Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Vplyv pandémie COVID-19 na vývoj nezamestnanosti

Sektorová štruktúra NSP/SRI určila agregáciou divízií SK NACE Rev. 2 špecifické sektory hospodárstva, pričom v rámci tejto časti bude charakterizovaný sektor kultúra a kreatívny priemysel. Tento sektor možno charakterizovať ako sektor s vysokým početným zastúpením jednotlivých divízií SK NACE Rev. 2. Celkovo sa v sektore nachádza päť divízií SK NACE Rev. 2, pričom ich názvy sú nasledovné: Nakladateľské činnosti, Výroba filmov, videozáznamov a televíznych programov, zvukových nahrávok, Činnosti pre rozhlasové a televízne vysielanie, Tvorivé, umelecké a zábavné činnosti, Činnosti knižníc, archívov, múzeí a ostatných kultúrnych zariadení. Sektor zabezpečuje aj služby, ktoré klasifikačne patria do triedy ekonomických činností 72.19 Ostatný výskum a experimentálny vývoj v oblasti prírodných a technických vied. Ide o šírenie informácií o vede, technike, výskume a vývoji v oblasti astronómie, ako aj neformálneho vzdelávania v tejto oblasti.

Špecifická nezamestnanosť v sektore kultúra a kreatívny priemysel v období január 2019 – december 2020 v porovnaní s nezamestnanosťou v SR
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Špecifická nezamestnanosť v sektore kultúra a kreatívny priemysel v období od januára 2019 do decembra 2020 prirodzene podliehala vplyvu pandémie a sprievodným opatreniam. Z vyššie uvedeného grafu je možné vidieť jej zmeny v čase. Najvyššia sektorovo špecifická nezamestnanosť bola v máji 2020, a to na úrovni 3,6 %. V júni 2020 sa špecifická nezamestnanosť v tomto sektore držala na veľmi podobnej úrovni a taktiež dosiahla mieru 3,6 %. V sledovanom období bola najnižšia špecifická nezamestnanosť v sektore kultúra a kreatívny priemysel vo februári 2020, a to 2,6 %. V tomto období dosiahla priemerná výška sektorovo špecifickej nezamestnanosti 3,1 %, čo je približne o 1,9 p. b. menej, ako celoslovenská priemerná špecifická nezamestnanosť. Od januára 2019 do marca 2020 bola špecifická sektorová nezamestnanosť výrazne nižšia, ako priemer za všetky sektory spolu. Od apríla 2020 v dôsledku pandémie nastala na trhu práce v celej SR zmena, pričom v tomto sektore od marca do decembra 2020 špecifická nezamestnanosť vzrástla o 0,8 p. b. Najmenej výrazný rozdiel oproti SR bol v auguste 2019, a to na úrovni -1,3 p. b. Na druhej strane najvýraznejší rozdiel je možné vidieť v decembri 2020, a to -2,9 p. b. Najvýraznejší mesačný nárast sektorovo špecifickej nezamestnanosti nastal medzi marcom 2020 a aprílom 2020 a predstavoval 0,7 p. b. Pomerne výrazný mesačný nárast sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol zaznamenaný aj medzi aprílom 2020 a májom 2020, a to na úrovni 0,2 p. b. Naopak, najvyšší pokles mesačnej nezamestnanosti v sektore (o 0,2 p. b.) nastal medzi augustom 2020 a septembrom 2020.

Špecifická nezamestnanosť v sektore kultúra a kreatívny priemysel v decembri 2020 v členení podľa krajov
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Z hľadiska regionálnej distribúcie sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v decembri 2020 v piatich krajoch nezamestnanosť vyššia ako je priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť v sektore bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 6,6 %. Pomerne vysoká hodnota sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola aj v Nitrianskom kraji, a to 4,7 %. Naopak, najnižšia sektorovo špecifická nezamestnanosť bola v Bratislavskom kraji, a to 2,5 %. Nízka sektorovo špecifická nezamestnanosť (2,7 %) bola aj v Banskobystrickom kraji.

Porovnanie špecifickej nezamestnanosti v sektore kultúra a kreatívny priemysel medzi decembrom 2019 a decembrom 2020 v členení podľa krajov
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Ročná zmena sektorovo špecifickej nezamestnanosti dosiahla nárast o 0,7 p. b. Najvyšší nárast bol dosiahnutý v Nitrianskom kraji (2,4 p. b.). Vysoký nárast bol zaznamenaný aj v Prešovskom kraji (o 1,1 p. b.). Lepšie na tom boli Trenčiansky kraj s poklesom o 2,9 p. b. a Banskobystrický kraj, kde nárast predstavoval 0,1 p. b.

