Charakteristika vývojových tendencií v oblasti ľudských zdrojov a inovácií v sektorovej štruktúre NSP/SRI
Sektor poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov
Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 vymedzený v rámci dvoch sekcií ekonomických činností. Zo sekcie A – POĽNOHOSPODÁRSTVO, LESNÍCTVO A RYBOLOV sektor zahrňuje divízie ekonomických činností: 01 Pestovanie plodín a chov zvierat, poľovníctvo a služby s tým súvisiace a 03 Rybolov a akvakultúra. Zo sekcie M – ODBORNÉ, VEDECKÉ A TECHNICKÉ ČINNOSTI zahrňuje divíziu 75 Veterinárne činnosti.
Vekovo-pohlavná pyramída mužov a žien zamestnaných v rámci sektora poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov v SR za roky 2009 a 2018 (celkový počet osôb = 100 %)
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
Sektorové špecifiká trhu práce sú determinované najmä kvalitatívnymi a kvantitatívnymi aspektmi pracovných síl, formovanými prostredníctvom prebiehajúcich demografických javov, a to s osobitným zreteľom na procesy biologickej, vzdelanostnej a profesijnej reprodukcie ľudských zdrojov. Štruktúrne zmeny nastávajúce vo vývoji demografickej skladby obyvateľstva a ekonomických činností v národnom hospodárstve SR za obdobie uplynulých 10 rokov sa prejavili taktiež vo vekovo – pohlavnej skladbe osôb zamestnaných v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov. V porovnaní s rokom 2009 celkovo do roku 2018 v rámci sektora najvýraznejšie vzrástol podiel zamestnaných osôb patriacich do vekovej skupiny 60 a viac rokov, na druhej strane ich počet najvýraznejšie poklesol v rámci vekovej skupiny 50 až 54 rokov. V roku 2018 bol najvyšší podiel osôb zamestnaných v rámci sektora vo vekovej skupine 55 až 59 rokov. Najsilnejšie zastúpenie zamestnancov mužského pohlavia v rámci sektora poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov bolo v roku 2018 vo vekovej skupine 55 až 59 rokov, kde ich pomerné zastúpenie dosiahlo 13,5 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore. U žien bola v roku 2018 s relatívnym podielom 7,1 % na celkovom počte osôb zamestnaných v tomto sektore najpočetnejšia veková skupina 55 až 59 rokov. Výsledkom vzájomného spolupôsobenia demografických a ekonomických procesov za obdobie rokov 2009 až 2018 je celkový nárast zastúpenia vyšších vekových kategórií v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov, a to pri súčasnom znížení podielu mladých ľudí vo veku do 29 rokov.
Nástup a výstup osôb do zamestnania a zo zamestnania v rámci sektora poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov v SR v roku 2018
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
Legenda:
| HT 1 | 1 Zákonodarcovia, riadiaci pracovníci | HT 6 | 6 Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve |
| HT 2 | 2 Špecialisti | HT 7 | 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci |
| HT 3 | 3 Technici a odborní pracovníci | HT 8 | 8 Operátori a montéri strojov a zariadení |
| HT 4 | 4 Administratívni pracovníci | HT 9 | 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci |
| HT 5 | 5 Pracovníci v službách a obchode |
Najvyšší nástup osôb do pracovného pomeru v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov bol v roku 2018 evidovaný v hlavnej triede 6 Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve, kde bolo ako nastupujúcich evidovaných približne 1 400 osôb. Na druhej strane, v rámci tohto sektora vystúpilo zo zamestnania najviac osôb vykonávajúcich pracovné činnosti tiež v hlavnej triede 6 Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve, a to približne 1 200. Z hľadiska rozdielu medzi nástupom a výstupom zamestnaných osôb prišlo k najvyššiemu prírastku taktiež v hlavnej triede 6 Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve, ktorý dosiahol približne 200 osôb. Diametrálne odlišná situácia bola v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, kde prišlo k relatívne výraznému poklesu počtu zamestnaných osôb, a to približne o 100.
