Vekové aspekty vplyvu pandémie nového koronavírusu na trh práce v sektorovej štruktúre NSP

V rámci sektorovej štruktúry NSP kreujú sektor elektrotechnika nasledovné dve divízie SK NACE Rev. 2:

• Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov,
• Výroba elektrických zariadení.

Sektorovo špecifickí zamestnanci (t. j. muži aj ženy spolu) všetkých vekových kategórií úhrnom tvorili k 31. 12. 2020 približne 3,1 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP, čím sa sektor radí medzi stredne veľké sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých vekových kategórií zamestnancov (mužov aj žien spolu) v rámci sektora prezentuje nasledujúci graf.

Veková štruktúra sektorovo špecifickej zamestnanosti v sektore elektrotechnika k 31.12.2020

Sektor je charakteristický výrazným zastúpením strednej zložky ľudských zdrojov, t. j. osôb vo veku od 29 do 50 rokov a súčasne nižším podielom mladších zamestnancov vo veku do 29 rokov. Zamestnanci vo veku od 29 do 50 rokov tvorili k 31. 12. 2020 väčšinu, a to približne 56,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických zamestnancov bez rozdielu veku a pohlavia. Osoby do 29 rokov tvorili približne  13,0 %-ný podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti.

Z rozboru stavu a štruktúry nezamestnanosti vyplýva, že sektorovo špecifickí UoZ spolu (t. j. bez ohľadu na ich pohlavie a vek) tvorili k 31. 12. 2020 cca 2,3 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a chronológie v období pandémie nového koronavírusu, je uvedená nižšie.

Veková štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v sektore elektrotechnika od 31.12.2019 do 31.12.2020

Počet UoZ spolu (bez ohľadu na vek) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor elektrotechnika od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, pod vplyvom pandémie COVID-19, vzrástol o približne jednu tretinu. Od januára 2019 do marca 2020 sa počet UoZ taktiež mierne zvýšil, a tak počas celého sledovaného obdobia dvoch rokov prišlo k zvýšeniu počtu UoZ približne o 35,7 %. Od 31. 12. 20219 do 31. 12. 2020 sa počet UoZ zvýšil o 43,7 %.

V sektore k 31. 12. 2020 pracovali prevažne zamestnanci (muži aj ženy spolu) v strednom veku a v tejto vekovej kategórii bol taktiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ, a to približne 1 900 osôb, resp. 51,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších UoZ bol približne 28,0 % (cca 1 000 osôb) a mladších približne 21,0 % (cca 700 osôb).

Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet UoZ v strednom veku zvýšil približne o 560 osôb (cca 43,0 %), počet starších UoZ o 330 osôb, resp. o 47,0 % a mladších UoZ o viac ako 200 osôb (cca 41,0 %). Prítok starších osôb do evidencie UoZ v čase pandémie bol ovplyvňovaný taktiež ich prirodzeným odchodom do dôchodku v prípade obmedzenia dopytu po práci zo strany zamestnávateľských organizácií.

Výpočet miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti je založený na vzťahu dvoch vyššie uvedených skupín ľudských zdrojov, ktorými sú:

• sektorovo špecifickí zamestnanci na základe ich vykonávaného zamestnania zaradení do sektora podľa kritéria, či ich zamestnanie možno považovať za typické pre sektor elektrotechnika,
• sektorovo špecifickí UoZ, ktorých posledné vykonávané zamestnanie pred zaradením do evidencie UoZ prislúchalo do skupiny zamestnaní typických pre sektor elektrotechnika.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti vyjadruje, koľko sektorovo špecifických UoZ pripadá na 100 ekonomicky aktívnych osôb, t. j. sektorovo špecifických zamestnancov a sektorovo špecifických UoZ spolu. Vyjadruje mieru voľných ľudských zdrojov so sektorovo špecifickými vedomosťami, zručnosťami a praktickými skúsenosťami.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v sektore elektrotechnika v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v troch krajoch vyššia, ako bol celoštátny priemer sektora, ktorý atakoval 6,0 %-nú hranicu. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 15,6 %. Vysoká úroveň miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v tiež v Banskobystrickom a Košickom kraji. Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v mladšej vekovej kategórii na konci roku 2019 bola v Bratislavskom kraji, iba 1,7 %, a nízka miera sledovaného ukazovateľa v rámci sektora bola aj v ďalších regiónoch s lokalizáciou finálnej elektrotechnickej výroby, resp. subdodávateľskej siete automobilového priemyslu.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v sektore elektrotechnika v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti strednej vekovej kategórie v decembri 2019 možno konštatovať, že v troch krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 8,5 %. V tomto roku bol priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti výrazne prekročený aj v Košickom kraji, kde dosiahol 6,7 %, podobne ako v Banskobystrickom kraji. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb v strednom veku bola v roku 2019 v Bratislavskom kraji, a to iba 1,3 %. Aj v ďalších krajoch so silným automobilovo-subdodávateľským prepojením bola pomerne nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov, a to maximálne 2,9 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v sektore elektrotechnika v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v troch krajoch vyššia, ako priemerná hodnota sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb bola v Košickom kraji, kde dosiahla 6,6 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Banskobystrickom kraji, a to 6,1 %. V opačnom spektre sa nachádzal Bratislavský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb (oboch pohlaví spolu), a to menej ako 2,0 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v sektore elektrotechnika v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v troch krajoch, kde zvýšené počty UoZ tvoril taktiež ich návrat do miesta trvalého bydliska po strate zamestnania v inom regióne, vrátane zahraničia. U osôb vo veku do 29 rokov bola najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v Prešovskom kraji, kde to bolo až 21,0 %. Za týmto krajom nasledoval Košický kraj, kde výška miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb dosiahla 20,1 %. Banskobystrický kraj sa taktiež vyznačoval hodnotou nad celoštátnym priemerom a najúspešnejším krajom s najnižšou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol Bratislavský kraj, kde aj v náročnom pandemickom období dosiahla iba 3,5 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v sektore elektrotechnika v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

