Manažérske zhrnutie

Sektor Informačné technológie a telekomunikácie patrí medzi menšie sektory v SR. Tvorí 3 % produkcie v SR a 4 % HDP v SR. Podiel pridanej hodnoty na produkcii je na úrovni 54 %, čo je zo súkromného sektora 2. najvyššia hodnota.

Sektor ITaT patrí medzi sektory s priemerným príspevkom k produkcii (3,2 %) a HDP (4,3 %) v SR. Podiely sektora na produkcii a HDP sa každoročne stabilne zvyšujú a od roku 2020 vzrástli o 1 p. b. Takáto situácia však nie je špecifická len pre Slovensko a sektor rastie na význame vo väčšine krajín EÚ. Podiel tohto sektora na HDP v SR je v skutočnosti mierne nad priemerom EÚ. V Európskom porovnaní výrazne vyčnieva predovšetkým Írsko, kde podiel tohto sektora na HDP je na úrovni 11 % a na produkcii dokonca 17 %. Je to predovšetkým v dôsledku sídla európskeho ústredia Googlu v tejto krajine. Tu sa ukazuje aj krásny príklad z praxe, ako nízke daňové zaťaženie v skutočnosti pomáha ekonomike a investíciám.

Sektor je špecifický predovšetkým výrazným podielom pridanej hodnoty na produkcii. Viac ako polovica (54 %) produkcie je v skutočnosti pridanou hodnotou. Zo súkromného sektora má vyšší podiel pridanej hodnoty len bankovníctvo. Z hľadiska tohto ukazovateľa sa nachádzame nad priemerom EÚ.

Investície sektora predstavujú 3 % všetkých investícií v SR a majú mierne rastúcu tendenciu (od roku 2014 nárast o 23 %). Hlavnou investičnou položkou sú stroje a hnuteľné veci, ktoré tvoria 28 % celkových investícií sektora a softvér s podielom 21 %. Telekomunikácie tvoria dve tretiny investičnej aktivity sektora.

Až 80 % podnikateľských subjektov sektora tvoria podnikatelia bez zamestnancov. Ich podiel na zamestnanosti sektora je 12 % a ich podiel na pridanej hodnote sektora je 13 %. Viac ako polovica zamestnancov pracuje v podnikateľských subjektoch so zahraničným vlastníctvom.

Takmer 99 % podnikateľských subjektov v sektore tvoria malí podnikatelia do 19 zamestnancov. Ich príspevok k HDP sektora je na úrovni 23 % a pracuje v nich 33 % všetkých pracujúcich sektora. Dominantnou kategóriou sú však zamestnávatelia s tisíc a viac zamestnancami. Takýchto je v súčasnosti v sektore šesť, vytvárajú 33 % HDP sektora a zamestnávajú 23 % všetkých zamestnancov v sektore. Len 10 % podnikateľských subjektov v sektore má zahraničné vlastníctvo. Jedná sa prevažne o veľké podniky, ktoré zamestnávajú až 56 % všetkých pracujúcich v sektore. V sektore je šiesty najvyšší podiel zamestnancov pracujúcich v zahraničných podnikoch.

Sektor zamestnáva 2,5 % všetkých pracujúcich v SR. Za ostatných 20 rokov sa počet zamestnancov v sektore zdvojnásobil a je najdynamickejšie rastúcim sektorom v SR.

V sektore pracuje približne 60 tisíc osôb a približne 12 % z toho tvoria fyzické osoby – podnikatelia. V sektore pracuje dvojnásobne viac osôb ako pred 20 rokmi a na celkovej zamestnanosti v SR sa podieľa 2,5 % (v roku 2001 bol tento podiel na úrovni 1,5 %). Podiel na zamestnanosti v SR je nad úrovňou priemeru v krajinách EÚ. Najvyšší je v Estónsku na úrovni 3,8 %. Muži tvoria 81 % zamestnancov v zamestnaniach špecifických pre sektor. 70 % zamestnancov má vysokoškolské vzdelanie. Vyšší podiel vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov má len verejná správa a vzdelávanie.

