Vplyv pandémie COVID-19 na vývoj nezamestnanosti

Sektorová štruktúra NSP/SRI určila agregáciou divízií SK NACE Rev. 2 špecifické sektory hospodárstva, pričom v rámci tejto časti bude charakterizovaný sektor hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo. Tento sektor možno charakterizovať ako sektor s najnižším početným zastúpením jednotlivých divízií SK NACE Rev. 2. Celkovo sa v sektore nachádza jedna divízia SK NACE Rev. 2, pričom jej názov je Výroba a spracovanie kovov.

Špecifická nezamestnanosť v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo v období január 2019 – december 2020 v porovnaní s nezamestnanosťou v SR
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Špecifická nezamestnanosť v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo v období od januára 2019 do decembra 2020 prirodzene podliehala vplyvu pandémie a sprievodným opatreniam. Z vyššie uvedeného grafu je možné vidieť jej zmeny v čase. Najvyššia sektorovo špecifická nezamestnanosť bola v auguste 2020, a to na úrovni 3,2 %. V júli 2020 sa špecifická nezamestnanosť v tomto sektore držala na veľmi podobnej úrovni a dosiahla mieru 3,2 %. V sledovanom období bola najnižšia špecifická nezamestnanosť v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo v júli 2019, a to 1,5 %. V tomto období dosiahla priemerná výška sektorovo špecifickej nezamestnanosti 2,2 %, čo je približne o 2,8 p. b. menej, ako celoslovenská priemerná špecifická nezamestnanosť. Od januára 2019 do marca 2020 bola špecifická sektorová nezamestnanosť výrazne nižšia, ako celoslovenský priemer. Od apríla 2020 v dôsledku pandémie nastala na trhu práce v celej SR zmena, pričom v tomto sektore od marca do decembra 2020 špecifická nezamestnanosť vzrástla o 0,9 p. b. Najmenej výrazný rozdiel oproti SR bol v januári 2020, a to na úrovni -2,1 p. b. Na druhej strane najvýraznejší rozdiel je možné vidieť v máji 2020, a to -3,5 p. b. Najvýraznejší mesačný nárast sektorovo špecifickej nezamestnanosti nastal medzi júnom 2020 a júlom 2020 a predstavoval 0,4 p. b. Pomerne výrazný mesačný nárast sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol zaznamenaný aj medzi aprílom 2020 a májom 2020, a to na úrovni 0,3 p. b. Naopak, najvyšší pokles mesačnej nezamestnanosti v sektore (o 0,1 p. b.) nastal medzi októbrom 2020 a novembrom 2020.

Špecifická nezamestnanosť v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo v decembri 2020 v členení podľa krajov
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Z hľadiska regionálnej distribúcie sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v decembri 2020 v troch krajoch nezamestnanosť vyššia ako je priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť v sektore bola v Banskobystrickom kraji, kde dosiahla 6,5 %. Pomerne vysoká hodnota sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola aj v Košickom kraji, a to 4 %. Naopak, najnižšia sektorovo špecifická nezamestnanosť bola v Bratislavskom kraji, a to 0,9 %. Nízka sektorovo špecifická nezamestnanosť (0,9 %) bola aj v Nitrianskom kraji.

Porovnanie špecifickej nezamestnanosti v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo medzi decembrom 2019 a decembrom 2020 v členení podľa krajov
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Ročná zmena sektorovo špecifickej nezamestnanosti dosiahla nárast o 1 p. b. Najvyšší nárast bol dosiahnutý v Banskobystrickom kraji (2,4 p. b.). Vysoký nárast bol zaznamenaný aj v Prešovskom kraji (o 2,3 p. b.). Lepšie na tom boli Žilinský kraj s poklesom o 0,2 p. b. a Trenčiansky kraj, kde nárast predstavoval 0,4 p. b.

Sektorovo špecifická nezamestnanosť má, osobitne z dlhšieho časového aspektu, úzku súvislosť s početnosťou organizácií a tržbami, ktoré organizácie dosahujú predajom produktov hutníctva, zlievarenstva a kováčstva. Práve zamestnávateľské organizácie prijímajú a uvoľňujú zamestnancov, sú miestom uplatnenia ľudských zdrojov v produktívnej práci a ich odmeňovania z prostriedkov tržieb. Súčasne je na úspešné napredovanie organizácií a zabezpečenie tržieb nutná práca kvalifikovaných zamestnancov, ktorých odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti sú na základe konsenzu sociálnych partnerov v SR premyslene rozvíjané v sektorovej štruktúre NSP/SRI.

Vývoj počtu organizácií a výška priemerných tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu v divízii 24 Výroba a spracovanie kovov v rokoch 2010 až 2018 v SR
Zdroj: ŠÚ SR, databáza DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Počet organizácií v divízii 24 Výroba a spracovanie kovov v období rokov 2010 a 2018 vzrástol o 285 organizácií, čo predstavuje nárast o 78,7 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil rast medzi rokmi 2016 a 2017, kedy vzniklo 172 organizácií. Nárast medzi týmito rokmi predstavoval 60,4 % z celkového nárastu počtu organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu je ovplyvnený tiež zmenou v počte organizácií. Celkový pokles medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 3 635 tis. EUR, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení pokles o 31,5 %. Najvyšší pokles bol medzi rokmi 2015 a 2016, čo predstavuje zníženie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 3 843 tis. EUR. Vzhľadom na rast počtu organizácií a pokles tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia vznikali primárne organizácie s nízkymi tržbami za vlastné výkony a tovar.

Sektor hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo  mal počas celého sledovaného obdobia nižšiu špecifickú nezamestnanosť ako SR a po vypuknutí pandémie COVID-19 sa tento rozdiel ešte prehĺbil. Z regionálneho hľadiska bola najvyššia sektorovo špecifická nezamestnanosť v Banskobystrickom kraji, a to z hľadiska výšky aj nárastu. V divízii 24 Výroba a spracovanie kovov po počiatočnom poklese počtu organizácií prišlo k ich rastu a výška tržieb na jednu organizáciu inverzne korelovala s týmto trendom.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.