V rámci rozboru regionálnej distribúcie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v decembri 2020 možno konštatovať, že v troch krajoch (Prešovskom, Košickom, Banskobystrickom) prevýšila celoštátny priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti stredných ročníkov bola v Prešovskom kraji, a to 10,9 %, naopak najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov bola v roku 2020 v Bratislavskom kraji, a to cca 2,4 %. Zvýšené počty UoZ tvoril taktiež ich návrat do miesta trvalého bydliska po strate zamestnania v inom regióne, vrátane zahraničia.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v sektore elektrotechnika v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

Z hľadiska regionálneho rozloženia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v decembri 2020 bolo identifikované, že v troch krajoch SR (Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom) prevýšila priemer sektora za celú SR. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v sektore bola v Banskobystrickom kraji (8,8 %). Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji (3,4 %), pričom sektorovo špecifickú zamestnanosť starších na trhu práce podržali aj v západnej časti SR umiestnené výrobné prevádzky s úzkym previazaním na automobilový priemysel.

Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov zvýšenie približne o 3,2 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast zaznamenaný v Košickom kraji, a to o cca 10,7 p. b. Podstatne lepšie na tom z hľadiska zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti boli osoby do 29 rokov v Trnavskom kraji, kde jej hodnota medziročne vzrástla iba o cca 0,1 p. b. Špecifická nezamestnanosť v sektore sa najvýraznejšie prejavila v počte mladších osôb, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• Montážny pracovník (operátor) káblových zväzkov,
• Montážny pracovník (operátor) elektronických zariadení,
• Stavebný a prevádzkový elektrikár,
• Montážny pracovník elektrických a elektronických zariadení,
• Elektromechanik (okrem banského).

Medziročná zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore nárast približne o 1,8 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Banskobystrickom kraji, a to približne o 4,6 p. b. Na druhej strane regionálneho spektra sa z hľadiska zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti nachádzal Trenčiansky kraj, kde medziročný nárast predstavoval približne len 0,3 p. b. Medziročne pandémia nového koronavírusu ovplyvnila zvýšenie sektorovo špecifickej nezamestnanosti najmä u osôb vo veku od 29 do 50 rokov, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ pracovali v zamestnaniach:

• Montážny pracovník (operátor) káblových zväzkov,
• Montážny pracovník (operátor) elektronických zariadení,
• Stavebný a prevádzkový elektrikár,
• Montážny pracovník elektrických a elektronických zariadení,
• Montážny pracovník (operátor) elektrických zariadení.

Rozdiel v miere sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v čase pandémie nového koronavírusu (t. j. medzi hodnotami za december 2019 a za december 2020) v tomto sektore predstavoval približne 1,6 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol zaznamenaný v Banskobystrickom kraji,
a to približne 2,7 p. b. Na druhej strane regionálneho poradia sa z hľadiska medziročnej zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb nachádzal Košický kraj, kde zvýšenie predstavovalo iba 1,3 p. b. Pandémia negatívne ovplyvnila najmä tie osoby staršie ako 50 rokov, ktoré vykonávali pracovnú činnosť v zamestnaniach:

• Montážny pracovník (operátor) káblových zväzkov,
• Montážny pracovník (operátor) elektronických zariadení,
• Stavebný a prevádzkový elektrikár,
• Elektromechanik (okrem banského),
• Montážny pracovník (operátor) elektrických zariadení.

Zhrnutie za sektor: V rámci sektora elektrotechnika bol k 31. 12. 2020 najvýraznejší podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti identifikovaný vo vekovej kategórií od 29 do 50 rokov (cca 56,0 %). Zamestnanci (muži aj ženy spolu) starší ako 50 rokov tvorili cca 31,0 %-ný podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti a podiel mladších do 29 rokov bol cca 13,0 %. V sektore k 31. 12. 2020 pracovali prevažne osoby v strednom veku a súčasne bol v tejto vekovej kategórii najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ, a to približne 1 900 osôb, resp. 51,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších UoZ bol približne 28,0 % (cca 1 000 osôb) a mladších približne 21,0 % (cca 700 osôb). Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet UoZ v strednom veku zvýšil približne o 560 osôb (cca 43,0 %), počet starších UoZ o 330 osôb, resp. o 47,0 % a mladších UoZ o viac ako 200 osôb (cca 41,0 %). Prítok starších osôb do evidencie UoZ v čase pandémie bol ovplyvňovaný taktiež ich prirodzeným odchodom do dôchodku v prípade obmedzenia dopytu po práci zo strany zamestnávateľských organizácií. Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti sa v strednej a staršej vekovej kategórii zvýšila približne vyrovnane, výraznejšie vzrástla u mladších osôb (bolo ich relatívne menej, a tak i malé zvýšenie počtu mladších UoZ vyvolalo u nich výraznejšie zvýšenie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti). V období pandémie sektorovo špecifická nezamestnanosť zasiahla najmä Banskobystrický, Prešovský a taktiež Košický kraj. Zvýšené počty UoZ tvoril taktiež ich návrat do miesta trvalého bydliska po strate zamestnania v inom regióne, vrátane zahraničia. Vo všetkých vekových kategóriách sa pandémia prejavila najmä v tých zamestnaniach, ktoré boli klasifikované v hlavnej triede zamestnaní 8 – Operátori a montéri strojov a zariadení, v podstatne menšom rozsahu v hlavnej triede 7 – Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci.