Vonkajšia strategická analýza prostredia (SWOT analýza)

Vzhľadom na zložitú situáciu základného sektora národného hospodárstva a jeho potrebného oživenia a modernizácie s cieľom zabezpečenia odolnej a flexibilnej prvovýroby, bola uskutočnená podrobná vonkajšia analýza (SWOT) sektora. Analyzovaná problematika bola riešená v niekoľkých častiach – okruhoch, ktoré sú súhrnne uvedené ako ucelený výsledok predkladanej SWOT analýzy. Pri analyzovaní sektora boli preskúmané tieto okruhy:

• poznatky inovácie a digitalizácia v pôdohospodárstve a vidieckych oblastiach a podnecovanie ich zavádzania,
• prijateľné poľnohospodárske príjmy a odolnosť na celom území EÚ v záujme zlepšenia potravinovej bezpečnosti pri zachovaní prísnych environmentálnych štandardov,
• orientácia na trh a zvýšenie konkurencieschopnosti vrátane intenzívnejšieho zamerania sa na výskum, technológiu a digitalizáciu,      
• postavenie poľnohospodárov v hodnotovom reťazci,     
• adaptácia na zmenu klímy a prispetie k jej zmierneniu a využívaniu energie z obnoviteľných zdrojov,             
• udržateľný rozvoj a efektívne riadenie prírodných zdrojov: voda, pôda, vzduch, 
• ochrana biodiverzity, zlepšenie ekosystémových služieb a zachovanie biotopov a krajinných oblastí,
• podmienky pre mladých poľnohospodárov a uľahčenie podnikateľskej činnosti vo vidieckych oblastiach,
• zamestnanosť, rast, sociálne začlenenie a miestny rozvoj vo vidieckych oblastiach vrátane biohospodárstva a udržateľného lesného hospodárstva,             
• reagovanie  poľnohospodárstva EÚ na požiadavky spoločnosti týkajúce sa potravín a zdravia vrátane bezpečnosti, výživnosti  a udržateľnosti potravín, plytvania potravinami, ako aj dobrých životných podmienok zvierat.

Silné stránky:

• inštitucionálne zázemie pôdohospodárstva  vybudované na úrovni centra a regiónov, fungujúce profesijné zväzy, združenia,  komory a vedeckovýskumné inštitúcie presadzujúce záujmy poľnohospodárov a spracovateľov,
• pomerne rozvinutá sieť stredného a vysokého školstva pripravujúcich  odborníkov pre prax v poľnohospodárstve,
• značný potenciál poľnohospodárstva pre implementáciu prvkov sociálnej ekonomiky,
• dostatok potenciálnych pracovných síl pre rozvoj poľnohospodárstva v súvislosti s vysokým podielom obyvateľstva vo vidieckych a prechodných regiónoch,
• pozitívny trend  vo vývoji celkovej  miery nezamestnanosti v SR, pokles dlhodobo odvetvovo evidovaných uchádzačov o zamestnanie vo všetkých krajoch Slovenskej republiky,
• dostatočná ponuka domácich i zahraničných informácií o situácii v poľnohospodárstve, potravinárstve a v lesnom hospodárstve prostredníctvom  verejných databáz a výsledkov vyplývajúcich z riešených úloh a projektov vedy a výskumu v SR a v zahraničí,
• aplikovanie inovatívnych  výrobných technológií pre jednotlivé komodity od prípravy pôdy  po ich zber resp. v živočíšnej výrobe dojacie zariadenia vrátane  dávkovania špecifikácie denných kŕmnych dávok,
• pomerne stabilná výmera poľnohospodárskej pôdy ako základného výrobného faktora s potenciálom rozširovania výroby, vrátane  ekologického poľnohospodárstva a skúseností s nastavením podmienok kompenzácie pre oblasti ANC,
• stabilizované príjmy väčšiny poľnohospodárskych podnikov (60-80 % podnikov ziskových),
• veľkostná štruktúra poľnohospodárskych podnikov (pôda) z hľadiska koncentrácie ako konkurenčnej výhody, zvyšovanie produktivity práce,
• zvyšujúca sa spotreba energií z obnoviteľných zdrojov s priaznivým vplyvom na spotrebu  energie v sektore poľnohospodárstva,
• nižšie množstvo amoniaku na hektár pôdy na Slovensku (15,1 kg/ha) v porovnaní s krajinami s podobnou štruktúrou a rozlohou ako Česká republika (18,8 kg/ha), Rakúsko (23,7 kg/ha) a mierne vyššia ako v Maďarsku (14,7 kg/ha),
• mierny nárast podielu počtu vodných útvarov v dobrom chemickom stave,
• dobrá bilancia odberu a využívania zdrojov podzemných vôd. Havarijný ani kritický bilančný stav nebol dokumentovaný v žiadnom hydrogeologickom rajóne.
•  vysoký podiel chránených území a území Natura 2000 (CHVÚ a ÚEV), ktoré  predstavujú základný predpoklad zachovania biodiverzity,
• kvalita povrchových a podzemných vôd, zníženie prebytku dusíka v poľnohospodárskej pôde, čo vytvára podmienky pre kvalitnejšie poskytovanie určitých ekosystémových služieb,
• nižšia intenzita aplikácie hnojív a pesticídov, nižšia aplikácia priemyselných hnojív v rastlinnej výrobe a stabilizácia emisií oxidu dusného do ovzdušia. Nízka početnosť chovov hospodárskych zvierat limitujúca  objem emisií metánu,
• ponuka kvalitných  a bezpečných  potravín vyrobených z domácich surovín,
• vysoká úroveň úradnej kontroly produktov potravín a surovín rastlinného a živočíšneho pôvodu (kontaminanty, rezíduá veterinárnych liekov, rezíduá pesticídov, prídavné látky).

Slabé stránky:

• pretrvávajúce nízke spoločenské ohodnotenie práce a slabá motivácia pre prácu v poľnohospodárstve,
• zvyšujúci sa vekový priemer pracujúcich v poľnohospodárstve v porovnaní s pracujúcimi v ostatných odvetviach NH,
• trvalý pokles pracujúcich v poľnohospodárstve, nedostatočný záujem absolventov stredných a vysokých škôl s poľnohospodárskym zameraním o prácu v poľnohospodárstve,
• pretrvávajúce problémy spojené so sezónnosťou prác v segmente ovocinárstva, zeleninárstva, vinohradníctva (ohodnotenie pracujúcich – odvodová zaťaženosť krátkodobých pracovných pomerov),
• pretrvávajúce rozdiely  medzi príjmami v poľnohospodárstve a ostatnými odvetviami  národnej ekonomiky,
• absencia mechanizmu na systémové riešenie katastrofických rizík (nepoistiteľné riziká v komerčných poisťovniach),
• nedostatočná diverzifikácia poľnohospodárskej produkcie a pokračujúci trend preferencie rastlinnej výroby pred živočíšnou, v rastlinnej výrobe prevláda produkcia monokultúr (obilniny, olejniny), čo má negatívny vplyv na rast tvorby pridanej hodnoty v poľnohospodárstve,
• vysoká závislosť poľnohospodárstva SR na dotačnej podpore, pretrvávajúce diferencie vo výške podpôr medzi členskými štátmi EÚ,
• nízka investičná aktivita (najmä u mikro a malých podnikov), nízka tvorba  hrubého fixného kapitálu, ktorej podiel na hrubej pridanej hodnote nedosahuje priemer EÚ,
• rezervy v modernizácii a digitalizácii poľnohospodárstva (vysoká hmotná a morálna opotrebovanosť strojového vybavenia),
• nízka úroveň zapojenia poľnohospodárskych podnikov do spracovania produktov poľnohospodárskej prvovýroby,
• nedostatočná úroveň horizontálnych a vertikálnych vzťahov spolupráce a organizovanosti prvovýrobcov, ktorá spôsobuje slabú vyjednávaciu silu vo vzťahu k spracovateľskému priemyslu a obchodu,
• nízka aplikácia organických hnojív vyplývajúca zo znižujúcich sa počtov hospodárskych zvierat,
• vysoká miera emisií amoniaku (95,1 %) z poľnohospodárstva v rámci EÚ, najvyššia intenzita emisií amoniaku je pozorovaná v chove hydiny, najmä nosníc,
• nesprávna aplikácia organických a anorganických dusíkatých hnojív do pôdy prispieva k tvorbe emisií amoniaku, i keď množstvo emisií z aplikácie organických hnojív dlhodobo klesá,
• existencia nelegálnych skládok, (stavebný odpad, autobatérie, opotrebované pneumatiky a iné),
• nedostatočné množstvo čistiarní odpadových vôd,
• zvyšovanie intenzity hospodárenia na úkor šetrného hospodárenia, uprednostňovanie pestovania lukratívnych plodín s možnosťou vývozu na zahraničné trhy,  preferencia intenzívnych technológií a plodín využívaných pre biopalivá, veľká výmera pozemkov s nepretržitým pestovaním monokultúr spôsobujúca vyčerpanosť pôdy, premnoženie škodcov, používanie chemických hnojív, postrekov a pesticídov,
• nedostatočné zachovávanie a tvorba krajinných prvkov, ktorými sa docieli zadržiavanie vody v pôde, vytvoria sa lokality pre hniezdenie poľného vtáctva a pre čiastočný úkryt cicavcov, vytvorenie prírodnej bariéry voči veternej činnosti, erózii pôdy, prašnosti pri poľných prácach a znižujú riziko povodní z prívalových dažďov, podiel poľnohospodárskej pôdy s krajinnými prvkami predstavuje 0,07 % z celkovej výmery (Eurostat),
• nepriaznivý vývoj sociálno-demografickej štruktúry vidieckeho obyvateľstva, priestorová asymetria v rozdelení obyvateľstva podľa dosiahnutého stupňa vzdelania,
• nedostatočný vstupný kapitál a motivácia mladej populácie na začatie podnikania v poľnohospodárstve,
•  ťažký  prístup k pôde mladých a potenciálnych poľnohospodárov zo SPF, z dôvodu dlhodobého prenájmu už existujúcimi veľkými poľnohospodárskymi podnikmi,
• nedostatočná úroveň odbornej prípravy v oblasti podnikateľských zručností a zručností riadenia rizík v poľnohospodárstve, nedostatočné  celoživotné vzdelávane a veková štruktúra  manažérov v poľnohospodárstve,
• nedostatočné využívanie možností poradenstva na zvýšenie príjmov  poľnohospodárskych podnikov,
•  systém  zamestnávania sezónnych robotníkov a zamestnávania cudzincov v sektore,
• trend zvyšovania indexu ekonomickej závislosti mladých ľudí (počet osôb v poproduktívnom veku na 100 osôb v produktívnom veku), nižšia mzdová úroveň na vidieku,
• klesajúci trend úrovne HDP na obyvateľa vo vidieckych oblastiach (SR dosahuje iba 76,6 % úrovne štátov EÚ- 28),
• neexistujúca evidencia potravín vyrobených alebo predaných v rámci systému „Politiky kvality  EÚ“, (na národnej úrovni, aj v rámci EÚ),
• dovoz plemenných zvierat do SR a s ním súvisiace riziko zavlečenia nákaz do domácich chovov,
• nárast rezistencie škodlivých organizmov voči pesticídom a nedostatočný sortiment účinných látok pesticídov povolených v rámci antirezistentných stratégií.

Príležitosti:

• vysoký podiel malých a stredných podnikov, ktoré okrem základnej produkčnej výkonnosti rozvíjajú produkciu miestnych špecialít a tým posilňujú príjmy,  
• využívanie prvkov sociálnej ekonomiky v poľnohospodárstve poskytuje nové príležitosti ako vo vidieckom priestore  vytvárať nové alternatívne služby, rozširovať a diverzifikovať činnosti,  
• udržanie živočíšnej výroby cez platby pre oblasti s prírodnými obmedzeniami v nepriaznivých prírodných podmienkach (ANC),  
• možnosti diverzifikácie poľnohospodárskej výroby s orientáciou stabilizácie  príjmov,  
• zachovanie životaschopných vidieckych spoločenstiev, pre ktoré je poľnohospodárstvo dôležitou činnosťou tvoriacou miestne pracovné príležitosti a tým príjmy, 

• zefektívnenie produkcie vďaka technologickému pokroku, špecializácii, územnému rozmiestneniu výroby, inovovaným agrotechnickým postupom a efektívnemu využívaniu závlah, 
• zmeny v komoditnej štruktúre pôdohospodárstva s kladným vplyvom na diverzifikáciu produkcie, kvalitu pôdy a zamestnanosť (rast  produkcie deficitných surovín do potravinárskeho priemyslu – napr. mlieka, bravčového a hydinového mäsa, zeleniny, ovocia…),  
• zvyšovanie   investícií do agropotravinárskej vedy a výskumu v SR (dotačná podpora – fondy EÚ, národné zdroje) a efektívnejšie prepojenie vedomostného trojuholníka (veda a výskum – vzdelávanie – poradenstvo) do pôdohospodárskej praxe s pozitívnym vplyvom na rozvoj a zavádzanie inovácií,  
• vytváranie odbytových organizácií výrobcov  s cieľom dlhodobého zlepšenia pozície v rámci potravinovej a energetickej vertikály na základe spájania disponibilných ľudských a finančných zdrojov výrobcov do spracovania a predaja, 
• posilnenie predaja z dvora vo vidieckych oblastiach a regionálnych odbytových reťazcov v mestských a prímestských aglomeráciách, 