Regionálna distribúcia zamestnancov v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov na základe vzdelanostnej úrovne a podiel mzdy žien na mzde mužov podľa samosprávnych krajov v SR za rok 2018
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
Z regionálneho hľadiska dosahuje v rámci sektora poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov mzda žien v pomere ku mzde mužov svoje maximum v Banskobystrickom kraji, a to na úrovni 94 % zo mzdy mužov. Druhá najvyššia hodnota z hľadiska porovnania miezd žien a mužov v rámci sektora bola dosiahnutá v Žilinskom kraji, kde bol podiel mzdy žien na mzde mužov vo výške 91 %. Podiel na úrovni 89 % bol dosiahnutý v Košickom kraji a tým pádom sa tento kraj nachádza na tretej pozícii z hľadiska komparácie miezd žien a mužov v sektore. Na druhej strane, najmenej ženy zarábajú v porovnaní s mužmi v Trenčianskom kraji, kde ich mzda oproti mzde mužov dosahuje 82 %. Menej priaznivé mzdové pomery žien vzhľadom k mužom sú z hľadiska tohto sektora aj v Nitrianskom kraji, kde je príslušný podiel na úrovni 83 % a v Trnavskom kraji, kde to je 85 %.
Pri rozbore regionálnej zamestnanosti z hľadiska vzdelanostnej úrovne zamestnancov v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Nitrianskom kraji, ktorý dosiahol približne 800 osôb. V Trnavskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni približne 700 zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním bolo v Bratislavskom kraji, nasledovanom Trenčianskym krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb približne 200, respektíve 300. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v sektore v Bratislavskom kraji, kde bol ich podiel 14 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Bratislavský kraj bol nasledovaný Žilinským krajom, kde podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahol 13 %. Na druhej strane, v Banskobystrickom kraji bol podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním len 12 % a rovnaká hodnota bola u zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahnutá v Nitrianskom kraji.
V prípade zamestnaných osôb s maturitou bol identifikovaný najvyšší počet osôb príslušnej vzdelanostnej úrovne v Nitrianskom kraji, kde ich počet dosiahol približne 1 800. V Banskobystrickom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni zamestnaných osôb s maturitou približne 1 600. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s maturitou bolo v Bratislavskom kraji nasledovanom Trenčianskym krajom, v ktorých dosiahol počet zamestnaných osôb s maturitou približne 400, respektíve 700. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s maturitou v Banskobystrickom kraji, kde bol ich podiel 33 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Banskobystrický kraj bol nasledovaný Košickým krajom, kde podiel zamestnaných osôb s maturitou dosiahol 31 %. Na druhej strane, v Žilinskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s maturitou len 24 % a druhá najnižšia hodnota po Žilinskom kraji bola u zamestnaných osôb s maturitou dosiahnutá v Bratislavskom kraji, a to 26 %.
U zamestnaných osôb bez maturity bol identifikovaný ich najvyšší počet v Nitrianskom kraji, ktorý dosiahol cca 4 400 osôb. V Trnavskom kraji bolo v tejto vzdelanostnej úrovni z hľadiska ich počtu evidovaných približne 3 500 zamestnaných osôb bez maturity v kraji. Naopak, najmenej zamestnaných osôb bez maturity bolo v Bratislavskom kraji nasledovanom Trenčianskym krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb bez maturity cca 1 000, respektíve cca 1 700 osôb. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb bez maturity v Žilinskom kraji, ktorý bol 63 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja a rovnaká hodnota bola dosiahnutá aj v Nitrianskom kraji. Na druhej strane, v Banskobystrickom kraji bol podiel zamestnaných osôb bez maturity len 56 % a druhá najnižšia hodnota po Banskobystrickom kraji bola u zamestnaných osôb bez maturity dosiahnutá v Košickom kraji, a to približne 57 %.
