Vekové aspekty vplyvu pandémie nového koronavírusu na trh práce v sektorovej štruktúre NSP

V rámci sektorovej štruktúry NSP kreujú sektor doprava, logistika, poštové služby nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

• Pozemná doprava a doprava potrubím,
• Vodná doprava,
• Letecká doprava,
• Skladové a pomocné činnosti v doprave,
• Poštové služby a služby kuriérov.

Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži aj ženy spolu) všetkých vekových kategórií úhrnom tvorili k 31. 12. 2020 cca 10,0 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP, čím sa sektor doprava, logistika, poštové služby radí medzi veľké sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých vekových kategórií zamestnancov (mužov aj žien spolu) v rámci sektora prezentuje nasledujúci graf.

Veková štruktúra sektorovo špecifickej zamestnanosti v sektore doprava, logistika, poštové služby k 31.12.2020

Zamestnanci vo veku od 29 do 50 rokov tvorili k 31. 12. 2020 väčšinu, a to približne 53,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických zamestnancov bez rozdielu veku a pohlavia. Regionálne bola sektorovo špecifická zamestnanosť vo všetkých troch vekových kategóriách zamestnancov koncentrovaná pomerne rovnomerne, avšak s výrazne vyššou zamestnanosťou v Bratislavskom kraji.

Z rozboru stavu a štruktúry nezamestnanosti vyplýva, že sektorovo špecifickí UoZ spolu (t. j. bez ohľadu na ich pohlavie a vek) tvorili v čase pandémie nového koronavírusu k 31. 12. 2020 cca 6,8 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a časovej chronológie, je uvedená nižšie.

Veková štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v sektore doprava, logistika, poštové služby od 31.12.2019 do 31.12.2020

Počet UoZ spolu (bez ohľadu na vek) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor doprava, logistika, poštové služby od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, pod vplyvom pandémie COVID-19, vzrástol o takmer 40,0 %. Od januára 2019 do marca 2020 sa počet UoZ taktiež mierne zvýšil, a tak počas celého sledovaného obdobia dvoch rokov prišlo k zvýšeniu počtu UoZ o viac ako polovicu. Podobný, cca 50,0 %-ný nárast bol zaznamenaný aj medziročne v období od 31. 12. 20219 do 31. 12. 2020.

V sektore k 31. 12. 2020 pracovali prevažne zamestnanci (muži aj ženy spolu) v strednom veku a práve v tejto vekovej kategórii bol najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ, a to približne 6 000 osôb, resp. 50,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších UoZ bol približne 29,0 % (cca 3 500 osôb) a mladších približne 21,0 % (cca 2 500 osôb). Vzhľadom na veľkosť trhu práce v SR išlo o značne vysoké počty UoZ, ktoré boli spôsobené pandémiou COVID-19.

Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet sektorovo špecifických UoZ v strednom veku zvýšil približne o 1 700 osôb (cca 40,0 %), počet starších UoZ o cca 1 000 osôb, resp. o 43,0 % a mladších UoZ o približne 600 osôb (cca 33,0 %).

Výpočet miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti je založený na vzťahu dvoch vyššie uvedených skupín ľudských zdrojov, ktorými sú:

• sektorovo špecifickí zamestnanci na základe ich vykonávaného zamestnania zaradení do sektora podľa kritéria, či ich zamestnanie možno považovať za typické pre sektor doprava, logistika, poštové služby,
• sektorovo špecifickí UoZ, ktorých posledné vykonávané zamestnanie pred zaradením do evidencie UoZ prislúchalo do skupiny zamestnaní typických pre sektor doprava, logistika, poštové služby.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti vyjadruje, koľko sektorovo špecifických UoZ pripadá na 100 ekonomicky aktívnych osôb, t. j. sektorovo špecifických zamestnancov a sektorovo špecifických UoZ spolu. Vyjadruje mieru voľných ľudských zdrojov so sektorovo špecifickými vedomosťami, zručnosťami a praktickými skúsenosťami.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v sektore doprava, logistika, poštové služby v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v štyroch krajoch vyššia, ako bol celoštátny priemer sektora, ktorý atakoval 9,0 %-nú hranicu. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 22,4 %. Vysoká úroveň miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb, a to nad 12,0 %, bola aj v Banskobystrickom a Košickom kraji. Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v mladšej vekovej kategórii na konci roku 2019 bola v Bratislavskom kraji, a to iba 3,2 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v sektore doprava, logistika, poštové služby v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti strednej vekovej kategórie v decembri 2019 možno konštatovať, že v troch krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Banskobystrickom a Prešovskom kraji, kde dosiahla 6,8 %, resp. 6,3 %. V tomto roku bol priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti prekročený aj v Košickom kraji, kde dosiahol 4,6 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb v strednom veku bola v roku 2019 v Bratislavskom kraji, a to 2,2 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v sektore doprava, logistika, poštové služby v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v troch krajoch vyššia, ako priemerná hodnota sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb bola v Banskobystrickom kraji, kde dosiahla 5,4 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Prešovskom kraji, a to 4,3 %, o niečo nižšia bola v susednom Košickom kraji. V opačnom spektre sa nachádzal Bratislavský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb (oboch pohlaví spolu), a to iba 1,7 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v sektore doprava, logistika, poštové služby v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v troch krajoch, kde zvýšené počty UoZ tvoril taktiež ich návrat do miesta trvalého bydliska po strate zamestnania v inom regióne, vrátane zahraničia. U osôb vo veku do 29 rokov bola najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v Prešovskom kraji, kde to bolo až 24,4 %. Za týmto krajom nasledoval Banskobystrický kraj, kde výška miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb dosiahla 21,5 %. Košický kraj sa taktiež vyznačoval hodnotou nad celoštátnym priemerom a najúspešnejším krajom s najnižšou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol Bratislavský kraj, v ktorom dosiahla 5,2 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v sektore doprava, logistika, poštové služby v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

