Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Vplyv pandémie COVID-19 na vývoj nezamestnanosti

Sektorová štruktúra NSP/SRI určila agregáciou divízií SK NACE Rev. 2 špecifické sektory hospodárstva, pričom v rámci tejto časti bude charakterizovaný sektor lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel. Tento sektor možno charakterizovať ako sektor s priemerným početným zastúpením jednotlivých divízií SK NACE Rev. 2. Celkovo sa v sektore nachádzajú tri divízie SK NACE Rev. 2, pričom ich názvy sú nasledovné: Lesníctvo a ťažba dreva, Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva okrem nábytku, Výroba nábytku. V rámci sektora sú taktiež zabezpečované činnosti súvisiace so starostlivosťou o zver, ako aj s jej lovom a odchytom.

Špecifická nezamestnanosť v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel v období január 2019 – december 2020 v porovnaní s nezamestnanosťou v SR
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Špecifická nezamestnanosť v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel v období od januára 2019 do decembra 2020 prirodzene podliehala vplyvu pandémie a sprievodným opatreniam. Z vyššie uvedeného grafu je možné vidieť jej zmeny v čase. Najvyššia sektorovo špecifická nezamestnanosť bola v decembri 2020, a to na úrovni 17,4 %. V júni 2020 sa špecifická nezamestnanosť v tomto sektore držala na veľmi podobnej úrovni a dosiahla mieru 16,6 %. V sledovanom období bola najnižšia špecifická nezamestnanosť v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel v septembri 2019, a to 9,9 %. V tomto období dosiahla priemerná výška sektorovo špecifickej nezamestnanosti 13,5 %, čo je približne o 8,6 p. b. viac, ako celoslovenská priemerná špecifická nezamestnanosť. Od januára 2019 do marca 2020 bola špecifická sektorová nezamestnanosť výrazne vyššia, ako celoslovenský priemer. Od apríla 2020 v dôsledku pandémie nastala na trhu práce v celej SR zmena, pričom v tomto sektore od marca do decembra 2020 špecifická nezamestnanosť vzrástla o 4,1 p. b. Najvyšší rozdiel oproti SR bol v decembri 2020, a to na úrovni 11,1 p. b. Na druhej strane najnižší rozdiel je možné vidieť v auguste 2019, a to 5,8 p. b. Najvýraznejší mesačný nárast sektorovo špecifickej nezamestnanosti nastal medzi decembrom 2019 a januárom 2020 a predstavoval 1,8 p. b. Pomerne výrazný mesačný nárast sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol zaznamenaný aj medzi marcom 2020 a aprílom 2020, a to na úrovni 1,8 p. b. Naopak, najvyšší pokles mesačnej nezamestnanosti v sektore (o 2 p. b.) nastal medzi marcom 2019 a aprílom 2019.

Špecifická nezamestnanosť v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel v decembri 2020 v členení podľa krajov
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Z hľadiska regionálnej distribúcie sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v decembri 2020 v troch krajoch nezamestnanosť vyššia ako je priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť v sektore bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 41,1 %. Pomerne vysoká hodnota sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola aj v Banskobystrickom kraji, a to 25,5 %. Naopak, najnižšia sektorovo špecifická nezamestnanosť bola v Trnavskom kraji, a to 3,7 %. Nízka sektorovo špecifická nezamestnanosť (5,5 %) bola aj v Bratislavskom kraji.

Porovnanie špecifickej nezamestnanosti v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel medzi decembrom 2019 a decembrom 2020 v členení podľa krajov
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Ročná zmena sektorovo špecifickej nezamestnanosti dosiahla nárast o 5,4 p. b. Najvyšší nárast bol dosiahnutý v Prešovskom kraji (14,9 p. b.). Vysoký nárast bol zaznamenaný aj v Žilinskom kraji (o 9,5 p. b.). Lepšie na tom boli Trnavský kraj s nárastom o 1,1 p. b. a Nitriansky kraj, kde nárast predstavoval 3 p. b.

Sektorovo špecifická nezamestnanosť má najmä v dlhšom časovom horizonte úzku súvislosť s početnosťou organizácií a tržbami, ktoré organizácie dosahujú z predaja produktov lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu. Sú to práve zamestnávateľské organizácie, ktoré prijímajú a uvoľňujú zamestnancov, sú miestom uplatnenia ľudí v produktívnej práci a ich odmeňovania z prostriedkov tržieb. Na druhej strane je na fungovanie organizácií a získavanie tržieb nutná práca kvalifikovaných zamestnancov, ktorých odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti sú na základe konsenzu sociálnych partnerov v SR úspešne rozvíjané v sektorovej štruktúre NSP/SRI.

V sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel neboli dostupné dáta o počte organizácií a tržbách za vlastné výkony a tovar za nasledovnú divíziu SK NACE Rev. 2: 02 Lesníctvo a ťažba dreva.

Vývoj počtu organizácií a výška priemerných tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu v divízii 16 Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov zo slamy a prúteného materiálu v rokoch 2010 až 2018 v SR
Zdroj: ŠÚ SR, databáza DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Počet organizácií v divízii 16 Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov zo slamy a prúteného materiálu v období rokov 2010 a 2018 poklesol o 760 organizácií, čo predstavuje pokles o 5,7 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil pokles medzi rokmi 2011 a 2012, kedy zaniklo 1 251 organizácií. Pokles medzi týmito rokmi predstavoval 164,6 % z celkového poklesu počtu organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu mierne ovplyvnila aj zmena v počte organizácií. Celkový nárast medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 21 tis. EUR, čo predstavuje nárast o 21,5 %. Najvyšší nárast bol medzi rokmi 2013 a 2014, čo predstavuje zvýšenie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 43 tis. EUR. Vzhľadom na pokles počtu organizácií a nárast tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia zanikali primárne organizácie s nízkymi tržbami za vlastné výkony a tovar.

Vývoj počtu organizácií a výška priemerných tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu v divízii 31 Výroba nábytku v rokoch 2010 až 2018 v SR
Zdroj: ŠÚ SR, databáza DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Počet organizácií v divízii 31 Výroba nábytku v období rokov 2010 a 2018 poklesol o 413 organizácií, čo predstavuje pokles o 25,8 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil pokles medzi rokmi 2016 a 2017, kedy zaniklo 148 organizácií. Pokles medzi týmito rokmi predstavoval 35,8 % z celkového poklesu počtu organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu je výrazne ovplyvnený zmenou v počte organizácií. Celkový nárast medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 422 tis. EUR, čo predstavuje nárast o 93,9 %. Najvyšší nárast bol medzi rokmi 2016 a 2017, čo predstavuje zvýšenie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 131 tis. EUR. Vzhľadom na pokles počtu organizácií a nárast tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia zanikali primárne organizácie s nízkymi tržbami za vlastné výkony a tovar.

Špecifická nezamestnanosť v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel bola počas celého sledovaného obdobia vyššia ako celoslovenský priemer, pričom rozdiel vo výške nezamestnanosti sa v dôsledku COVID-19 ešte zvýšil. Z regionálneho hľadiska bola najvyššia sektorovo špecifická nezamestnanosť v Prešovskom kraji, a to z aspektu výšky aj nárastu. V divízii 31 Výroba nábytku počet organizácií klesal a výška tržieb naopak rástla. Divízia 16 Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov zo slamy a prúteného materiálu nemala jednoznačný trend, avšak počet organizácií a výška tržieb na jednu organizáciu spolu korelovali.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.