Charakteristika vývoja v oblasti hospodárskych výsledkov, osobných nákladov, dynamiky pracovnoprávnych vzťahov a regionálnej distribúcie UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI
Sektor potravinárstvo
Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 vymedzený ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií predmetnej klasifikácie: 10 Výroba potravín, 11 Výroba nápojov a 12 Výroba tabakových výrobkov.
Na základe aktuálne dostupných údajov o pridanej hodnote, zamestnanosti a osobných nákladoch za sektor potravinárstvo boli identifikované nižšie uvedené vývojové trendy, reflektujúce časový rad sledovaných ukazovateľov v danom sektore v členení podľa jednotlivých divízií SK NACE Rev. 2.
Za divíziu 10 Výroba potravín sa za roky 2008 až 2017 prejavil mierne rastúci trend v oblasti pridanej hodnoty, pričom zvýšenie pridanej hodnoty prepočítanej na zamestnanca predstavovalo približne 2,3 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 18,4 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2011, kedy to bolo 20,3 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2010, s hodnotou približne 17 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 10 Výroba potravín v rámci sektora potravinárstvo v rokoch 2008 až 2017
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
V divízii 10 Výroba potravín prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 1,4 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 11,9 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2017, a to na úrovni 13,4 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum bolo v roku 2010, kedy to bolo približne 10,5 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Taktiež za divíziu 11 Výroba nápojov sa za roky 2008 až 2017 prejavil mierne rastúci trend v tvorbe pridanej hodnoty, pričom zvýšenie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 6,3 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 33,7 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2017, kedy to bolo 37 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2010, s hodnotou približne 29,6 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 11 Výroba nápojov v rámci sektora potravinárstvo v rokoch 2008 až 2017
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
V divízii 11 Výroba nápojov prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 2,3 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 16,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2017 na úrovni 18 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2011, kedy to bolo približne 15,3 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Divízia SK NACE Rev. 2 12 Výroba tabakových výrobkov z dôvodu marginálneho zastúpenia v ekonomike SR nie je predmetom rozboru ako v prípade divízií 10 Výroba potravín a 11 Výroba nápojov. Ďalšie charakteristiky sa týkajú sektora potravinárstvo ako celku.
Dynamika pracovnoprávnych vzťahov na základe nástupov do zamestnania a výstupov zo zamestnania v členení podľa úrovne EKR a regiónov na úrovni NUTS 3 za rok 2018 v sektore potravinárstvo
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
V sektore potravinárstvo bol za aktuálne údajovo dostupný rok 2018 zaznamenaný najvyšší podiel nástupov do zamestnania pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR v rámci Nitrianskeho kraja, kde tento podiel predstavoval približne 34,7 %. Čiže z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja ich malo nižšie úrovne EKR približne 34,7 %. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Prešovskom kraji, kde ich podiel bol približne 23,3 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja v sledovanom období. Na druhej strane, v Banskobystrickom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí nastúpili do zamestnania v tomto sektore a kraji, malo len približne 7,7 % z nich nižšie úrovne EKR.
Nastupujúci do zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali v rámci sektora a kraja najvyšší podiel v Žilinskom kraji, kde to bolo približne 63,9 %. To znamená, že z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci tohto sektora a kraja ich malo stredné úrovne EKR približne 63,9 %. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Prešovskom kraji, kde ich podiel bol približne 52,4 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR nastupujúcich do zamestnania bol v Košickom kraji, a to približne 34,3 % z celkového počtu nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja.
Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v sledovanom období, tvorili najvyšší podiel v Košickom kraji, a to približne 53,7 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Bratislavskom kraji (52,5 %). Na druhej strane v Nitrianskom kraji predstavovali títo zamestnanci len 17,9 %.
V roku 2018 bol najvyšší podiel výstupov zo zamestnania zaznamenaný pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR v Nitrianskom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 38,5 % z celkového počtu výstupov v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Trenčianskom kraji, pričom ich podiel v rámci sektora a kraja bol na úrovni približne 34,6 %. Na druhej strane, v Banskobystrickom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí vystúpili zo zamestnania, malo len približne 9 % z nich nižšie úrovne EKR.
Vystupujúci zo zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali v sledovanom období najvyšší podiel v Banskobystrickom kraji, kde to bolo približne 54,6 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Trnavskom kraji a ich podiel bol približne 49,1 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR vystupujúcich zo zamestnania bol v Bratislavskom kraji, a to približne 36,7 %.
Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí v sledovanom časovom období vystúpili zo zamestnania, tvorili najvyšší podiel v Bratislavskom kraji, a to približne 52,5 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji (36,5 %). Na druhej strane v Nitrianskom kraji predstavovali títo zamestnanci len približne 20,5 % vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja.
V evidencii UoZ úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bolo k 31. 1. 2020 v celej SR evidovaných celkovo 2 913 UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie vykonávali zamestnanie v sektore potravinárstvo. Najvyšší podiel UoZ v tomto sektore z hľadiska ich predchádzajúceho zamestnania bol v hlavnej triede 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, pričom tento podiel predstavoval približne 40,1 % z celkového počtu UoZ relevantných pre daný sektor. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ s predchádzajúcim pracovným uplatnením klasifikovaným v rámci hlavnej triedy 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, pričom ich podiel na celkovom počte UoZ s predchádzajúcim vykonávaným zamestnaním v tomto sektore bol približne 18,9 %. Tretie miesto patrilo UoZ z hlavnej triedy 5 Pracovníci v službách a obchode, a to so 14 %-ným podielom. Na druhej strane UoZ, ktorí v rámci sektora potravinárstvo pracovali v hlavnej triede 6 Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve, predstavovali podiel len 0,7 % z celkového počtu sektorovo relevantných UoZ. Nízky bol aj podiel UoZ, ktorí pracovali v hlavnej triede 2 Špecialisti, a to približne 1,6 %.
V sektorovej štruktúre UoZ sa z hľadiska členenia podľa hlavných tried klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 vyskytujú viaceré regionálne špecifiká, ktoré možno identifikovať z nižšie uvedenej mapy.
Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie z hľadiska zamestnania vykonávaného bezprostredne pred zaradením do evidencie za sektor potravinárstvo v členení podľa hlavných tried SK ISCO-08 k 31. 1. 2019
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
