Vekové aspekty vplyvu pandémie nového koronavírusu na trh práce v sektorovej štruktúre NSP

V rámci sektorovej štruktúry NSP kreujú sektor lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

• Lesníctvo a ťažba dreva,
• Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva okrem nábytku,
• Výroba nábytku.

Sektor tiež zaisťuje zveľaďovanie poľovných revírov v SR, celoročnú starostlivosť o zdravie a regulovanie počtu lesnej zveri, ako aj udržiavanie jej prirodzeného životného prostredia.

Sektorovo špecifickí zamestnanci všetkých vekových kategórií spolu tvorili k 31. 12. 2020 približne 1,3 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP, čím sa sektor z hľadiska jeho veľkosti radí medzi menšie sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých vekových kategórií zamestnancov (mužov aj žien spolu)  v rámci sektora prezentuje nasledujúci graf.

Veková štruktúra sektorovo špecifickej zamestnanosti v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel k 31.12.2020

V sektorovej štruktúre NSP je sektor lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel charakteristický prevažujúcim zastúpením strednej vekovej skupiny ľudských zdrojov, t. j. osôb vo veku od 29 do 50 rokov a súčasne nízkym podielom mladších zamestnancov vo veku do 29 rokov.

Z rozboru stavu a štruktúry nezamestnanosti vyplýva, že sektorovo špecifickí UoZ spolu (t. j. bez ohľadu na vek) tvorili k 31. 12. 2020 cca 2,9 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a chronológie v období pandémie nového koronavírusu, je uvedená nižšie.

Veková štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel od 31.12.2019 do 31.12.2020

Počet UoZ spolu (bez ohľadu na vek) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, z dôvodu  pandémie COVID-19, vzrástol približne o 25,0 %. Za predošlé obdobie od januára 2019 do marca 2020 sa počet UoZ mierne znížil, a tak počas celého sledovaného obdobia (t. j. za roky 2019 a 2020) prišlo k zvýšeniu počtu UoZ približne o 10,9 %. Od 31. 12. 20219 do 31. 12. 2020 sa počet UoZ zvýšil o 27,0 %. Vývoj v sektore bol prirodzene ovplyvňovaný aj sezónnosťou prác, čo sa cyklicky prejavilo vyššími počtami UoZ v zimnom období v porovnaní s letnými mesiacmi.

V sektore k 31. 12. 2020 pracovali prevažne zamestnanci (muži aj ženy spolu) v strednom veku a v tejto vekovej kategórii bol taktiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ, a to približne 2 300 osôb, resp. 49,5 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších UoZ bol 37,4 % (cca 1 750 osôb) a mladších približne 13,1 % (cca 600 osôb).

Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet UoZ v strednom veku zvýšil približne o 470 osôb (cca 25,8 %), počet starších UoZ o približne 360 osôb, resp. o 26,0 % a mladších UoZ o cca 160 osôb (34,5 %). Prítok starších osôb do evidencie UoZ v čase pandémie bol ovplyvňovaný taktiež ich prirodzeným odchodom do dôchodku v prípade obmedzenia dopytu po práci zo strany zamestnávateľských organizácií.

Výpočet miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti je založený na vzťahu dvoch vyššie uvedených skupín ľudských zdrojov, ktorými sú:

• sektorovo špecifickí zamestnanci na základe ich vykonávaného zamestnania zaradení do sektora podľa kritéria, či ich zamestnanie možno považovať za typické pre sektor lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel,
• sektorovo špecifickí UoZ, ktorých posledné vykonávané zamestnanie pred zaradením do evidencie UoZ prislúchalo do skupiny zamestnaní typických pre sektor lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti vyjadruje, koľko sektorovo špecifických UoZ pripadá na 100 ekonomicky aktívnych osôb, t. j. sektorovo špecifických zamestnancov a sektorovo špecifických UoZ spolu. Vyjadruje mieru voľných ľudských zdrojov so sektorovo špecifickými vedomosťami, zručnosťami a praktickými skúsenosťami.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov iba v dvoch krajoch vyššia, ako bol priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Košickom kraji, kde dosiahla až 36,8 %. Pomerne vysoká úroveň miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb bola aj v Prešovskom kraji, a to 29,3 %. Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v mladšej vekovej kategórii v roku 2019 bola v Bratislavskom kraji, a to iba 4,4 %. Pomerne nízka miera sledovaného ukazovateľa (6,7 %) bola v tomto roku aj v Nitrianskom kraji.