Sektorovo špecifická nezamestnanosť má, a to najmä v dlhšom časovom horizonte, úzku súvislosť s početnosťou organizácií a tržbami, ktoré organizácie dosahujú realizáciou činností v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu. Ide o zamestnávateľské organizácie, ktoré prijímajú a uvoľňujú zamestnancov, sú miestom uplatnenia ľudských zdrojov v kreatívnej práci a ich odmeňovania z finančných prostriedkov dosahovaných tržieb. Súčasne je na fungovanie organizácií a zabezpečenie tržieb nevyhnutná práca kvalifikovaných zamestnancov, ktorých odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti sú na základe konsenzu všetkých sociálnych partnerov v SR systematicky rozvíjané v sektorovej štruktúre NSP/SRI.

V sektore kultúra a kreatívny priemysel neboli dostupné dáta o počte organizácií a tržbách za vlastné výkony a tovar za nasledovné divízie SK NACE Rev. 2: 90 Tvorivé umelecké a zábavné činnosti a 91 Činnosti knižníc archívov múzeí a ostatných kultúrnych zariadení.

Vývoj počtu organizácií a výška priemerných tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu v divízii 58 Nakladateľské činnosti v rokoch 2010 až 2018 v SR
Zdroj: ŠÚ SR, databáza DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Počet organizácií v divízii 58 Nakladateľské činnosti v období rokov 2010 a 2018 poklesol o 290 organizácií, čo predstavuje pokles o 8,4 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil pokles medzi rokmi 2014 a 2015, kedy zaniklo 221 organizácií. Pokles medzi týmito rokmi predstavoval 76,2 % z celkového poklesu počtu organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu nie je primárne ovplyvnený zmenou v počte organizácií. Celkový nárast medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 34 tis. EUR, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení nárast o 36,8 %. Najvyšší nárast bol medzi rokmi 2010 a 2011, čo predstavuje zvýšenie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 32 tis. EUR. Vzhľadom na pokles počtu organizácií a nárast tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia zanikali primárne organizácie s nižšími tržbami za vlastné výkony a tovar.

Vývoj počtu organizácií a výška priemerných tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu v divízii 59 Výroba filmov, videozáznamov a televíznych programov, príprava a zverejňovanie zvukových nahrávok v rokoch 2010 až 2018 v SR
Zdroj: ŠÚ SR, databáza DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Počet organizácií v divízii 59 Výroba filmov, videozáznamov a televíznych programov, príprava a zverejňovanie zvukových nahrávok v období rokov 2010 a 2018 vzrástol o 1 442 organizácií, čo predstavuje nárast o 139,9 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil rast medzi rokmi 2016 a 2017, kedy vzniklo 348 organizácií. Nárast medzi týmito rokmi predstavoval 24,1 % z celkového nárastu počtu organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu nie je primárne ovplyvnený zmenou v počte organizácií. Celkový pokles medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 13 tis. EUR, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení pokles o 10 %. Najvyšší nárast bol medzi rokmi 2010 a 2011, čo predstavuje zvýšenie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 53 tis. EUR. Vzhľadom na rast počtu organizácií a pokles tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia vznikali primárne organizácie s nízkymi tržbami za vlastné výkony a tovar.

Vývoj počtu organizácií a výška priemerných tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu v divízii 60 Činnosti pre rozhlasové a televízne vysielanie v rokoch 2010 až 2018 v SR
Zdroj: ŠÚ SR, databáza DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Počet organizácií v divízii 60 Činnosti pre rozhlasové a televízne vysielanie v období rokov 2010 a 2018 vzrástol o 39 organizácií, čo predstavuje nárast o 121,9 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil pokles medzi rokmi 2016 a 2017, kedy zaniklo 40 organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu je ovplyvnený tiež zmenou v počte organizácií. Celkový pokles medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 1 055 tis. EUR, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení pokles o 35,5 %. Najvyšší nárast bol medzi rokmi 2016 a 2017, čo predstavuje zvýšenie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 1 324 tis. EUR. Vzhľadom na nárast počtu organizácií a pokles tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia vznikali primárne organizácie s nízkymi tržbami za vlastné výkony a tovar.

Špecifická nezamestnanosť v sektore kultúra a kreatívny priemysel bola po celý čas nižšia ako priemer SR a ani pandémia COVID-19 sa neprejavila výraznejším rastom špecifickej nezamestnanosti ako priemer SR. Z regionálneho hľadiska bola najvyššia nezamestnanosť evidovaná v Prešovskom kraji. V divízii 58 Nakladateľské činnosti bol trend vývoja počtu organizácií klesajúci, avšak tržby na jednu organizáciu zaznamenali nárast. V divízii 59 Výroba filmov, videozáznamov a televíznych programov, príprava a zverejňovanie zvukových nahrávok síce počet organizácií rástol, avšak výška tržieb na jednu organizáciu klesala. V divízii 60 Činnosti pre rozhlasové a televízne vysielanie bol rastový trend z hľadiska počtu organizácií, avšak výška tržieb na jednu organizáciu pri porovnaní rokov 2010 a 2018 poklesla.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.