Charakteristika vývojových tendencií v oblasti ľudských zdrojov a inovácií v sektorovej štruktúre NSP/SRI
Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zahrňuje všetky divízie ekonomických činností zo sekcie K – FINANČNÉ A POISŤOVACIE ČINNOSTI, pričom ide o divízie 64 Finančné služby, okrem poistenia a dôchodkového zabezpečenia, 65 Poistenie, zaistenie a dôchodkové zabezpečenie okrem povinného sociálneho poistenia a 66 Pomocné činnosti finančných služieb a poistenia. Ďalej zahŕňa jedinú divíziu v sekcii L – ČINNOSTI V OBLASTI NEHNUTEĽNOSTÍ, a to 68 Činnosti v oblasti nehnuteľností. Poslednou divíziou v tomto sektore je 77 Prenájom a lízing, ktorá patrí do sekcie N – ADMINISTRATÍVNE A PODPORNÉ SLUŽBY.
Vekovo-pohlavná pyramída mužov a žien zamestnaných v rámci sektora bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo v SR za roky 2009 a 2018 (celkový počet osôb = 100 %)
Sektorové špecifiká trhu práce sú determinované najmä kvalitatívnymi a kvantitatívnymi aspektmi pracovných síl, formovanými prostredníctvom prebiehajúcich demografických javov, a to s osobitným zreteľom na procesy biologickej, vzdelanostnej a profesijnej reprodukcie ľudských zdrojov. Štruktúrne zmeny nastávajúce vo vývoji demografickej skladby obyvateľstva a ekonomických činností v národnom hospodárstve SR za obdobie uplynulých 10 rokov sa prejavili taktiež vo vekovo – pohlavnej skladbe osôb zamestnaných v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo. V porovnaní s rokom 2009 celkovo do roku 2018 v rámci sektora najvýraznejšie vzrástol podiel zamestnaných osôb patriacich do vekovej skupiny 60 a viac rokov, na druhej strane ich počet najvýraznejšie poklesol v rámci vekovej skupiny 30 až 34 rokov. V roku 2018 bol najvyšší podiel osôb zamestnaných v rámci sektora vo vekovej skupine 40 až 44 rokov. Najsilnejšie zastúpenie zamestnancov mužského pohlavia v rámci sektora bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo bolo v roku 2018 vo vekovej skupine 40 až 44 rokov, keď ich pomerné zastúpenie dosiahlo 5,7 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore. U žien bola v roku 2018 s relatívnym podielom 9,3 % na celkovom počte osôb zamestnaných v tomto sektore najpočetnejšia veková skupina 40 až 44 rokov. Výsledkom vzájomného spolupôsobenia demografických a ekonomických procesov za obdobie rokov 2009 až 2018 je celkový nárast zastúpenia vyšších vekových kategórií v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo, a to pri súčasnom znížení podielu mladých ľudí vo veku do 29 rokov.
Vývoj výdavkov na inovácie v divíziách SK NACE Rev. 2 za sektor bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo v SR v rokoch 2008 až 2016 v tis. EUR
V sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo existujú 3 divízie, v rámci ktorých boli identifikované a zverejnené informácie o výdavkoch na inovácie. Najviac výdavkov vynaložených ročne na inovácie počas sledovaného obdobia bolo v roku 2008 v divízii 64 Finančné služby okrem poistenia a dôchodkového zabezpečenia, a to 94 836 tis. EUR. Avšak v tejto divízii počas sledovaného obdobia najvýraznejšie poklesol objem výdavkov na inovácie v absolútnych číslach aj relatívnych číslach, pričom tento pokles medzi rokmi 2008 a 2016 predstavoval 60 943 tis. EUR, resp. 64 %. Najvyšší percentuálny nárast bol počas sledovaného obdobia evidovaný v divízii 65 Poistenie, zaistenie a dôchodkové zabezpečenie okrem povinného sociálneho poistenia, a to až o 354 %. V tretej sledovanej divízií SK NACE Rev. 2 za obdobie rokov 2008 až 2016 prišlo ku zníženiu výdavkov na inovácie, išlo o divíziu 66 Pomocné činnosti finančných služieb a poistenia s poklesom o 47 %. Najvyššie priemerné ročné výdavky na inovácie boli evidované v divízii 64 Finančné služby okrem poistenia a dôchodkového zabezpečenia, kde to bolo v priemere 44 700 tis. EUR, na druhej strane najnižší ročný priemer zaznamenala divízia 66 Pomocné činnosti finančných služieb a poistenia, a to 1 319 tis. EUR.