V rámci rozboru regionálnej distribúcie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v decembri 2020 možno konštatovať, že v štyroch krajoch (Banskobystrickom, Prešovskom, Košickom a Trnavskom) prevýšila celoštátny priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti stredných ročníkov bola v Banskobystrickom kraji, a to 10,1 %. V sledovanom roku bol celoslovenský priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti 29 až 50 ročných výraznejšie prekročený aj v Prešovskom kraji, naopak najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji, a to cca 3,4 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v sektore doprava, logistika, poštové služby v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

Z hľadiska regionálneho rozloženia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v decembri 2020 bolo identifikované, že v štyroch krajoch (Banskobystrickom, Košickom,  Prešovskom a Žilinskom) prevýšila priemer sektora za celú SR. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v sektore bola v Banskobystrickom kraji (7,8 %). Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji (iba 3,2 %).

Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov zvýšenie približne o 3,9 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast zaznamenaný v Banskobystrickom kraji, a to o cca 8,5 p. b. Lepšie na tom z hľadiska zmeny (nie aktuálneho stavu) miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol Prešovský kraj, kde jej hodnota v čase pandémie medziročne vzrástla iba o cca 2,0 p. b. Špecifická nezamestnanosť v sektore sa najvýraznejšie prejavila v počte mladších osôb, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• Pracovník v sklade (skladník),
• Pomocný pracovník v sklade (skladový manipulant),
• Vodič osobného motorového vozidla,
• Vodič dodávky,
• Vodič nákladného motorového vozidla.

Medziročná zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore nárast približne o 1,9 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Banskobystrickom kraji, a to približne o 3,3 p. b. Na druhej strane regionálneho spektra sa z hľadiska zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti nachádzal Bratislavský kraj, kde medziročný nárast predstavoval približne len 1,2 p. b. Medziročne pandémia nového koronavírusu ovplyvnila zvýšenie sektorovo špecifickej nezamestnanosti najmä u osôb vo veku od 29 do 50 rokov, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ pracovali v zamestnaniach:

• Pracovník v sklade (skladník),
• Vodič nákladného motorového vozidla,
• Pomocný pracovník v sklade (skladový manipulant),
• Vodič dodávky,
• Vodič osobného motorového vozidla.

Rozdiel v miere sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v čase pandémie nového koronavírusu (t. j. medzi hodnotami za december 2019 a za december 2020) v tomto sektore predstavoval približne 1,6 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol zaznamenaný v Banskobystrickom kraji,
na druhej strane regionálneho poradia sa z hľadiska medziročnej zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb nachádzal Prešovský kraj. Pandémia negatívne ovplyvnila najmä tie osoby staršie ako 50 rokov, ktoré vykonávali pracovnú činnosť v zamestnaniach:

• Pracovník v sklade (skladník),
• Vodič nákladného motorového vozidla,
• Pomocný pracovník v sklade (skladový manipulant),
• Vodič osobného motorového vozidla,
• Vodič dodávky.

Zhrnutie za sektor: V rámci sektora doprava, logistika, poštové služby bol k 31. 12. 2020 najvýraznejší podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti identifikovaný u osôb vo veku od 29 do 50 rokov (cca 53,0 %). Zamestnanci (muži aj ženy spolu) starší ako 50 rokov tvorili cca 38,0 %-ný podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti a podiel mladších do 29 rokov bol cca 9,0 %. V sektore teda k 31. 12. 2020 pracovali prevažne zamestnanci (muži aj ženy spolu) v strednom veku a práve v tejto vekovej kategórii bol najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ, a to približne 6 000 osôb, resp. 50,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších UoZ bol približne 29,0 % (cca 3 500 osôb) a mladších približne 21,0 % (cca 2 500 osôb). Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet sektorovo špecifických UoZ v strednom veku zvýšil približne o 1 700 osôb (cca 40,0 %), počet starších UoZ o cca 1 000 osôb, resp. o 43,0 % a mladších UoZ o približne 600 osôb (cca 33,0 %). Vzhľadom na veľkosť trhu práce v SR išlo o značne vysoké počty UoZ, ktoré boli spôsobené pandémiou COVID-19. Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti sa najvýraznejšie zvýšila u mladších osôb (bolo ich relatívne málo, a tak i malé zvýšenie počtu UoZ vyvolalo výraznejšie zvýšenie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti). Najmenej výrazne sa miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti zvýšila u starších osôb (prítok starších do evidencie UoZ v čase pandémie bol ovplyvňovaný taktiež ich prirodzeným odchodom do dôchodku v prípade obmedzenia dopytu po práci zo strany zamestnávateľských organizácií). Sektorovo špecifická nezamestnanosť zasiahla najmä Banskobystrický a Prešovský kraj, pričom zvýšené počty UoZ tu tvoril taktiež ich návrat do miesta trvalého bydliska po strate zamestnania v inom regióne, vrátane zahraničia. Nezamestnanosť sa prejavila najmä u pracovníkov v sklade a vodičov.