• využitie agroturistiky na propagáciu a odbyt tradičných regionálnych výrobkov a posilnenie zamestnanosti, 
• podpora nákupov vhodnej poľnohospodárskej techniky z pohľadu ochrany pôdy pred eróziou, zhutňovaním a zvýšenému uvoľňovaniu CO2 z pôdy do ovzdušia bezprostredne po orbe, t.j. podporiť techniku šetrnú k pôde pri orbe, podporiť prechádzanie k bezorbovým technológiám (No-till, Strip-till, vrstevnicová a bezorbová agrotechnika apod.) a obmedzenie ťažkých mechanizmov, 
• uplatňovanie protieróznych opatrení na poľnohospodárskej pôde –  zvýšené zastúpenie viacročných krmovín, zmenšovanie pozemkov, vrstevnicová agrotechnika, uplatňovanie protieróznych osevných postupov, pásové pestovanie plodín, zatrávňovanie, vytváranie terás, 
• systematická tvorba poznatkov a priestorových informácií je základným predpokladom pre efektívnu alokáciu príslušných opatrení v krajine (v povodniach) tak, aby navrhované opatrenia boli environmentálne účinné a nákladovo efektívne, 
• príležitosť pre mladých poľnohospodárov doplniť, resp. nahradiť  chýbajúce produkty  na trhu,  domácou produkciou zeleniny, ovocia a živočíšnych výrobkov, 

• využitie existujúceho potenciálu  inovácií, realizovanie poznatkov získaných zo zahraničia do praxe a naštartovanie nových neznámych projektov prostredníctvom mladých poľnohospodárov, 
• ponuka modernej výkonnej poľnohospodárskej techniky na trhu a jej využívanie v úspešných poľnohospodárskych podnikoch prispieva k zatraktívneniu podnikania v poľnohospodárstve v očiach mladej populácie, 
• podporovanie  rozvoja cestovného ruchu na vidieku vrátane agroturizmu ako jedného z nástrojov diverzifikácie podnikateľských činností podporujúcich  oživenie vidieka a vznik nových  pracovných miest na vidieku,  
• diverzifikácia aktivít poľnohospodárskych a lesníckych subjektov (napr. činnosti súvisiace so získavaním a spracovaním biomasy, agroturistika, predaj z dvora, rozvoj rekreačných a relaxačných činností, odpadové hospodárstvo, spracovanie dreva),  
• podpora vzdelanosti, využívania moderných technológii, internetizácie a kvalifikácie  vidieckeho obyvateľstva, rozvoj cezhraničnej spolupráce, aktivizácia miestneho obyvateľstva a ich zapájanie do rozhodovacieho procesu (MAS), 

•  zvýšenie informovanosti o systéme kvality potravín SR, nárast potreby slovenských potravín, 
• vzdelávanie spotrebiteľov – zvýšenie záujmu o „zdravé stravovanie“ záujem spotrebiteľov kvalitné, regionálne potraviny so špeciálnymi hodnotami súvisiacimi so zdravím, 
• zavedenie podpôr potravinárskych výrobkov vyrábaných v SR v rámci systému Politiky kvality  EÚ, 
• lepšia informovanosť spotrebiteľa o problematike a rizikách AMR a o kvalite a bezpečnosti potravín v širšom zmysle, výskum a vývoj nových ekologicky optimálnych postupov pre sektor poľnohospodárstva v rozdielnych geografických a klimatických podmienkach Slovenskej republiky,  
• využívanie alternatívnych techník a postupov ochrany rastlín bez použitia pesticídov, 

• trvalé podporovanie sektora integrovanej produkcie a ekologického poľnohospodárstva a následné zvýšenie podielu bezreziduálneho a nízkoreziduálneho ovocia a zeleniny na trhu. 

