Manažérske zhrnutie

Zoznamy kritických a kľúčových činiteľov vychádzajú z PESTLE a SWOT analýz, ktoré sú založené na skúsenostiach odborníkov z praxe, ktorí sa podieľali na tvorbe tohto dokumentu.

Kritické činitele – zdravotníctvo

• zamestnávanie nekvalifikovanej pracovnej sily bez príslušnej odbornej spôsobilosti na výkon pracovných činností zdravotníckeho pracovníka,
• nízke mzdy zdravotníckych pracovníkov (napr. v oblasti kultúry je vyšší priemerný mesačný hrubý príjem ako v zdravotníctve),
• demografický vývoj v spoločnosti a nízka pôrodnosť žien,
• výskyt sociálno-patologických javov, sociálnej a najmä príjmovej nerovnosti,
• zraniteľnosť z hľadiska pravdepodobnosti výskytu a vplyvov nepriaznivých javov, udalostí prírodnej povahy na ľudský systém, aj ekosystém,
• devalvácia odbornej prípravy na výkon zdravotníckeho povolania,
• neflexibilita vzdelávania na stredných zdravotníckych školách,
• migrácia zdravotníckych pracovníkov do zahraničia a iných sektorov národného hospodárstva,
• neuplatnenie sa absolventov vo vyštudovanom zdravotníckom študijnom odbore,
• absencia mechanizmu povinnosti zamestnávateľov prijímať absolventov zdravotníckych študijných odborov do pracovného pomeru,
• migrácia zdravotníckych pracovníkov do ekonomicky silnejších štátov (lepšie pracovné podmienky, interpersonálne vzťahy, lepšie finančné ohodnotenie a i.)
• neschopnosť existujúceho zdravotného systému zabezpečiť kvalitné a dostupné zdravotné služby pre pacientov, pričom starnutie populácie zvyšuje dopyt po službách zdravotnej starostlivosti, čo predstavuje výzvy na zefektívnenie systému poskytovania zdravotnej a dlhodobej starostlivosti, ako aj spôsobu využívania kompetencií zdravotníckych pracovníkov,
• nepostačujúci objem disponibilných zdrojov (ľudské, finančné, materiálno-technické, IT, a i.), úroveň a kvalita pracovných podmienok v zdravotníckych zariadeniach (zastarané materiálno-technické vybavenie niektorých pracovísk, nevhodné priestorové podmienky a i.), predstavujú výzvy na posilnenie a podporu politík zameraných na zabezpečenie a udržanie potrebného počtu zdravotníckych pracovníkov.

Kľúčové činitele – zdravotníctvo

• zvýšenie personálnych kapacít vysokých škôl pre vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov a zvýšenie podielu populácie v oblasti terciálneho vzdelávania na úroveň očakávaného priemeru OECD v roku 2030, ktorý sa predpokladá na úroveň 50 %,
• naviazanie profilov absolventov zdravotníckych študijných odborov vysokých škôl na potreby trhu práce v zdravotníckom sektore,
• zabezpečenie stability ľudských zdrojov v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti,
• zníženie podielu odchodu zdravotníckych pracovníkov, najmä lekárov a sestier v strednom veku, za prácou do zahraničia minimálne o jednu tretinu,
• zlepšenie mzdového ohodnotenia zdravotníckych pracovníkov,
• zvýšenie kvality života zdravotníckych pracovníkov ako kľúčového faktora atraktivity pre stabilizáciu mladšej generácie vo všetkých regiónoch SR, a to hlavne rozšírením stabilizačných pôžičiek aj pre iné zdravotnícke povolania, napr.: pôrodné asistentky, zabezpečenie cenovo dostupného bývania a sociálnej infraštruktúry pre mladé rodiny s nárokom umiestnenia dieťaťa do škôlky, možnosť práce na kratší pracovný úväzok a pod.,
• zavedenie motivačných nástrojov zamestnávateľmi: celoživotné vzdelávanie – poskytovanie viac dní voľna na vzdelávanie, umožnenie výmenných aj zahraničných stáží a posilnenie ďalšieho vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov vo všetkých zdravotníckych povolaniach podľa § 27 zákona č. 578/2004 Z. z. s ohľadom na bezpečnosť pacienta, kvalitu a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti,
• zabezpečenie prepojenia vzdelávania zdravotníckych pracovníkov s investíciami verejného sektora do zdravotníckeho personálu, ale aj s potrebami obyvateľov a požiadavkami zdravotných systémov za účelom zabezpečenia najvyššej kvality, bezpečnosti, efektívnosti a kontinuity
• zabezpečenie starostlivosti, ako aj zníženia nerovnosti z hľadiska poskytovania zdravotnej starostlivosti na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni,
• zavedenie systematického prognózovania pracovnej sily v zdravotníctve pri analýze trhu práce v zdravotníctve, vrátane zvýšenia kvality a dostupnosti spracúvaných dát, ako aj ich prepojenia a vzájomného poskytovania zainteresovanými subjektmi za týmto účelom, zvýšenie vplyvu plánovania a prognózovania zdravotníckych pracovníkov na politické rozhodovanie,
• zabezpečenie zdravotníckych pracovníkov prostredníctvom bezpečného pracovného miesta, primeraného pracovného zaťaženia, kontinuálneho vzdelávania a možnosti profesionálneho rozvoja, kariérneho postupu, zlepšovania pracovných podmienok a podporovaním stimulov na podporu rodinného života a životného štýlu, pričom politiky zamerané na zabezpečenie a udržanie potrebného počtu zdravotníckych pracovníkov si vyžadujú spoluprácu a podporu na úrovni viacerých rezortov,
• rozvíjanie spôsobilostí zdravotníckych pracovníkov: kritického myslenia, digitálnych zručností a vedomostí o moderných technológiách prostredníctvom vzdelávacích ustanovizní a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí disponujú špičkovým materiálno-technickým zdravotníckym vybavením s ohľadom na bezpečnosť pacienta a celoživotné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov a ich kariérny rast v systéme zdravotnej starostlivosti.

