Vplyv pandémie COVID-19 na vývoj nezamestnanosti

Sektorová štruktúra NSP/SRI určila agregáciou divízií SK NACE Rev. 2 špecifické sektory hospodárstva, pričom v rámci tejto časti bude charakterizovaný sektor celulózo-papierenský a polygrafický priemysel. Tento sektor možno charakterizovať ako sektor s nízkym početným zastúpením jednotlivých divízií SK NACE Rev. 2. Celkovo sa v sektore nachádzajú dve divízie SK NACE Rev. 2, pričom ich názvy sú nasledovné: Výroba papiera a papierových výrobkov, Tlač a reprodukcia záznamových médií.

Špecifická nezamestnanosť v sektore celulózo – papierenský a polygrafický priemysel v období január 2019 – december 2020 v porovnaní s nezamestnanosťou v SR
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Špecifická nezamestnanosť v sektore celulózo – papierenský a polygrafický priemysel v období od januára 2019 do decembra 2020 prirodzene podliehala vplyvu pandémie a sprievodným opatreniam. Z vyššie uvedeného grafu je možné vidieť jej zmeny v čase. Najvyššia sektorovo špecifická nezamestnanosť bola v júni 2020, a to na úrovni 5,5 %. V auguste 2020 sa špecifická nezamestnanosť v tomto sektore držala na veľmi podobnej úrovni a dosiahla mieru 5,3 %. V sledovanom období bola najnižšia špecifická nezamestnanosť v sektore celulózo – papierenský a polygrafický priemysel vo februári 2020, a to 3,3 %. V tomto období dosiahla priemerná výška sektorovo špecifickej nezamestnanosti 3,9 %, čo je približne o 1 p. b. menej, ako celoslovenská priemerná špecifická nezamestnanosť. Od januára 2019 do marca 2020 bola špecifická sektorová nezamestnanosť výrazne nižšia, ako celoslovenský priemer. Od apríla 2020 v dôsledku pandémie nastala na trhu práce v celej SR zmena, pričom v tomto sektore od marca do decembra 2020 špecifická nezamestnanosť vzrástla o 0,9 p. b. Najmenej výrazný rozdiel oproti SR bol v auguste 2019, a to na úrovni -0,5 p. b. Na druhej strane najvýraznejší rozdiel je možné vidieť v decembri 2020, a to -2 p. b. Najvýraznejší mesačný nárast sektorovo špecifickej nezamestnanosti nastal medzi marcom 2020 a aprílom 2020 a predstavoval 1 p. b. Pomerne výrazný mesačný nárast sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol zaznamenaný aj medzi aprílom 2020 a májom 2020, a to na úrovni 0,7 p. b. Naopak, najvyšší pokles mesačnej nezamestnanosti v sektore (o 0,5 p. b.) nastal medzi septembrom 2020 a októbrom 2020.

Špecifická nezamestnanosť v sektore celulózo – papierenský a polygrafický priemysel v decembri 2020 v členení podľa krajov
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Z hľadiska regionálnej distribúcie sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v decembri 2020 v troch krajoch nezamestnanosť vyššia ako je priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť v sektore bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 8,2 %. Pomerne vysoká hodnota sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola aj v Nitrianskom kraji, a to 5,4 %. Naopak, najnižšia sektorovo špecifická nezamestnanosť bola v Trenčianskom kraji, a to 2,6 %. Nízka sektorovo špecifická nezamestnanosť (2,8 %) bola aj v Trnavskom kraji.

Porovnanie špecifickej nezamestnanosti v sektore celulózo – papierenský a polygrafický priemysel medzi decembrom 2019 a decembrom 2020 v členení podľa krajov
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Ročná zmena sektorovo špecifickej nezamestnanosti dosiahla nárast o 0,9 p. b. Najvyšší nárast bol dosiahnutý v Prešovskom kraji (3 p. b.). Vysoký nárast bol zaznamenaný aj v Nitrianskom kraji (o 2,7 p. b.). Lepšie na tom boli Trnavský kraj s poklesom o 0,6 p. b. a Košický kraj, kde pokles predstavoval 0,2 p. b.

Sektorovo špecifická nezamestnanosť má najmä v dlhšom časovom horizonte úzku súvislosť s početnosťou organizácií a tržbami, ktoré organizácie dosahujú z trhovej realizácie produktov celulózo-papierenského a polygrafického priemyslu. Práve zamestnávateľské organizácie prijímajú a uvoľňujú zamestnancov, poskytujú priestor uplatneniu ľudských zdrojov v produktívnej práci a ich odmeňovaniu z tržieb. Súčasne je na fungovanie organizácií a dosahovanie tržieb nutná práca kvalifikovaných zamestnancov, ktorých odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti sú na základe konsenzu sociálnych partnerov v SR úspešne rozvíjané v sektorovej štruktúre NSP/SRI.

Vývoj počtu organizácií a výška priemerných tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu v divízii 17 Výroba papiera a papierových výrobkov v rokoch 2010 až 2018 v SR
Zdroj: ŠÚ SR, databáza DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Počet organizácií v divízii 17 Výroba papiera a papierových výrobkov v období rokov 2010 a 2018 vzrástol o 66 organizácií, čo predstavuje nárast o 20,8 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil rast medzi rokmi 2015 a 2016, kedy vzniklo 51 organizácií. Nárast medzi týmito rokmi predstavoval 77,3 % z celkového nárastu počtu organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu je ovplyvnený aj zmenou v počte organizácií. Celkový pokles medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 376 tis. EUR, čo predstavuje pokles o 9,1 %. Najvyšší nárast bol medzi rokmi 2011 a 2012, čo predstavuje zvýšenie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 825 tis. EUR. Vzhľadom na rast počtu organizácií a pokles tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia vznikali primárne organizácie s nízkymi tržbami za vlastné výkony a tovar.

Vývoj počtu organizácií a výška priemerných tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu v divízii 18 Tlač a reprodukcia záznamových médií v rokoch 2010 až 2018 v SR
Zdroj: ŠÚ SR, databáza DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Počet organizácií v divízii 18 Tlač a reprodukcia záznamových médií v období rokov 2010 a 2018 vzrástol o 496 organizácií, čo predstavuje nárast o 34,5 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil rast medzi rokmi 2015 a 2016, kedy vzniklo 178 organizácií. Nárast medzi týmito rokmi predstavoval 35,9 % z celkového nárastu počtu organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu a početnosť organizácií vykazovali v sledovanom období rokov 2010 až 2018 strednú úroveň vzájomnej závislosti. Celkový pokles medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 50 tis. EUR, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení pokles o 16,6 %. Najvyšší nárast bol medzi rokmi 2017 a 2018, čo predstavuje zvýšenie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 43 tis. EUR. Vzhľadom na rast počtu organizácií a pokles tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia vznikali primárne organizácie s nízkymi tržbami za vlastné výkony a tovar.

Špecifická nezamestnanosť v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel bola počas celého sledovaného obdobia nižšia ako celoslovenský priemer, pričom v závere sledovaného obdobia tu sektorovo špecifická nezamestnanosť na rozdiel od SR klesala. V divízii 17 Výroba papiera a papierových výrobkov počet organizácií na začiatku sledovaného obdobia klesal, no neskôr prišlo k jeho nárastu, pričom vzájomne inverzne koreloval s výškou tržieb na jednu organizáciu. V divízii 18 Tlač a reprodukcia záznamových médií počet organizácií rástol a tržby na jednu organizáciu klesali, anomáliou boli roky 2013 a 2018, kedy prišlo k výraznejšiemu rastu tržieb.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.