Charakteristika vývojových tendencií v oblasti uplatňovania ľudských zdrojov v sektorovej štruktúre NSP/SRI

V sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo sú aktuálne v sektorovej štruktúre NSP/SRI zaradené nasledovné divízie klasifikácie SK NACE Rev. 2: Finančné služby okrem poistenia a dôchodkového zabezpečenia, Poistenie, zaistenie a dôchodkové zabezpečenie okrem povinného sociálneho poistenia, Pomocné činnosti finančných služieb a poistenia, Činnosti v oblasti nehnuteľností, Prenájom a lízing. Vzhľadom na to, že v rámci sektora bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo je zaradených päť divízií SK NACE Rev. 2, možno konštatovať, že v sektorovej štruktúre NSP/SRI ide o sektor s vysokým počtom divízií.

Veková pyramída zamestnancov v rámci sektora bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo za roky 2010 a 2019

Najpočetnejšiu skupinu zamestnaných osôb (mužov a žien spolu) v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo predstavovali v roku 2019 osoby vo veku 40 až 44 rokov. Celkovo sa v tejto vekovej kategórii nachádzalo približne 14,7 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore, pričom ich podiel oproti roku 2010 významne vzrástol. Druhou najpočetnejšou vekovou kategóriou zamestnaných osôb v tomto sektore boli v roku 2019 osoby vo veku 45 až 49 rokov. Ich podiel v roku 2019 dosiahol úroveň cca 12,7 %, čo oproti roku 2010 predstavovalo mierny nárast. Najvýraznejší pokles podielu zamestnaných osôb nastal medzi rokmi 2010 a 2019 vo vekovej kategórii 25 až 29 rokov, pričom tento pokles predstavoval približne 3,71 p. b. Výrazne v rámci sektora poklesol aj podiel zamestnaných osôb vo vekovej kategórii 30 až 34 rokov, a to o približne 3,7 p. b. Na druhej strane, vo vekovej kategórii 60 a viac rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k najvýraznejšiemu zvýšeniu podielu zamestnaných osôb, a to o približne 6,3 p. b. Podiel zamestnaných osôb pomerne dynamicky vzrástol aj vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov, kde tento nárast predstavoval približne 2,3 p. b.

Z hľadiska pohlavia bol v roku 2019 najvyšší podiel žien vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov, pričom v tejto kategórii sa nachádzalo cca 15,6 % z celkového počtu žien v rámci sektora. Výrazný podiel žien bol aj vo vekovej kategórii 45 až 49 rokov, pričom v tejto kategórii bolo zamestnaných cca 13 % žien z tohto sektora. Tretí najvyšší podiel žien sa nachádzal vo vekovej kategórii 25 až 29 rokov, čo predstavovalo cca 12,2 % všetkých žien zamestnaných v predmetnom sektore.

U zamestnaných osôb mužského pohlavia bol najvyšší podiel z nich zamestnaný vo vekovej kategórii 60 a viac rokov, kde sa nachádzalo približne 14,2 % z celkového počtu zamestnancov mužského pohlavia v tomto sektore. Na druhom mieste boli zamestnané osoby mužského pohlavia, ktoré prináležali do vekovej kategórie 40 až 44 rokov, pričom ich podiel na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore bol cca 13,6 %. Tretie miesto v poradí predstavovali zamestnané osoby – muži v rámci vekovej kategórie 45 až 49 rokov, a to s podielom približne 12,4 % na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore.

Z hľadiska dynamiky a zmien vo vekovej štruktúre medzi rokmi 2010 a 2019 sa ako zaujímavé javí porovnanie podielu zamestnaných osôb vo veku do 40 rokov a vo veku 40 a viac rokov v rámci jednotlivých pohlaví. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku do 40 rokov na celkovom počte žien zamestnaných v rámci sektora poklesol medzi rokmi 2010 a 2019 z cca 52,6 % na približne 40,2 %. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku 40 a viac rokov na počte žien zamestnaných v sektore na druhej strane vzrástol z približne 47,4 % na cca 59,8 %. U zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku do 40 rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k poklesu z cca 47,1 % na približne 35,9 %. V rovnakom období podiel zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku 40 a viac rokov na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore vzrástol z približne 52,9 % na cca 64,1 %. Trend vývoja zamestnanosti v členení podľa vekových kategórií možno všeobecne za obidve pohlavia spolu charakterizovať ako zvyšovanie veku osôb zamestnaných v rámci sektora, pričom podiel zamestnaných osôb do 40 rokov poklesol v období rokov 2010 až 2019 o približne 11,9 p. b.

Regionálne diferencovaná početnosť ekonomických subjektov a podiely zamestnancov v ekonomických subjektoch podľa druhu vlastníctva za rok 2019 v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo

Špecifickým krajom, ktorý sa výrazne odlišuje od ostatných regiónov SR z hľadiska početnosti ekonomických subjektov aj z hľadiska početnosti zamestnancov, je Bratislavský kraj, čo ilustruje jeho dominantné postavenie z hľadiska bankovníctva, finančných služieb a poisťovníctva v rámci SR. V ďalšom texte nižšie je charakterizovaná situácia v oblasti počtu zamestnancov v ekonomických subjektoch v členení podľa druhu vlastníctva a regiónu.

