Maximalizácia výkonnosti zamestnancov, ich efektívne využívanie a dlhšie pracovné uplatnenie, minimalizácia úrazovosti a chorobnosti

V sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo sa z hľadiska BOZP, okrem ergonomických problémov, charakterizovaných v texte vyššie, vyskytujú aj priame ohrozenia osobnej bezpečnosti vplyvom kriminality (lúpeží, prepadov), a to z dôvodu častého výskytu veľkých súm peňažnej hotovosti. K poškodeniu zdravia zamestnancov však dochádza najmä v zamestnaniach kancelárskeho charakteru. V bankovníctve, finančných službách, poisťovníctve, ktoré sú v širšom kontexte súčasťou kvartérneho sektora národného hospodárstva, bol najvyšší počet pracovných úrazov identifikovaný na strednej a vysokej sektorovo-kompetenčnej úrovni zamestnancov. Z hľadiska klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 bolo najviac pracovných úrazov zaznamenaných v dvoch hlavných triedach zamestnaní, a to:

• 4 – Administratívni pracovníci, najmä v triedach zamestnaní SK ISCO-08:
  • 42 – Administratívni pracovníci v zákazníckych službách,
  • 44 – Ostatní pomocní administratívni pracovníci,
• 2 – Špecialisti, najmä v triede zamestnaní SK ISCO-08:
  • 24 – Špecialisti administratívnych, podporných a obchodných činností.

Už pri plánovaní prevádzok finančných inštitúcií treba brať do úvahy normy súvisiace s BOZP, ktoré by mali byť nadradené estetickému hľadisku. Prevádzka má byť v prvom rade funkčná. Keď pracovník pracuje osem hodín pred obrazovkou počítača, musí mať túto obrazovku postavenú kolmo pred sebou a nie šikmo, „aby to bolo estetické“ pri pohľade do veľkej miestnosti, alebo aby pozeral priamo do očí klienta, s ktorým problém vyrieši za niekoľko minút.

Dôležité sú inovácie v oblasti bezpečnostných systémov, ktoré pomáhajú chrániť nielen majetok finančných inštitúcií, ale aj životy a zdravie pracovníkov v bankovníctve, finančných službách a poisťovníctve. Základné členenie bezpečnostných systémov na ochranu zdravia a života pracovníkov vo finančných inštitúciách možno rozdeliť na:

• zabezpečovacie signalizácie,
• kamerové systémy,
• napojenie na systémy centralizovanej ochrany,
• mechanické zábranné systémy,
• vstupné systémy,
• výstupné systémy,
• pracovné pomôcky (stoličky, stoly a pod.),
• pracovné prístroje (zobrazovacie jednotky, klávesnice a pod.) a
• vedomosti pracovníkov z hľadiska možného statického preťaženia pohybového aparátu, nedostatočného tréningu kardiovaskulárneho aparátu a prevencie úrazových dejov.

Zabezpečovacie signalizácie tvoria komplexný reťazec. Prepojenie snímačov s ústredňou môže byť realizované prostredníctvom elektrických káblov alebo bezdrôtovo, t. j. pomocou rádiových vĺn. Prenos informácií o stave systému, resp. narušení objektu, je sprostredkovaný majiteľovi, strážnej službe alebo polícii. V odôvodnených prípadoch je žiaduce používať dve nezávislé prenosové cesty, napríklad kombináciu telefónnej linky a rádiovej siete.

Z dôvodu kriminality je nevyhnutné vyvíjať stále pevnejšie materiály a zvyšovať sofistikovanosť mechanických zábranných systémov, ktoré možno definovať ako prostriedky na ohraničenie priestorov (napr. múry a ploty), vstupné bezpečnostné prvky (napr. brány, dvere, okná, mreže, špeciálne bezpečnostné sklá a fólie, uzamykacie systémy), ako aj prostriedky individuálnej ochrany (napr. trezory, trezorové skrine, ohňovzdorné skrine, pokladne, prenosné kontajnery, kufre). Úlohou mechanických zábranných systémov je vytvoriť pevnú prekážku proti násilnému vniknutiu osôb, ohrozeniu pracovníkov, resp. majetku.

Kamerové systémy a vstupné systémy sú zamerané na monitorovacie a bezpečnostné účely, vrátane prevencie vzniku nehôd. Monitorovacie systémy tvoria kamery, videoprepínače, monitory, videomatice, záznamové zariadenia, detektory pohybu a pod. Príslušenstvom sú kamerové poveternostné kryty, držiaky, otočné hlavice, osvetlenie. Systémy vstupu a výstupu riadia prístup osôb, resp. dopravných prostriedkov do chránených priestorov, pričom využívajú koncové akčné prvky, ako napr. elektrické zámky, turnikety, priepusty, kde sa využívajú aj biometrické informácie (odtlačky prstov, zobrazenia očnej dúhovky, sietnice, tváre a pod.).

Okrem zabezpečenia predmetov, vrátane peňazí, treba pamätať aj na zdravie vlastných pracovníkov. Každý pracovník musí vybavovať pravidelne najmenej v hodinových intervaloch svoju agendu priamo, chôdzou po schodoch do inej kancelárie a nie len telefónom, to je základný podklad k dosiahnutiu 10 tisíc krokov za deň, ako prevencie kardiovaskulárnych ochorení a ochorení v oblasti pohybového aparátu.

Domácka práca a telepráca okrem pozitívnych vecí prináša aj niekoľko negatív, a to napr. odlúčenie od pracovného kolektívu a narušenie sociálnych väzieb, čo môže vyústiť do problémov v medziľudských vzťahoch – jednak na pracovisku a na druhej strane i v rodine. Na pracovisku sa vytvárajú väzby v rámci tímu, ktoré nemožno dosiahnuť ani tým najlepším softvérom cez internet. Podobne na pracovisku, keď sa monotónna práca pravidelne neprerušuje, napr. odchodom do jedálne, tam popri jedení a komunikáciou s inými pracovníkmi, vzrastá individualizmus a možný nástup vyhorenia u takýchto pracovníkov (obedovanie nie v jedálni, ale donášanie jedla v škatuľkách priamo na pracovisko, kde sa potom „po kútoch“ konzumuje individuálne). V domácnosti sa naopak narúšajú väzby na manželského partnera, keď sa pracovník venuje počítaču nielen počas samotných ôsmich hodín práce, ale aj predtým a aj potom. Obdobne sa nabúrava väzba s dieťaťom, ktoré nechápe, že rodič má práve teraz „neodkladné sedenie s nadriadeným“, v čase, kedy by sa mal venovať jemu.

Počas práce z domu nemá často pracovník s počítačom ani poriadne miesto na sedenie, ani veľký počítač s riadnou obrazovkou, ale pracuje z postele s notebookom na bruchu. Takáto zostava je dobrá na krátkodobú zábavu v trvaní do jednej hodiny, je však zničujúca pri každodennej profesionálnej práci. Nastupujú ťažkosti s krčnou chrbticou, driekovou chrbticou, problémy podobné s infarktom, dýchacie problémy a pod. Záverom je potrebné poznamenať, že rastúce náklady na BOZP v sektore v značnej časti smerovali na klimatizačné zariadenia, ktoré na jednej strane uľahčujú prácu v horúcom počasí, avšak predstavujú ďalšie ohrozenie dýchacích ciest, riziko vzniku alergií, reumatických ochorení a pod.

Klimatizácia – okrem situácie, keď je vynútená pozícia pracovníka priamo pod nesprávne nastavenou klímou a môže dochádzať k podchladeniu zamestnanca, sa treba venovať aj normalizácii pohyblivosti chrbtice. Keď je totiž porucha pohyblivosti spojená s poškodením medzistavcovej platničky, dochádza aj k poškodeniu vegetatívnej vetvy medzistavcového nervu, tým sa mení potivosť v konkrétnom segmente, a potom človek vníma aj minimálny pohyb vzduchu ako nepríjemný. Je teda potrebné normalizovať pomery na chrbtici, dodržiavať zásady školy chrbtice a tým vedia zamestnanci tolerovať potrebný pohyb vzduchu spôsobený klimatizačným zariadením.