Ohrozenia:

• nedostatočné a nekoordinované  riešenie situácie spojenej s klimatickými zmenami, významne ovplyvňujúce štruktúru pestovania plodín úrodnosť a s tým spojené riziko podnikania v poľnohospodárstve (nedostatok vetrolamov, erózia pôdy, nedostatočne vybudovaný závlahový a odvodňovací systém) s negatívnym dopadom na príjmy,
•  absencia dlhodobej koncepcie optimálnej alokácie – štruktúry  poľnohospodárskej výroby vzhľadom na potreby zvyšovania sebestačnosti v kľúčových agropotravinárskych komoditách,
• protichodnosť  požiadaviek na zvyšovanie  produkčných ukazovateľov s hlavným parametrom rastu produktivity práce, úsporou nákladových faktorov a požiadavky zvyšovania zamestnanosti, 
• riziká volatility cien produktov, závažnosti  rizikových faktorov a nákazové situácie živočíšnej výroby s nepriaznivým dopadov na príjmy poľnohospodárov,
• prehlbujúca sa  disparita miezd v poľnohospodárstve a v národnom hospodárstve resp. v priemysle s dopadom na odchod pracovníkov z poľnohospodárstva,
• vysoké vstupné náklady poľnohospodárskych prvovýrobcov do spracovania, distribúcie a predaja vlastných výrobkov s vyššou pridanou hodnotou priamo spotrebiteľovi,
• výrazná odkázanosť poľnohospodárskej prvovýroby na finančných podporách z verejných zdrojov,
• chýbajúca motivácia  poľnohospodárov budovať krajinné protierózne prvky (napr. kompenzačné platby),
• úbytok kvalifikovaných pracujúcich vrátane pracujúcich v robotníckych povolaniach ako dôsledok odchodu domácich a zahraničných pracujúcich z poľnohospodárstva z dôvodu  zmien v podnikateľskom prostredí v období šírenia pandémie COVID-19,
• zvýšený rozsah pôsobenia biotických a abiotických škodlivých činiteľov (ťažba dreva, veterné kalamity, škodcovia, požiare a prívalové dažde) a z toho vyplývajúci nepriaznivý zdravotný stav časti lesných porastov (najmä s prevažujúcim zastúpením smreka) a tým aj ohrozenie zabezpečenia plnenia funkcií lesov,
• používanie pesticídov v SR (ohrozenia  – rezíduá v prostredí – voda, pôda, potraviny, biodiverzita, zdravie ľudí; príležitosti – alternatívne integrované/biologické spôsoby ochrany plodín, správna rotácia plodín, odolné druhy/variety plodín…),
• nepriaznivé nastavenie legislatívnych podmienok pre  mladých poľnohospodárov (Zákon o nájme pôdy, prenájme pôdy od SPF),
• náročné podmienky pre mladých potenciálnych  záujemcov o podnikanie v poľnohospodárstve v súvislosti s prístupom k pôde a úverom v praxi ako aj zložité  podmienky pre získanie podpory,
• variabilita dostupnosti širokého spektra profesií s vyššími príjmami a pretrvávajúca mzdová disparita medzi odvetvím poľnohospodárstva a ostatnými odvetviami NH (absolventi škôl poľnohospodárskeho zamerania sa nezamestnajú v agroodvetví),
• nedostatočná flexibilita stredného a vysokého školstva v zameraní študijných odborov ako odpoveď na potreby  trhu práce po roku 2020,
• útlm pestovania tradičných plodín ako je cukrová repa, vinič hroznorodý, strukoviny a chovu hospodárskych zvierat  a s tým spojený negatívny dopad na zamestnanosť, životné prostredie, spracovateľský priemysel, biotopy vtákov, a na zachovanie biodiverzity vidieckych oblastí,
• zhoršenie životaschopnosti podnikov v dôsledku poklesu produkcie (nízka úroveň využitia výrobných faktorov (pôda, technológie, kvalifikovaná a manuálna práca), pokles pridanej hodnoty, bez inovácií a investícií do vybavenia a pracovnej síl,
• riziká pre životné prostredie zo strany neúmyselných a nadmerných únikov chemických látok do vody, ovzdušia a pôdy so škodlivými účinkami na rastliny, voľne žijúcu zver, kvalitu zložiek životného prostredia a biodiverzitu všeobecne,
• zastavenie progresívneho vývoja integrovanej produkcie a produktov ekologického poľnohospodárstva v dôsledku redukovanej alebo nedostatočnej výšky dotačných titulov na túto produkciu,
• konkurencia lacných importovaných potravín zo zahraničia a vývoz surovín vypestovaných na Slovensku.