V Bratislavskom kraji je v tomto sektore malé množstvo pracovných príležitostí, t. j. podstatne nižší počet sektorovo špecifických zamestnancov, čo je tiež zohľadnené v použitej metodike výpočtu miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti vyjadrujúcej vzájomný vzťah oboch skupín osôb, t. j. sektorovo špecifických UoZ aj sektorovo špecifických zamestnancov v príslušných vekových triedeniach.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti strednej vekovej kategórie v decembri 2019 možno konštatovať, že obdobne ako v prípade UoZ do 29 rokov v dvoch krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v sektore bola v Košickom kraji, kde dosiahla 27,3 %. V roku 2019 bol priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti výrazne prekročený aj v Prešovskom kraji, kde dosiahol 24,8 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb v strednom veku v roku 2019 bola v Bratislavskom kraji, a to 4,5 %. Aj v Trnavskom a Nitrianskom kraji bola pomerne nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov, a to zhodne po 3,8 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov iba v dvoch krajoch vyššia, ako celoštátna priemerná hodnota sektora, čo sa zhodovalo s obidvomi mladšími vekovými kategóriami UoZ. V sektore bola najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v Prešovskom kraji, kde dosiahla až 38,2 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Košickom kraji, a to 27,5 %. V opačnom spektre sa nachádzal Bratislavský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb, a to iba 1,8 %. V Bratislavskom kraji bolo v tomto sektore malé množstvo pracovných príležitostí, t. j. podstatne nižší počet sektorovo špecifických zamestnancov, čo je tiež zohľadnené v použitej metodike výpočtu miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti vyjadrujúcej vzájomný vzťah oboch skupín osôb, t. j. sektorovo špecifických UoZ aj sektorovo špecifických zamestnancov v príslušných vekových triedeniach. Okrem toho bola nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb aj v Nitrianskom kraji, a to 4,1 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v štyroch krajoch SR. Zvýšené počty UoZ v niektorých krajoch boli spôsobené tiež návratom UoZ do miesta trvalého bydliska po strate zamestnania v inom regióne, vrátane zahraničia. U osôb vo veku do 29 rokov bola najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v sektore v Košickom kraji, kde to bolo až 35,0 %. Za týmto krajom nasledoval Prešovský kraj, kde výška miery špecifickej nezamestnanosti mladších osôb dosiahla 33,6 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb do 29 rokov bol Trenčiansky kraj, v ktorom táto miera medziročne výraznejšie poklesla a dosiahla iba 3,8 %. Tento pozitívny jav v Trenčianskom kraji bol spôsobený značným zvýšením sektorovo špecifickej zamestnanosti mladších do 29 rokov, ktorý prevýšil nárast počtu UoZ v danej vekovej kategórii. Obdobný prírastok počtu pracovných príležitostí pre mladších osôb bol zaznamenaný aj v Prešovskom kraji, kde však bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na podstatne vyššej úrovni.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

V rámci rozboru regionálnej distribúcie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v decembri 2020 možno konštatovať, že v troch krajoch (Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom) prevýšila sektorovo špecifická nezamestnanosť celoštátny priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti stredných ročníkov v tomto sektore bola v Košickom kraji, a to 23,4 %. V sledovanom roku bol celoslovenský priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti 29 až 50 ročných podobne prekročený aj v Prešovskom kraji (22,0 %). Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji, a to 7,0 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

Z hľadiska regionálneho rozloženia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v decembri 2020 bolo identifikované, že v troch krajoch (Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom) prevýšila priemer sektora za celú SR. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v sektore bola v Prešovskom kraji (30,7 %). V predmetnom roku bol celoštátny priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb prekročený aj v Košickom kraji (21,4 %) a v  Banskobystrickom kraji (18,0 %). Na úrovni blízkej celoštátneho priemeru (16,8 %) sa pohyboval Žilinský kraj a najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji (iba 5,8 %).

Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov zvýšenie približne o 4,3 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast zaznamenaný v Trnavskom kraji, a to o 13,8 p. b. Podstatne lepšie na tom z hľadiska zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti boli osoby  vo veku do 29 rokov v Trenčianskom kraji, kde jej hodnota medziročne poklesla o 3,3 p. b. Špecifická nezamestnanosť v sektore sa najvýraznejšie prejavila v počte mladších osôb, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• Pomocný pracovník v lesníctve,
• Pomocný pracovník v drevospracujúcej výrobe,
• Pracovník v lesníctve,
• Stolár, výrobca nábytku,
• Stolár a výrobca výrobkov z dreva.

Medziročná zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore nárast približne o 2,9 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Trnavskom kraji, a to cca o 8,8 p. b. Na druhej strane spektra sa z hľadiska zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti nachádzal Košický kraj, kde medziročný pokles predstavoval 3,9 p. b. a zníženie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti nastalo aj v Prešovskom kraji. Medziročne pandémia nového koronavírusu ovplyvnila zvýšenie sektorovo špecifickej nezamestnanosti najmä u osôb vo veku od 29 do 50 rokov, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ pracovali v zamestnaniach:

• Pomocný pracovník v lesníctve,
• Pomocný pracovník v drevospracujúcej výrobe,
• Stolár, výrobca nábytku,
• Stolár a výrobca výrobkov z dreva inde neuvedený,
• Pracovník v lesníctve.

Rozdiel v miere sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v čase pandémie nového koronavírusu (t. j. medzi hodnotami za december 2019 a za december 2020) v tomto sektore predstavoval približne 1,8 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Banskobystrickom kraji, a to približne 4,4 p. b. Na druhej strane regionálneho poradia sa z hľadiska medziročnej zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších nachádzal Prešovský kraj, kde zníženie predstavovalo 7,5 p. b. Pandémia negatívne ovplyvnila najmä osoby staršie ako 50 rokov, ktoré vykonávali pracovnú činnosť v zamestnaniach:

• Pomocný pracovník v lesníctve,
• Pomocný pracovník v drevospracujúcej výrobe,
• Stolár, výrobca nábytku,
• Stolár a výrobca výrobkov z dreva,
• Pracovník v lesníctve.

Zhrnutie za sektor: V sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel bol k 31. 12. 2020 najvýraznejší podiel  sektorovo špecifickej zamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov (cca 53,0 %), zamestnanci (muži aj ženy spolu) starší ako 50 rokov tvorili cca 37,0 %-ný podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti a  podiel mladších osôb do 29 rokov bol cca 10,0 %. Regionálne boli sektorovo špecifické výkony realizované najmä v Banskobystrickom, Žilinskom a Prešovskom kraji, najmenšia časť sektorovo špecifickej zamestnanosti bola lokalizovaná v Bratislavskom a Trnavskom kraji. V sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel pracovali prevažne osoby v strednom veku a v tejto vekovej kategórii bol taktiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ, a to približne 2 300 osôb, resp. 49,5 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších UoZ bol 37,4 % (cca 1 750 osôb) a mladších približne 13,1 % (cca 600 osôb). Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa absolútny počet UoZ v strednom veku zvýšil približne o 470 osôb (cca 25,8 %), počet starších UoZ o približne 360 osôb, resp. o 26,0 % a mladších UoZ o cca 160 osôb (34,5 %). Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti sa z hľadiska veku zvýšila najvýraznejšie u mladších a najmenej výrazne u starších osôb – keďže mladších bolo v sektore málo, tak aj nízke prítoky mladších UoZ vyvolali výrazné zvýšenie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších. Prítok starších do evidencie UoZ v čase pandémie bol redukovaný taktiež ich prirodzeným odchodom do dôchodku v prípade obmedzenia dopytu po práci zo strany zamestnávateľských organizácií. Z regionálneho hľadiska boli sektorovo špecifickou nezamestnanosťou najviac zasiahnuté Košický a Prešovský kraj, avšak v Prešovskom kraji došlo k výraznému medziročnému zlepšeniu situácie. Zvýšenie nezamestnanosti sa celoštátne prejavilo nielen v zamestnaniach s nízkou úrovňou požadovaných zručností, ktoré sú klasifikované v hlavnej triede zamestnaní 9 – Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, ale išlo aj o zamestnania z hlavnej triedy 7 – Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci (najmä o stolárov) a z hlavnej triedy 6 – Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve (konkrétne o pracovníkov v lesníctve).