V rámci sektora bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo bol v Bratislavskom kraji najvyšší podiel zamestnancov (a to približne 42,4 %) zamestnaných v ekonomických subjektoch so zahraničným vlastníctvom. Na druhom mieste sa v Bratislavskom kraji z hľadiska podielu nachádzali zamestnanci pracujúci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je medzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom a podiel týchto zamestnancov predstavoval približne 31,5 %. Tretiu priečku predstavovali v tomto kraji súkromné tuzemské ekonomické subjekty, pričom podiel zamestnancov v týchto subjektoch dosiahol 15,8 %.

V Trnavskom kraji bol najvyšší podiel zamestnancov, a to približne 46,1 %, evidovaný v ekonomických subjektoch so súkromným tuzemským vlastníctvom. V tomto kraji bol druhý najvyšší podiel zamestnancov v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom, pričom podiel týchto zamestnancov v rámci sektora a kraja bol 20,2 %. Na tretej pozícii boli s podielom 16,3 % zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch.

Trenčiansky kraj sa vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch, pričom ich podiel tu dosiahol 29 %. Títo zamestnanci boli s 21,8 %-ným podielom nasledovaní zamestnancami v ekonomických subjektoch so zahraničným vlastníctvom. Ekonomické subjekty v medzinárodnom vlastníctve s prevažujúcim súkromným sektorom zamestnávali v rámci kraja a sektora približne 17,6 % zamestnancov.

Nitriansky kraj bol charakteristický najvyšším podielom zamestnancov v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo bolo medzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom a podiel zamestnancov v nich tvoril približne 26,4 %. Za nimi nasledovali s podielom 22,6 % zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch. Tretie miesto v tomto kraji predstavovali zamestnanci v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy, a to s podielom 21,1 %.

Najvýraznejší podiel zamestnancov v rámci sektora v Žilinskom kraji bol zamestnaný v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch a ich podiel bol približne 36,3 %. S odstupom za nimi nasledovali zamestnanci ekonomických subjektov v medzinárodnom vlastníctve s prevažujúcim súkromným sektorom, a to s podielom 17,4 % v rámci sektora a kraja. Prvú trojicu uzatvárali zamestnanci v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy a ich podiel predstavoval 13,3 %.

Banskobystrický kraj sa v rámci sektora bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je medzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom, pričom títo zamestnanci predstavovali približne 30,1 %-ný podiel na zamestnanosti v sektore a kraji. Výraznejší podiel (22,6 %) tu predstavovali aj zamestnanci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je zahraničné. Zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch predstavovali podiel 17,8 % v rámci sektora a kraja.

V Prešovskom kraji v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo s podielom približne 42,9 % prevažovali zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch. Na druhom mieste boli v rámci sektora a kraja s podielom 26,5 % zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom. V ekonomických subjektoch s družstevným vlastníctvom bolo zamestnaných približne 15,2 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Posledným skúmaným krajom v rámci tohto sektora je Košický kraj, kde zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch dosiahli približne 40,9 %-ný podiel na zamestnanosti, pričom títo boli nasledovaní zamestnancami ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je medzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom a ich podiel predstavoval približne 30,8 %. Ekonomické subjekty, ktorých vlastníctvo je zahraničné, úhrnne zamestnávali približne 12,2 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Regionálne diferencovaný podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde zamestnancov s nástupom do pracovného pomeru za 1. štvrťrok 2020 a výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest k 31. 7. 2020 v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo

Vyššie zobrazená mapa predstavuje podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, t. j. ide o základnú zložku mzdy vyplatenú zamestnancom, ktorí nastúpili do zamestnania počas 1. štvrťroka 2020. Výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest vychádza z agregovaných dát aktuálnej inzercie voľných pracovných miest Internetového sprievodcu trhom práce (ISTP) k 31. 7. 2020 v súlade s povinnosťou zamestnávateľa uvádzať pri zverejňovaní ponuky zamestnania sumu základnej zložky mzdy.

Významným sledovaným parametrom je podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, pričom tento podiel bol najvyšší v Žilinskom kraji, kde dosiahol približne 89,7 %. Za Žilinským krajom sa nachádzal s podielom približne 89,2 % Bratislavský kraj. V rámci sektora a kraja bol výrazný podiel základnej zložky mzdy nastupujúcich zamestnancov aj v Trenčianskom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 87,5 %. Na druhej strane, najnižší podiel predstavovala základná zložka mzdy zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v Prešovskom kraji, a to približne 68,6 %. Relatívne nízky podiel predstavovala základná zložka mzdy aj v Banskobystrickom kraji (79,4 %) a Trnavskom kraji (80 %).

Najvyššie priemerné inzerované mzdy v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo, a to na úrovni cca 949 EUR, boli k 1. 7. 2020 evidované v Bratislavskom kraji, pričom sa jednalo najmä o zverejnené ponuky voľných pracovných miest so strednou a vyššou kvalifikačnou náročnosťou. Bratislavský kraj bol nasledovaný Žilinským krajom, v ktorom k určenému dátumu výška inzerovanej mzdy v sektore dosiahla približne 761 EUR. S miernym odstupom za ním bol na treťom mieste Trnavský kraj, v ktorom inzerovaná mzda dosiahla hodnotu cca 760 EUR. V opačnom spektre z hľadiska výšky inzerovaných miezd sa nachádzal Banskobystrický kraj, kde bola priemerná inzerovaná mzda v tomto sektore približne len 679 EUR a jednalo sa najmä o kvalifikačne menej náročné pracovné miesta. Pomerne nízka mzda z hľadiska sektora bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo bola inzerovaná aj v Prešovskom kraji (cca 686 EUR) a v Nitrianskom kraji, kde to bolo približne 698 EUR.