Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Charakteristika vývojových tendencií v oblasti ľudských zdrojov a inovácií v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zahrňuje všetky divízie ekonomických činností zo sekcie H – DOPRAVA A SKLADOVANIE, pričom ide o divízie 49 Pozemná doprava a doprava potrubím, 50 Vodná doprava, divíziu 51 Letecká doprava, 52 Skladové a pomocné činnosti v doprave a 53 Poštové služby a služby kuriérov.

Vekovo-pohlavná pyramída mužov a žien zamestnaných v rámci sektora doprava, logistika a poštové služby v SR za roky 2009 a 2018 (celkový počet osôb = 100 %)
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.

Sektorové špecifiká trhu práce sú determinované najmä kvalitatívnymi a kvantitatívnymi aspektmi pracovných síl, formovanými prostredníctvom prebiehajúcich demografických javov, a to s osobitným zreteľom na procesy biologickej, vzdelanostnej a profesijnej reprodukcie ľudských zdrojov. Štruktúrne zmeny nastávajúce vo vývoji demografickej skladby obyvateľstva a ekonomických činností v národnom hospodárstve SR za obdobie uplynulých 10 rokov sa prejavili taktiež vo vekovo – pohlavnej skladbe osôb zamestnaných v sektore doprava, logistika a poštové služby. V porovnaní s rokom 2009 celkovo do roku 2018 v rámci sektora najvýraznejšie vzrástol podiel zamestnaných osôb patriacich do vekovej skupiny 60 a viac rokov, na druhej strane ich počet najvýraznejšie poklesol v rámci vekovej skupiny 30 až 34 rokov. V roku 2018 bol najvyšší podiel osôb zamestnaných v rámci sektora vo vekovej skupine 45 až 49 rokov. Najsilnejšie zastúpenie zamestnancov mužského pohlavia v rámci sektora doprava, logistika a poštové služby bolo v roku 2018 vo vekovej skupine 45 až 49 rokov, keď ich pomerné zastúpenie dosiahlo 10,9 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore. U žien bola v roku 2018 s relatívnym podielom 4,2 % na celkovom počte osôb zamestnaných v tomto sektore najpočetnejšia veková skupina 45 až 49 rokov. Výsledkom vzájomného spolupôsobenia demografických a ekonomických procesov za obdobie rokov 2009 až 2018 je celkový nárast zastúpenia vyšších vekových kategórií v sektore doprava, logistika a poštové služby, a to pri súčasnom znížení podielu mladých ľudí vo veku do 29 rokov.

Vývoj výdavkov na inovácie v divíziách SK NACE Rev. 2 za sektor doprava, logistika, poštové služby v SR v rokoch 2008 až 2016 v tis. EUR
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI, n/a – údaje nie sú k dispozícii pre ich dôverný charakter.

V sektore doprava, logistika, poštové služby sa nachádzajú 3 divízie, v rámci ktorých boli identifikované a zverejnené informácie o výdavkoch na inovácie. Najvyššie výdavky na inovácie boli zaznamenané v roku 2012, a to v divízii 49 Pozemná doprava a doprava potrubím, pričom dosiahli hodnotu 95 801 tis. EUR. V tejto divízii však najvýraznejšie poklesli výdavky na inovácie tak z absolútneho hľadiska (pokles o 33 648 tis. EUR) ako aj v percentuálnom vyjadrení, kde to bol pokles o 60 %. Na druhej strane, v divízii 53 Poštové služby a služby kuriérov bol veľmi výrazný rast, ktorý v percentuálnom vyjadrení dosiahol až 2 138 %. Najvyššie priemerné ročné výdavky na inovácie boli evidované v divízii 49 Pozemná doprava a doprava potrubím, kde to bolo v priemere 49 552 tis. EUR, na druhej strane najnižší ročný priemer zaznamenala divízia 52 Skladové a pomocné činnosti v doprave, a to 3 507 tis. EUR.

Nástup a výstup osôb do zamestnania a zo zamestnania v rámci sektora doprava, logistika a poštové služby v SR v roku 2018
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.

