Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Vplyv pandémie koronavírusu na trh práce z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných na pracovných miestach v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Z hľadiska ekonomických činností realizovaných v sektorovej štruktúre NSP/SRI kreujú sektor celulózo-papierenský a polygrafický priemysel nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

  • Výroba papiera a papierových výrobkov,
  • Tlač a reprodukcia záznamových médií.

Sektorovo špecifickí zamestnanci tvorili k 31. 10. 2021 menej ako 1 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi menšie sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých úrovní zručností uplatňovaných sektorovo špecifickými zamestnancami prezentuje nasledujúci graf.

Štruktúra sektorovo špecifických zamestnancov v členení podľa úrovne zručností v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel k 31. 10. 2021

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel si približne 82 % sektorovo špecifických pracovných príležitostí vyžadovalo strednú úroveň zručností, približne jedna desatina si vyžadovala vysokú úroveň zručností a nízku úroveň zručností uplatňovalo približne 8 % sektorovo špecifických zamestnancov.

Sektorovo špecifickí UoZ spolu tvorili k 31. 10. 2021 menej ako 0,5 %-ný podiel na úhrnnom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, ako aj porovnanie s rovnakým obdobím roku 2019, sú uvedené nižšie.

Štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v členení podľa úrovne zručností v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel k 31. 10. 2021 a k 31. 10. 2019

Zdroj: Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Počet UoZ s predchádzajúcim vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor celulózo-papierenský a polygrafický priemysel vplyvom pandémie COVID-19 od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 vzrástol približne o 50 osôb, t. j. o 17 %. Sektorovo špecifickí zamestnanci vykonávali prevažne pracovné činnosti vyžadujúce strednú úroveň zručností a taktiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ vykonával bezprostredne pred ich zaradením do evidencie UoZ zamestnania, ktoré si vyžadovali strednú úroveň zručností. Z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ ich bolo približne 79 %. Najmenej sektorovo špecifických UoZ bolo s predchádzajúcou praxou na vysokej úrovni zručností, a to necelých 7 %. Približne 14 % sektorovo špecifických UoZ malo prax na nízkej úrovni zručností.

V sledovanom období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 sa počet sektorovo špecifických UoZ s predchádzajúcim zamestnaním na prevažnej, t. j. na strednej úrovni zručností, zvýšil približne o 40 osôb, t. j. o 18 %. V kategórii UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie vykonávali zamestnania s vysokou úrovňou zručností, nastala zmena iba o desiatku osôb, čo však z dôvodu nízkej početnosti UoZ zodpovedalo zvýšeniu o približne 80 % východiskového stavu, t. j. stavu k 31. 10. 2019. Počet UoZ s predchádzajúcim zamestnaním na nízkej úrovni zručností zostal takmer nezmenený.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na vysokej úrovni zručností v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

Vysvetlivka: (D) – Údaj nie je možné publikovať pre jeho dôverný charakter.
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Z hľadiska regiónov bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v prípade vysokej úrovne zručností v polovici samosprávnych krajov SR vyššia, ako bola celoštátna priemerná hodnota v rámci sektora. V sektore bola najvýraznejšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na danej úrovni zručností zaznamenaná v Prešovskom kraji, kde dosiahla viac ako 6 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Trnavskom kraji, a to necelé 4 %. V opačnom spektre sa nachádzali Trenčiansky a Žilinský kraj, kde bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti nižšia ako 1 %. Špecifická nezamestnanosť v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel sa v prípade vysokej úrovne zručností prejavila v období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 len minimálne, išlo iba o niekoľko UoZ s predchádzajúcou praxou v oblasti riadenia a supervízie v celulózo-papierenskej, resp. polygrafickej výrobe.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Pri regionálnom pohľade na mieru sektorovo špecifickej nezamestnanosti z hľadiska strednej zručnostnej kategórie možno konštatovať, že v prípade troch krajov prevýšila celoštátny priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Nitrianskom kraji, kde dosiahla necelých 8 %. Priemer sektora bol z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti v danej zručnostnej kategórii nad jej celoštátnou hodnotou aj v Košickom a Prešovskom kraji. Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností bola v Trnavskom a Banskobystrickom kraji, a to menej ako 2 %. V prípade strednej úrovne zručností sa sektorovo špecifická nezamestnanosť najvýraznejšie prejavila v počte UoZ, ktorí bezprostredne pred ich zaradením do evidencie vykonávali zamestnania:

  • Tlačiar, operátor tlače,
  • Grafik prípravy tlače,
  • Technik dokončovacieho spracovania (knihár),
  • Operátor zariadenia na výrobu papiera. 

Na nízkej úrovni zručností bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel, a to cca 6 %. Vzhľadom k nízkym počtom sektorovo špecifických zamestnancov a UoZ na danej úrovni zručností, resp. zamestnávateľských subjektov, však boli konkrétne hodnoty sledovaného ukazovateľa v krajoch predmetom ochrany dôverných údajov. Určité zvýšenie regionálnej miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti spôsobil návrat do miesta trvalého pobytu u tých osôb, ktoré boli uvoľnené z pracovného pomeru v iných regiónoch, vrátane zahraničia. Vzhľadom k celkovo priaznivej situácii v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v prípade nízkej úrovne zručností vyššia najmä v Trenčianskom, Prešovskom a Bratislavskom kraji. Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Trnavskom kraji. Špecifická nezamestnanosť v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel sa v prípade nízkej úrovne zručností v sledovanom období najvýraznejšie prejavila v počte tých UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

  • Pomocný pracovník v celulózo-papierenskej výrobe,
  • Pomocný pracovník v polygrafickej výrobe.

Zhrnutie za sektor

Sektor celulózo-papierenský a polygrafický priemysel sa vyznačoval približne 63 %-ným zastúpením zamestnancov s pracovnými činnosťami na strednej úrovni zručností z celkového počtu sektorovo špecifických zamestnancov, pričom táto zručnostná kategória predstavovala aj najpočetnejšiu časť sektorovo špecifických UoZ. K 31. 10. 2021 tvorili osoby s predchádzajúcimi pracovnými úlohami na strednej úrovni zručností približne 79 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Najmenej sektorovo špecifických UoZ bolo s predchádzajúcou sektorovou praxou na vysokej úrovni zručností, a to len cca 7 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Zároveň bola u osôb s vysokými zručnosťami aj najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti, a to približne 2 %, pretože z celkového počtu osôb, ktoré vykonávali sektorovo špecifické zamestnania s vysokou úrovňou zručností, či už aktuálne k 31. 10. 2021 alebo bezprostredne pred ich zaradením do evidencie UoZ, tvorili UoZ iba 2 %. V prípade strednej úrovne zručností bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti k 31.10. 2021 približne 3 %, na nízkej úrovni zručností to bolo cca 6 %. V čase pandémie boli sektorovo špecifickou nezamestnanosťou najviac zasiahnuté Košický a Prešovský kraj, pričom značný vplyv na situáciu v týchto krajoch mal aj návrat do miesta trvalého pobytu u tých osôb, ktoré boli z výkonu prác sektorového charakteru uvoľnené v inom regióne, vrátane zahraničia. Išlo najmä o sektorovo špecifické pracovné úlohy vykonávané v rámci nasledovných zamestnaní:

  • Tlačiar, operátor tlače,
  • Grafik prípravy tlače,
  • Technik dokončovacieho spracovania (knihár),
  • Operátor zariadenia na výrobu papiera,
  • Pomocný pracovník v celulózo-papierenskej výrobe,
  • Pomocný pracovník v polygrafickej výrobe.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.