Vplyv pandémie koronavírusu na trh práce z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných na pracovných miestach v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Z hľadiska ekonomických činností realizovaných v sektorovej štruktúre NSP/SRI kreujú sektor bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

• Finančné služby okrem poistenia a dôchodkového zabezpečenia,
• Poistenie, zaistenie a dôchodkové zabezpečenie okrem povinného sociálneho poistenia,
• Pomocné činnosti finančných služieb a poistenia,
• Činnosti v oblasti nehnuteľností,
• Prenájom a lízing.

Sektorovo špecifickí zamestnanci tvorili v SR k 31. 10. 2021 cca 2 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi menšie sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých úrovní zručností uplatňovaných v sektore prezentuje nasledujúci graf.

Štruktúra sektorovo špecifických zamestnancov v členení podľa úrovne zručností v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo k 31. 10. 2021

Približne 52 % ľudských zdrojov uplatnených v zamestnaniach garantovaných Sektorovou radou pre bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo uplatňovalo vysokú úroveň svojich zručností na realizáciu sektorovo špecifických pracovných činností. Približne 48 % sektorovo špecifických pracovných príležitostí malo požiadavky na strednú úroveň zručností zamestnancov. Sektorová rada pre bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo v sledovanom období negarantovala nijaké zamestnanie s nízkou úrovňou požadovaných zručností.

Sektorovo špecifickí UoZ spolu tvorili k 31. 10. 2021 menej ako 2 %-ný podiel na úhrnnom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, ako aj porovnanie s rovnakým obdobím roku 2019, sú uvedené nižšie.

Štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v členení podľa úrovne zručností v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo k 31. 10. 2021 a k 31. 10. 2019

Sektorovo špecifickí UoZ s predchádzajúcou praxou na nízkej úrovni zručností sa v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo nenachádzali, ako bolo uvedené vyššie, príslušná sektorová rada takéto zamestnania nemala v garancii. Sektorovo špecifickí zamestnanci v bankovníctve, finančných službách, poisťovníctve vykonávali v prevažnej miere pracovné činnosti vyžadujúce vysokú úroveň zručností a taktiež prevažujúci počet sektorovo špecifických UoZ vykonával bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ zamestnania, ktoré si vyžadovali túto zručnostnú úroveň. Z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ ich bolo približne 58 %. Približne 42 % sektorovo špecifických UoZ vykonávalo pred ich zaradením do evidencie UoZ pracovné úlohy na strednej úrovni zručností. V sledovanom období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 sa v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo počet sektorovo špecifických UoZ s predchádzajúcim zamestnaním na väčšinovej, t. j. na vysokej úrovni zručností, zvýšil približne o 210 osôb, t. j. o 22 %. Počet UoZ s predchádzajúcim zamestnaním na strednej úrovni zručností sa zvýšil približne o 190 osôb, t. j. o 28 % východiskového stavu.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na vysokej úrovni zručností v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

V členení podľa územnosprávneho usporiadania SR bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v prípade vysokej úrovne zručností značne determinovaná skutočnosťou, že väčšina sektorovo špecifických pracovných činností vyžadujúcich vysokú zručnostnú úroveň zamestnancov bola v bankovníctve, finančných službách, poisťovníctve lokalizovaná v Bratislavskom kraji. Tým, že Bratislavský kraj zaznamenal na vysokej úrovni zručností iba približne 3 %-nú mieru sektorovo špecifickej nezamestnanosti, zredukoval svojou váhou celoštátny priemer na 6,5 %, hoci vo všetkých ostatných krajoch bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na vysokej úrovni zručností nad celorepublikovým priemerom. Najvyššie hodnoty zaznamenali Prešovský, Banskobystrický a Nitriansky kraj s regionálnymi priemermi nad 11 %. Vplyv na hodnoty regionálnej miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti v období pandémie mal aj návrat do miesta trvalého pobytu u tých osôb, ktoré boli uvoľnené z pracovného pomeru v inom regióne, vrátane zahraničia. Celkovo sa v prípade vysokej úrovne zručností sektorovo špecifická nezamestnanosť v bankovníctve, finančných službách, poisťovníctve prejavila v období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 najmä v počte UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• Finančný agent,
• Finančný poradca,
• Odborný poradca, predajca bankových produktov a služieb,
• Riadiaci pracovník (manažér) v bankovníctve.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

