Vplyv pandémie koronavírusu na trh práce z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných na pracovných miestach v sektorovej štruktúre NSP/SRI
Z hľadiska ekonomických činností realizovaných v sektorovej štruktúre NSP/SRI kreujú sektor elektrotechnika nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:
- Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov,
- Výroba elektrických zariadení.
Sektorovo špecifickí zamestnanci tvorili k 31. 10. 2021 približne 3 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi stredne veľké sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých úrovní zručností uplatňovaných sektorovo špecifickými zamestnancami prezentuje nasledujúci graf.
Štruktúra sektorovo špecifických zamestnancov v členení podľa úrovne zručností v sektore elektrotechnika k 31. 10. 2021
V sektore elektrotechnika si približne 78 % sektorovo špecifických pracovných príležitostí vyžadovalo strednú úroveň zručností a približne 21 % malo požiadavky na vysokú úroveň zručností. Nízku úroveň zručností na výkon jednoduchých, bežných a rutinných úloh spojených s výrobou, vykonávanie základnej údržby, drobných opráv, manipulačné, triediace, baliace a podobné práce uplatňovalo približne 1 % sektorovo špecifických zamestnancov.
Sektorovo špecifickí UoZ spolu tvorili k 31. 10. 2021 približne 3 %-ný podiel na úhrnnom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, ako aj porovnanie s rovnakým obdobím roku 2019, sú uvedené nižšie.
Štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v členení podľa úrovne zručností v sektore elektrotechnika k 31. 10. 2021 a k 31. 10. 2019
Sektorovo špecifickí zamestnanci v elektrotechnike vykonávali prevažne pracovné činnosti vyžadujúce strednú úroveň zručností. Aj najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ vykonával bezprostredne pred ich zaradením do evidencie UoZ zamestnania, ktoré si vyžadovali takúto úroveň zručností. Z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ ich bolo približne 86 %. Približne 9 % sektorovo špecifických UoZ vykonávalo pred ich zaradením do evidencie UoZ pracovné úlohy na vysokej úrovni zručností. Najmenej sektorovo špecifických UoZ bolo s predchádzajúcou praxou na nízkej úrovni zručností, a to cca 5 %.
V sledovanom období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 sa v elektrotechnike počet sektorovo špecifických UoZ s predchádzajúcim zamestnaním na prevažnej, t. j. na strednej úrovni zručností, zvýšil približne o 900 osôb, t. j. o 42 %. Počet UoZ s predchádzajúcim zamestnaním na nízkej úrovni zručností sa zvýšil približne o 20 osôb, t. j. o 15 % východiskového stavu. Zmeny v kategórii UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie vykonávali zamestnania s vysokou úrovňou zručností, predstavovali okolo 80 osôb, resp. nárast o 33 %.
Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na vysokej úrovni zručností v sektore elektrotechnika v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021
V členení podľa územnosprávneho usporiadania SR bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na vysokej úrovni zručností v polovici krajov SR vyššia, ako bola celoštátna priemerná hodnota v rámci sektora. V elektrotechnike bola najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na danej úrovni zručností zaznamenaná v Banskobystrickom kraji, kde dosiahla necelých 6 %. V opačnom spektre bol na čele Žilinský kraj, nasledovaný Nitrianskym a Trnavským krajom, kde bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti nižšia ako 2 %. V sektore elektrotechnika sa v prípade vysokej úrovne zručností sektorovo špecifická nezamestnanosť prejavila v období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 najmä v počte UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:
- Prevádzkový technik elektroúdržby,
- Špecialista kontroly a testovania elektrotechnických zariadení.
Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností v sektore elektrotechnika v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021
Pri regionálnom pohľade na mieru sektorovo špecifickej nezamestnanosti v strednej zručnostnej kategórii možno konštatovať, že v troch krajoch prevýšila celoštátny priemer sektora. Najvyššia hodnota bola zaznamenaná v Banskobystrickom kraji, kde presiahla 12 %. Priemer sektora bol výrazne prekročený aj v Prešovskom a Košickom kraji, dosiahol tam viac ako 11 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností bola zaznamenaná v Bratislavskom kraji, a to iba 2 %. Ani v Trnavskom, Trenčianskom a Nitrianskom kraji nepresiahla miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností hodnotu 4 %. V prípade strednej úrovne zručností sa sektorovo špecifická nezamestnanosť v elektrotechnike prejavila najmä v počte UoZ, ktorí pred ich zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:
- Montážny pracovník (operátor) káblových zväzkov,
- Montážny pracovník (operátor) elektronických zariadení,
- Elektromechanik (okrem banského),
- Stavebný a prevádzkový elektrikár,
- Montážny pracovník elektrických a elektronických zariadení.
V prípade nízkej úrovne zručností bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v elektrotechnike v priemere za celú SR takmer 22 %, pričom značný vplyv na situáciu v krajoch SR mal návrat do miesta trvalého pobytu u tých osôb, ktoré boli uvoľnené z pracovného pomeru v inom regióne, vrátane zahraničia. Z dôvodu nízkej početnosti sektorovo špecifických UoZ a zamestnancov na danej úrovni zručností, resp. zamestnávateľských subjektov, však konkrétne hodnoty sledovaného ukazovateľa v regiónoch SR podliehajú ochrane dôverných údajov. Na nízkej úrovni zručností sa v období pandémie nového koronavírusu sektorovo špecifická nezamestnanosť v elektrotechnike prejavila najmä v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji. Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Bratislavskom kraji. Sektorovo špecifická nezamestnanosť v elektrotechnike sa v sledovanom období v prípade nízkej úrovne zručností najvýraznejšie prejavila v počte tých UoZ, ktorí pred zaradením do evidencie vykonávali zamestnanie Pomocný pracovník v elektrotechnickej výrobe.
Zhrnutie za sektor
Sektor elektrotechnika sa vyznačoval približne 78 %-ným zastúpením zamestnancov s pracovnými činnosťami na strednej úrovni zručností z celkového počtu sektorovo špecifických zamestnancov. Táto zručnostná kategória predstavovala aj najpočetnejšiu časť sektorovo špecifických UoZ. K 31. 10. 2021 tvorili osoby s predchádzajúcimi pracovnými úlohami na strednej úrovni zručností približne 86 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Približne 9 % sektorovo špecifických UoZ vykonávalo pred ich zaradením do evidencie UoZ pracovné úlohy na vysokej úrovni zručností. Najmenej sektorovo špecifických UoZ bolo s predchádzajúcou sektorovou praxou na nízkej úrovni zručností, a to iba cca 5 %. V najpočetnejšej kategórii ľudských zdrojov, t. j. so strednými zručnosťami, bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti približne 6 %, pretože z celkového počtu osôb, ktoré vykonávali sektorovo špecifické zamestnania so strednou úrovňou zručností, či už aktuálne k 31. 10. 2021 alebo bezprostredne pred ich zaradením do evidencie UoZ, tvorili UoZ približne 6 %. V prípade vysokej úrovne zručností bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti k 31. 10. 2021 približne 3 % a na nízkej úrovni to bolo okolo 22 %. V čase pandémie boli sektorovo špecifickou nezamestnanosťou najviac zasiahnuté Banskobystrický, Prešovský a Košický kraj, pričom značný vplyv na situáciu na trhu práce v týchto krajoch mal návrat do miesta trvalého pobytu u tých osôb, ktoré boli z výkonu prác sektorového charakteru uvoľnené v inom regióne, vrátane zahraničia. Z hľadiska početnosti sektorovo špecifických UoZ išlo najmä o pracovné úlohy vykonávané v rámci nasledovných zamestnaní:
- Montážny pracovník (operátor) káblových zväzkov,
- Montážny pracovník (operátor) elektronických zariadení,
- Elektromechanik (okrem banského),
- Stavebný a prevádzkový elektrikár,
- Montážny pracovník elektrických a elektronických zariadení
- Pomocný pracovník v elektrotechnickej výrobe.