Kritické činitele – sociálne služby

• vysoká fluktuácia zamestnancov v sociálnych službách a ich nedostatok v podporných službách z dôvodu nemotivujúcich pracovných podmienok (nízke finančné aj spoločenské ohodnotenie pracovníkov v sociálnych službách, neprimerané pracovné zaťaženie, nemotivujúci/chýbajúci systém profesionálneho rozvoja a kariérneho postupu a pod.),
• slabá vymožiteľnosť aplikovania európskych a národných strategických zámerov – Národných priorít rozvoja sociálnych služieb (Národnej stratégie deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti) do koncepcií rozvoja sociálnych služieb a komunitných plánov na regionálnej a lokálnej úrovni (formálne vypracované komunitné plány sociálnych služieb „na zákazku“) – vrátane nedodržiavania zákonných podmienok pre kvalifikačné predpoklady odborných zamestnancov v sociálnych službách, nedodržiavania normatívov zamestnancov pre konkrétny druh sociálnej služby a počet prijímateľov sociálnej služby (návrh na riešenie situácie: vytvorenie systému vymožiteľnosti aplikovania Národných priorít rozvoja sociálnych služieb a príprava samostatného zákona o sociálnych pracovníkoch a odborných pracovníkoch v sociálnych službách, vrátane mechanizmov kontroly a sankcií; celospoločenská osveta a odborné pôsobenie na pracovníkov a poslancov samosprávnych orgánov určujúcich podmienky rozvoja sociálnych služieb v obci a regióne),
• sociálne služby poskytované vo veľmi obmedzenej forme osobám, ktoré zotrvávajú v segregovanej lokalite s prítomnosťou koncentrovanej a generačne reprodukovanej chudoby z dôvodu absencie/slabo vybudovanej sociálnej a technickej infraštruktúry v daných lokalitách – potreba riešenia tejto situácie.

Kľúčové činitele – sociálne služby

• rozvoj sociálnych služieb na komunitnej úrovni a s tým súvisiaci dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile vo všetkých regiónoch (zatraktívnenie odborných pozícií v sociálnych službách primeraným finančným a spoločenským ohodnotením a osvetou, legislatívne zjednotenie mzdového ohodnotenia odborných pracovníkov sociálnych služieb; možnosť motivovania vyštudovaných odborníkov k navráteniu sa do sektora sociálnych služieb; využitie potenciálu neverejných poskytovateľov sociálnych služieb zjednotením a garantovaním systémového financovania sociálnych služieb za účelom  udržania a stabilizovania odborných pracovníkov v neverejnom sektore; neznižovanie odbornosti kvalifikovaných pracovníkov prijímaním legislatívnych výnimiek z kvalifikačných predpokladov),
• podpora kvalifikovanej pracovnej sily v regiónoch s majoritnou rómskou komunitou (regionálna a lokálna podpora záujemcov a motivovanie na štúdium v odboroch sociálna práca, špeciálna pedagogika, psychológia a pod. – uplatniteľných v sociálnych službách krízovej intervencie, efektívna špecializácia študijného odboru sociálna práca na potreby cieľovej skupiny; podpora zvyšovania kvalifikácie pracovníkov zapojených do národných projektov – terénnej sociálnej práce, komunitných centier a pod.),
• aplikovanie platnej legislatívy a vybudovanie jednotného Informačného systému sociálnych služieb a potreba postupného zavádzania povinnej registrácie sociálnych pracovníkov a odborných pracovníkov v sociálnych službách s cieľom zvýšenia kvality poskytovaných služieb a systematickej práce s pracovnou silou v sektore sociálnych služieb (vybudovanie systému celoživotného vzdelávania odborných pracovníkov v sociálnych službách s motivačnými mechanizmami),
• posilnenie medzirezortnej spolupráce (vrátane rozvoja služieb dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti, rozvoja dostupnosti sociálno-psychologicko-právneho poradenstva) vychádzajúcej z holistického prístupu k pomoci človeku a potreba využívania potenciálu informačno-komunikačných technológií pri poskytovaní služieb (rozširovanie kompetencií pracovníkov v sociálnych službách o IKT zručnosti a tímovú spoluprácu).