Nástup a výstup osôb do zamestnania a zo zamestnania v rámci sektora bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo v SR v roku 2018
Legenda:
Najvyšší nástup osôb do pracovného pomeru v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo bol v roku 2018 evidovaný v hlavnej triede 4 Administratívni pracovníci, kde bolo ako nastupujúcich evidovaných približne 2 900 osôb. V rámci tohto sektora vystúpilo zo zamestnania najviac osôb vykonávajúcich pracovné činnosti rovnako v hlavnej triede 4 Administratívni pracovníci, a to približne 2 200. Z hľadiska rozdielu medzi nástupom a výstupom zamestnaných osôb prišlo k najvyššiemu prírastku taktiež v hlavnej triede 4 Administratívni pracovníci, ktorý dosiahol približne 700 osôb. Diametrálne odlišná situácia bola v hlavnej triede 3 Technici a odborní pracovníci, kde prišlo k relatívne výraznému poklesu počtu zamestnaných osôb, a to približne o 200 osôb.
Regionálna distribúcia zamestnancov v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo na základe vzdelanostnej úrovne a podiel mzdy žien na mzde mužov podľa samosprávnych krajov v SR za rok 2018
Z regionálneho hľadiska dosahuje v rámci sektora bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo mzda žien v pomere ku mzde mužov svoje maximum v Trenčianskom kraji, a to na úrovni 96 % zo mzdy mužov. Druhá najvyššia hodnota z hľadiska porovnania miezd žien a mužov v rámci sektora bola dosiahnutá v Prešovskom kraji, kde bol podiel mzdy žien na mzde mužov vo výške 94 %. Podiel na úrovni 93 % bol dosiahnutý v Košickom kraji a tým pádom sa tento kraj nachádza na tretej pozícii z hľadiska komparácie miezd žien a mužov v sektore. Na druhej strane, najmenej ženy zarábajú v porovnaní s mužmi v Bratislavskom kraji, kde ich mzda oproti mzde mužov dosahuje 67 %. Menej priaznivé mzdové pomery žien vzhľadom k mužom sú z hľadiska tohto sektora aj v Banskobystrickom kraji, kde je príslušný podiel na úrovni 81 % a v Trnavskom kraji, kde to je 90 %.
Pri rozbore regionálnej zamestnanosti z hľadiska vzdelanostnej úrovne v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Bratislavskom kraji, ktorý dosiahol približne 17 200 osôb. V Košickom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni približne 1 500 zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním bolo v Trnavskom kraji nasledovanom Trenčianskym krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb zhodne približne 700. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Bratislavskom kraji, kde bol ich podiel 57 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora v kraji. Bratislavský kraj bol nasledovaný Košickým krajom, kde podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahol 38 %. Na druhej strane, v Trenčianskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním len 23 % a druhá najnižšia hodnota po Trenčianskom kraji bola u zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahnutá v Trnavskom kraji, a to 27 %.
Pri rozbore zamestnaných osôb z ďalšej vzdelanostnej úrovne bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s maturitou v Bratislavskom kraji, kde ich počet dosiahol približne 10 400 osôb.
V Žilinskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni zamestnaných osôb s maturitou približne 1 900. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s maturitou bolo v Trnavskom kraji nasledovanom Trenčianskym krajom, v ktorých dosiahol počet zamestnaných osôb s maturitou približne 1 200, respektíve 1 400. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s maturitou v Banskobystrickom kraji, kde bol ich podiel 52 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Banskobystrický kraj bol nasledovaný Prešovským krajom, kde podiel zamestnaných osôb s maturitou dosiahol 49 %. Na druhej strane, v Bratislavskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s maturitou len 34 % a druhá najnižšia hodnota po Bratislavskom kraji bola u zamestnaných osôb s maturitou dosiahnutá v Košickom kraji, a to 42 %.
V prípade zamestnaných osôb bez maturity bol identifikovaný ich najvyšší počet v Bratislavskom kraji, ktorý dosiahol cca 2 500 osôb. V Trenčianskom kraji bolo v tejto vzdelanostnej úrovni z hľadiska ich počtu evidovaných približne 1 100 zamestnaných osôb bez maturity v kraji. Naopak, najmenej zamestnaných osôb bez maturity bolo v Banskobystrickom kraji nasledovanom Prešovským krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb bez maturity cca 400, respektíve cca 800 osôb z celkového počtu zamestnaných osôb v sektore. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb bez maturity v Trenčianskom kraji, ktorý bol 34 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Trenčiansky kraj bol nasledovaný Trnavským krajom, kde podiel zamestnaných osôb bez maturity dosiahol 29 %. Na druhej strane, v Bratislavskom kraji bol podiel zamestnaných osôb bez maturity len 8 % a druhá najnižšia hodnota po Bratislavskom kraji bola u zamestnaných osôb bez maturity dosiahnutá v Banskobystrickom kraji, a to približne 12 %.