V prípade strednej úrovne zručností bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v bankovníctve, finančných službách, poisťovníctve taktiež výrazne ovplyvnená koncentráciou sektorovo špecifických pracovných činností v Bratislavskom kraji, avšak podstatne menej, než tomu bolo v prípade vysokej zručnostnej úrovne. V Bratislavskom kraji bola v rámci SR koncentrovaná približne štvrtina sektorovo špecifických pracovných činností s požiadavkami na strednú úroveň zručností v bankovníctve, finančných službách, poisťovníctve. Bratislavský, Nitriansky a Trenčiansky kraj sa so svojimi hodnotami miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti nachádzali pod úrovňou celoštátneho priemeru cca 5 %, ostatné kraje mali nadpriemerné úrovne miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností. Najvyššiu hodnotu pritom zaznamenal Banskobystrický kraj, a to necelých 10 %. Vplyv na hodnoty regionálnej miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti v období pandémie mal taktiež návrat do miesta trvalého pobytu u tých osôb, ktoré boli uvoľnené z pracovného pomeru v inom regióne, vrátane zahraničia. Na strednej úrovni zručností sa sektorovo špecifická nezamestnanosť v bankovníctve, finančných službách, poisťovníctve prejavila v období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 najmä v počte tých UoZ, ktorí pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• Poradca klientov, predajca bankových produktov pri priehradkách,
• Administratívny pracovník v bankovníctve,
• Administratívny pracovník v poisťovníctve,
• Správca bytových, administratívnych a priemyselných objektov.

Na nízkej úrovni zručností sa nenachádzali nijakí zamestnanci, resp. UoZ s praxou v zamestnaniach garantovaných Sektorovou radou pre bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo.

Zhrnutie za sektor

Sektor bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo sa vyznačoval približne 52 %-ným zastúpením zamestnancov s pracovnými činnosťami na vysokej úrovni zručností z celkového počtu sektorovo špecifických zamestnancov, pričom táto zručnostná kategória predstavovala aj najpočetnejšiu časť sektorovo špecifických UoZ. K 31. 10. 2021 tvorili osoby s predchádzajúcimi pracovnými úlohami na vysokej úrovni zručností približne 58 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Zostávajúcich 42 % sektorovo špecifických UoZ vykonávalo pred zaradením do evidencie UoZ pracovné úlohy na strednej úrovni zručností. Sektorová rada pre bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo vzhľadom k charakteru pracovných úloh realizovaných na pracovných miestach v rámci sektora negarantovala ani jedno zamestnanie SK ISCO-08 s nízkou úrovňou požadovaných zručností, takže nijakí zamestnanci ani UoZ s predchádzajúcou praxou na nízkej úrovni zručností sa v tomto sektore nevyskytovali.

V prevažnej kategórii ľudských zdrojov, t. j. s vysokými zručnosťami, bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na úrovni 6,5 %, pretože z celkového počtu osôb, ktoré vykonávali sektorovo špecifické zamestnania s vysokou úrovňou zručností, či už aktuálne k 31. 10. 2021 alebo bezprostredne pred ich zaradením do evidencie UoZ, tvorili UoZ približne 6,5 %. V prípade strednej úrovne zručností bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti k 31. 10. 2021 o niečo nižšia ako na vysokej úrovni, a to približne 5,3 %. V čase pandémie boli sektorovo špecifickou nezamestnanosťou výraznejšie zasiahnuté najmä Prešovský a Banskobystrický kraj, pričom situáciu v týchto krajoch ovplyvnil aj návrat do miesta trvalého pobytu u tých osôb, ktoré boli z výkonu prác sektorového charakteru uvoľnené v inom regióne, vrátane zahraničia. Na druhej strane celoštátny priemer znižoval Bratislavský kraj, ktorý zabezpečoval pracovné uplatnenie pre viac ako polovicu sektorovo špecifických ľudských zdrojov na vysokej úrovni zručností a približne štvrtinu na strednej úrovni zručností.

Sektorovo špecifická nezamestnanosť sa v prípade vysokej úrovne zručností najvýraznejšie prejavila v počte tých UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• Finančný agent,
• Finančný poradca,
• Odborný poradca, predajca bankových produktov a služieb,
• Riadiaci pracovník (manažér) v bankovníctve.

Na strednej úrovni zručností išlo najmä o zamestnania:

• Poradca klientov, predajca bankových produktov pri priehradkách,
• Administratívny pracovník v bankovníctve,
• Administratívny pracovník v poisťovníctve,
• Správca bytových, administratívnych a priemyselných objektov.