Charakteristika vývojových tendencií v oblasti uplatňovania ľudských zdrojov v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor celulózo-papierenský a polygrafický priemysel

V sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel sú aktuálne v sektorovej štruktúre NSP/SRI zaradené nasledovné divízie klasifikácie SK NACE Rev. 2: Výroba papiera a papierových výrobkov, Tlač a reprodukcia záznamových médií. Vzhľadom na to, že v rámci sektora celulózo-papierenský a polygrafický priemysel sú zaradené dve divízie SK NACE Rev. 2, možno konštatovať, že z hľadiska sektorovej štruktúry NSP/SRI ide o sektor s nízkym počtom divízií.

Veková pyramída zamestnancov v  rámci sektora celulózo-papierenský a polygrafický priemysel za roky 2010 a 2019

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Najpočetnejšiu skupinu zamestnaných osôb (mužov a žien spolu) v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel  predstavovali v roku 2019 osoby vo veku 45 až 49 rokov. Celkovo sa v tejto vekovej kategórii nachádzalo približne 16,6 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore, pričom ich podiel oproti roku 2010 pomerne výrazne vzrástol. Druhou najpočetnejšou vekovou kategóriou zamestnaných osôb v tomto sektore boli v roku 2019 osoby vo veku 40 až 44 rokov. Ich podiel v roku 2019 dosiahol úroveň cca 15 %, čo oproti roku 2010 predstavovalo evidentný pokles. Najvýraznejší pokles podielu zamestnaných osôb nastal medzi rokmi 2010 a 2019 vo vekovej kategórii 35 až 39 rokov, pričom tento pokles predstavoval približne 4,66 p. b. Výrazne v rámci sektora poklesol aj podiel zamestnaných osôb vo vekovej kategórii 30 až 34 rokov, a to o približne 3,9 p. b. Na druhej strane, vo vekovej kategórii 60 a viac rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k najvýraznejšiemu zvýšeniu podielu zamestnaných osôb, a to o približne 4,4 p. b. Podiel zamestnaných osôb pomerne dynamicky vzrástol aj vo vekovej kategórii 45 až 49 rokov, kde tento nárast predstavoval približne 3,2 p. b.

Z hľadiska pohlavia bol v roku 2019 najvyšší podiel žien vo vekovej kategórii 45 až 49 rokov, pričom v tejto kategórii sa nachádzalo cca 18,1 % z celkového počtu žien v rámci sektora. Výrazný podiel žien bol aj vo vekovej kategórii 55 až 59 rokov, pričom v tejto kategórii bolo zamestnaných cca 17,1 % žien z tohto sektora. Tretí najvyšší podiel žien sa nachádzal vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov, čo predstavovalo cca 13,4 % všetkých žien zamestnaných v predmetnom sektore.

U zamestnaných osôb mužského pohlavia bol najvyšší podiel z nich zamestnaný vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov, kde sa nachádzalo približne 16,0 % z celkového počtu zamestnancov mužského pohlavia v tomto sektore. Na druhom mieste boli zamestnané osoby mužského pohlavia, ktoré prináležali do vekovej kategórie 45 až 49 rokov, pričom ich podiel na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore bol cca 15,6 %. Tretie miesto v poradí predstavovali zamestnané osoby – muži v rámci vekovej kategórie 50 až 54 rokov, a to s podielom približne 12,6 % na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore.

Z hľadiska dynamiky a zmien vo vekovej štruktúre medzi rokmi 2010 a 2019 sa ako zaujímavé javí porovnanie podielu zamestnaných osôb vo veku do 40 rokov a vo veku 40 a viac rokov v rámci jednotlivých pohlaví. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku do 40 rokov na celkovom počte žien zamestnaných v rámci sektora poklesol medzi rokmi 2010 a 2019 z cca 38,3 % na približne 29,4 %. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku 40 a viac rokov na počte žien zamestnaných v sektore na druhej strane vzrástol z približne 61,7 % na cca 70,6 %. U zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku do 40 rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k poklesu z cca 43,5 % na približne 37,2 %. V rovnakom období podiel zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku 40 a viac rokov na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore vzrástol z približne 56,5 % na cca 62,8 %.

Trend vývoja zamestnanosti v členení podľa vekových kategórií možno všeobecne za obidve pohlavia spolu charakterizovať ako zvyšovanie veku osôb zamestnaných v rámci sektora, pričom podiel zamestnaných osôb do 40 rokov poklesol v období rokov 2010 až 2019 o približne 7,2 p. b.

Regionálne diferencovaná početnosť ekonomických subjektov a podiely zamestnancov v ekonomických subjektoch podľa druhu vlastníctva za rok 2019 v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Celulózo-papierenský a polygrafický priemysel má v určitých geografických oblastiach SR významnú tradíciu, vychádzajúcu najmä z prírodných podmienok regiónov. Aktuálne sa ekonomické aktivity v rámci sektora lokalizujú najmä tam, kde pôsobia veľkí zamestnávatelia, pričom najvýraznejší podiel na sektorovej aktivite majú Žilinský, Nitriansky, Prešovský a Košický kraj, početnosť ekonomických subjektov v sektore je výraznejšia aj v Trenčianskom kraji. V ďalšom texte nižšie je charakterizovaná situácia v oblasti počtu zamestnancov v ekonomických subjektoch v členení podľa druhu vlastníctva a regiónu.