Legenda:

Najvyšší nástup osôb do pracovného pomeru v sektore doprava, logistika a poštové služby bol v roku 2018 evidovaný v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, kde bolo ako nastupujúcich evidovaných približne 8 500 osôb. V rámci tohto sektora vystúpilo zo zamestnania najviac osôb vykonávajúcich pracovné činnosti rovnako v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, a to približne 10 200 osôb. Z hľadiska rozdielu medzi nástupom a výstupom zamestnaných osôb prišlo k najvyššiemu prírastku v hlavnej triede 5 Pracovníci v službách a obchode, ktorý dosiahol približne 100 osôb. Diametrálne odlišná situácia bola v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, kde prišlo k relatívne výraznému poklesu počtu zamestnaných osôb, a to približne o 1 700.

Regionálna distribúcia zamestnancov v sektore doprava, logistika a poštové služby na základe vzdelanostnej úrovne a podiel mzdy žien na mzde mužov podľa samosprávnych krajov v SR za rok 2018
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.

Z regionálneho hľadiska dosahuje v rámci sektora doprava, logistika a poštové služby mzda žien v pomere ku mzde mužov svoje maximum v Žilinskom kraji a Nitrianskom kraji, a to v oboch prípadoch na úrovni 92 % zo mzdy mužov. Podiel na úrovni  91 % bol dosiahnutý v Bratislavskom kraji a tým pádom sa tento kraj nachádza na tretej pozícii z hľadiska komparácie miezd žien a mužov v sektore. Na druhej strane, najmenej ženy zarábajú v porovnaní s mužmi v Prešovskom kraji, kde ich mzda oproti mzde mužov dosahuje 82 %. Menej priaznivé mzdové pomery žien vzhľadom k mužom sú z hľadiska tohto sektora aj v Trenčianskom kraji, kde je príslušný podiel na úrovni 83 % a v Trnavskom kraji, kde to je 85 %.

Pri rozbore regionálnej zamestnanosti z hľadiska vzdelanostnej úrovne v sektore doprava, logistika a poštové služby bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Bratislavskom kraji, ktorý dosiahol približne 5 300 osôb. V Košickom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni približne 2 000 zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním bolo v Trenčianskom kraji nasledovanom Prešovským krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb približne 600, respektíve 1 000. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Bratislavskom kraji, kde bol ich podiel 19 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora v kraji. Bratislavský kraj bol nasledovaný Žilinským krajom, kde podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahol 14 %. Na druhej strane, v Trenčianskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním len 8 % a druhá najnižšia hodnota po Trenčianskom kraji bola u zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahnutá v Nitrianskom kraji, a to 10 %.

Pri rozbore zamestnaných osôb z ďalšej vzdelanostnej úrovne bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s maturitou v Bratislavskom kraji, kde ich počet dosiahol približne 12 500 osôb.
V Košickom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni zamestnaných osôb s maturitou približne 8 300. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s maturitou bolo v Trenčianskom kraji nasledovanom Prešovským krajom, v ktorých dosiahol počet zamestnaných osôb s maturitou približne 3 700, respektíve 4 100. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s maturitou v Košickom kraji, kde bol ich podiel 54 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Košický kraj bol nasledovaný Banskobystrickým krajom, kde podiel zamestnaných osôb s maturitou dosiahol 52 %. Na druhej strane, v Trnavskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s maturitou len 42 % a druhá najnižšia hodnota po Trnavskom kraji bola u zamestnaných osôb s maturitou dosiahnutá v Nitrianskom kraji, a to 43 %.

V prípade zamestnaných osôb bez maturity bol identifikovaný ich najvyšší počet v Bratislavskom kraji, ktorý dosiahol cca 10 900 osôb. V Nitrianskom kraji bolo v tejto vzdelanostnej úrovni z hľadiska ich počtu evidovaných približne 5 700 zamestnaných osôb bez maturity. Naopak, najmenej zamestnaných osôb bez maturity bolo v Prešovskom kraji nasledovanom Trenčianskym krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb bez maturity zhodne približne 3 300 osôb. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb bez maturity v Nitrianskom kraji, ktorý bol 48 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Nitriansky kraj bol nasledovaný Trnavským krajom, kde podiel zamestnaných osôb bez maturity dosiahol 46 %. Na druhej strane, v Košickom kraji bol podiel zamestnaných osôb bez maturity len 32 % a druhá najnižšia hodnota po Košickom kraji bola u zamestnaných osôb bez maturity dosiahnutá v Banskobystrickom kraji, a to približne 34 %.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.