, a to bolo približne 97 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 2 102 EUR mali zamestnané osoby, ktoré patrili do vyšších úrovní EKR, a táto hodnota tvorila cca 153 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Mzdový rozdiel kvantifikovaný z hľadiska vzdelania ilustruje rozdiel medzi priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s vyššími úrovňami EKR a priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s nižšími úrovňami EKR. Tento mzdový rozdiel medzi vyššie uvedenými skupinami predstavoval 996 EUR, resp. 72 percentuálnych bodov v prospech zamestnancov s vyššími úrovňami EKR.

Z pohľadu úrovne EKR a regionálneho hľadiska bol medzi rokmi 2018 a 2019 zaznamenaný najvyšší rast mzdy u zamestnancov s nižšími úrovňami EKR v Trenčianskom kraji. Za nimi sa nachádzali zamestnanci s nižšími úrovňami EKR zamestnaní v Banskobystrickom kraji. Naopak, v Prešovskom kraji mzdy zamestnancov s nižšími úrovňami EKR vzrástli len mierne, podobne ako v Bratislavskom kraji.

U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bol medzi sledovanými rokmi najvyšší rast mzdy v Trenčianskom kraji. Na druhom mieste sa nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR v Bratislavskom kraji. V opačnom spektre sa nachádzal Košický kraj, kde mzdy zamestnancov so strednými úrovňami EKR mierne poklesli.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR zaznamenali medzi rokmi 2018 a 2019 najdynamickejší nárast miezd v Trenčianskom kraji. Pomerne dynamický nárast priemernej hrubej mesačnej mzdy bol aj u zamestnancov s vyššími úrovňami EKR evidovanými v Nitrianskom kraji, avšak v Žilinskom kraji mzdy zamestnancov s vyššími úrovňami EKR mierne poklesli, podobne ako v Bratislavskom kraji.