V rámci sektora celulózo-papierenský a polygrafický priemysel bol za rok 2019 v Bratislavskom kraji dominantný (približne 99,9 %-ný) podiel zamestnancov zamestnaných v ekonomických subjektoch so súkromným tuzemským vlastníctvom. Na druhom mieste sa v Bratislavskom kraji z hľadiska podielu nachádzali zamestnanci pracujúci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je medzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom a podiel týchto zamestnancov predstavoval približne 0,1 %.

V Trnavskom kraji bol najvyšší podiel zamestnancov, a to približne 99,0 %, evidovaný v ekonomických subjektoch so súkromným tuzemským vlastníctvom. V tomto kraji bol druhý najvyšší podiel zamestnancov v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom, pričom podiel týchto zamestnancov v rámci sektora a kraja bol cca 1,0 %.

Trenčiansky kraj sa vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch, pričom ich podiel tu dosiahol cca 99,8 %. Títo zamestnanci boli s 0,2 %-ným podielom nasledovaní zamestnancami v ekonomických subjektoch v medzinárodnom vlastníctve s prevažujúcim súkromným sektorom.

Nitriansky kraj bol charakteristický najvyšším podielom zamestnancov v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo bolo súkromné tuzemské a podiel zamestnancov v nich tvoril približne 76,0 %. Za nimi nasledovali s podielom 20,4 % zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch. Tretie miesto v tomto kraji predstavovali zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom, a to s podielom 3,6 %.

Najvýraznejší podiel zamestnancov v rámci sektora v Žilinskom kraji bol zamestnaný v zahraničných ekonomických subjektoch a ich podiel bol približne 61,7 %. S odstupom za nimi nasledovali zamestnanci ekonomických subjektov so súkromným tuzemským vlastníctvom, a to s podielom 31,6 % v rámci sektora a kraja. Prvú trojicu uzatvárali zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom a ich podiel predstavoval cca 6,8 %.

Banskobystrický kraj sa v rámci sektora celulózo-papierenský a polygrafický priemysel vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je súkromné tuzemské, pričom títo zamestnanci predstavovali približne 85,9 %-ný podiel na zamestnanosti v sektore a kraji. Výraznejší podiel (14,1 %) tu predstavovali aj zamestnanci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je medzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom.

V Prešovskom kraji v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel s podielom približne 80,8 % dominovali zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch. Na druhom mieste boli v rámci sektora a kraja s podielom 19,2 % zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom.

Posledným skúmaným krajom v rámci tohto sektora je Košický kraj, kde zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom dosiahli približne 53,5 %-ný podiel na zamestnanosti, pričom títo boli nasledovaní zamestnancami ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je súkromné tuzemské a ich podiel predstavoval približne 28,5 %. Ekonomické subjekty, ktorých vlastníctvo je družstevné, úhrnne zamestnávali približne 17,9 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Regionálne diferencovaný podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde zamestnancov s nástupom do pracovného pomeru za 1. štvrťrok 2020 a výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest k 31. 7. 2020 v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
Poznámka: Údaj za kraj nie je uvedený v prípade, ak má podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde v sektore v rámci kraja dôverný charakter.

Vyššie zobrazená mapa predstavuje podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, t. j. ide o základnú zložku mzdy vyplatenú zamestnancom, ktorí nastúpili do zamestnania počas 1. štvrťroka 2020. Výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest vychádza z agregovaných dát aktuálnej inzercie voľných pracovných miest Internetového sprievodcu trhom práce (ISTP) k 31. 7. 2020 v súlade s povinnosťou zamestnávateľa uvádzať pri zverejňovaní ponuky zamestnania sumu základnej zložky mzdy.

Významným sledovaným parametrom je podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, pričom tento podiel bol najvyšší v Banskobystrickom kraji, kde dosiahol približne 86,6 %. Za Banskobystrickým krajom sa nachádzal s podielom približne 85,4 % Prešovský kraj. V rámci sektora a kraja bol výrazný podiel základnej zložky mzdy nastupujúcich zamestnancov aj v Nitrianskom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 84,9 %. Na druhej strane, najnižší podiel predstavovala základná zložka mzdy zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v Košickom kraji (79,6 %).

Najvyššie priemerné inzerované mzdy v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel, a to na úrovni cca 1 100 EUR, boli k 1. 7. 2020 evidované v Nitrianskom kraji, pričom sa jednalo najmä o zverejnené ponuky voľných pracovných miest so strednou a vyššou kvalifikačnou náročnosťou. Nitriansky kraj bol nasledovaný Košickým krajom, v ktorom k určenému dátumu výška inzerovanej mzdy v sektore dosiahla približne 740 EUR. S miernym odstupom za ním bol na treťom mieste Prešovský kraj, v ktorom inzerovaná mzda dosiahla hodnotu cca 714 EUR. V opačnom spektre z hľadiska výšky inzerovaných miezd sa nachádzal Trnavský kraj, kde bola priemerná inzerovaná mzda v tomto sektore približne len 617 EUR a jednalo sa najmä o kvalifikačne menej náročné pracovné miesta. Pomerne nízka mzda z hľadiska sektora bola inzerovaná aj v Trenčianskom kraji (cca 635 EUR) a taktiež v Bratislavskom kraji, kde to bolo približne 636 EUR.