V sektore sú najvyššie mzdy a tretia najvyššia produktivita práce zo všetkých sektorov. Hodinová mzda je na úrovni 35 % hodinovej produktivity práce v sektore. Tento podiel patrí medzi najnižšie v Európe.

Priemerná hrubá mesačná mzda v sektore je na úrovni 2 236 EUR – je o 77 % vyššia ako priemerná hrubá mesačná mzda v celom hospodárstve SR. Od roku 2010 vzrástla o 37 %. Ide o sektor s najvyššími priemerným mzdami v SR. Mzdy sú ťahané predovšetkým zahraničnými podnikmi, v ktorých je výška mzdy o 14 % vyššia ako v tuzemských. V priemere vyprodukuje zamestnanec za rok 60,5 tisíc EUR pridanej hodnoty, čo je tretia najvyššia hodnota spomedzi všetkých sektorov po bankovníctve a energetike. V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ je však táto produktivita šiesta najnižšia. Nižšiu produktivitu práce v sektore majú len Slovinsko, Poľsko, Maďarsko, Chorvátsko a Bulharsko.

Výška mzdy sa vo veľkej miere odvíja práve od produktivity práce a v krajinách EÚ tvorí v priemere 41 % produktivity práce. V SR je tento podiel na úrovni 35 %. Nižší je v Luxembursku, Írsku, Taliansku a na Cypre (v ČR je na úrovni 36 %). Aj to je jedným z hlavných dôvodov, prečo sme stále zaujímavou krajinou pre zahraničné investície v tomto sektore. Mzdy sú totiž stále relatívne nízke v porovnaní s produktivitou práce. Keďže závislosť medzi produktivitou práce a výškou mzdy je vysoká, jedným zo základných predpokladov k ďalšiemu rastu miezd je rast produktivity práce.

Sektor bude najbližších piatich rokov potrebovať doplniť na trh práce v priemere približne 2,8 tisíc zamestnancov ročne a približne 75 % z toho bude tvoriť expanzný dopyt. Do roku 2025 bude sektor čeliť nedostatku pracovných síl.

Regenerácia ekonomiky v roku 2021 a predovšetkým v roku 2022 prinesie so sebou aj množstvo nových pracovných miest v tomto sektore. V období rokov 2021 – 2025 bude v sektore potrebných približne 14 tisíc zamestnancov nad rámec v súčasnosti pracujúcich osôb. Približne 75 % pracovných príležitostí bude vytvorených ekonomickou expanziou, teda tvorbou nových pracovných miest. Tieto potreby trhu práce sú určené na základe garantovaných zamestnaní sektorovou radou. Z absolventov, ktorí prídu na trh práce z korešpondujúcich odborov vzdelania sa však očakáva, že do roku 2025 sa len približne päť tisíc z nich uplatní v tomto sektore a aj z týchto dôvodov bude sektor čeliť nedostatku pracovných síl aj v budúcnosti. Medzi zamestnania s najvyššími potrebami trhu práce v sektore budú do roku 2025 patriť Systémový programátor, Aplikačný programátor, Technik telekomunikačných služieb a infraštruktúry a Technik v oblasti telekomunikačných zariadení. Tieto zamestnania budú tvoriť 35 % potrieb trhu práce v sektore.

Z hľadiska náhrady pracovných síl sú zamestnanci tohto sektora najmenej ohrození novými technológiami. Len približne 18 % pracovných činností v sektore bude možné nahradiť technológiami v nasledujúcich 20-tich rokoch.

Viac ako polovicu pracovných miest v sektore možno charakterizovať nízkym rizikom nahradenia technológiami v najbližších 20-tich rokoch. Celkovo bude možné nahradiť technológiami 18 % pracovných činností v súčasnosti vykonávaných zamestnancami. Ide o sektor s najnižšou úrovňou tohto ukazovateľa (priemer SR je na úrovni 58 %). To, že nejaká činnosť môže byť nahradená technológiou ešte neznamená, že aj bude. A ak bude nahradená technológiou, to ešte neznamená zánik pracovného miesta a prepustenie zamestnanca. Základné trhové princípy a zisková motivácia podnikov bude v skutočnosti brániť tomu, aby automatizácia a robotizácia mali extrémny nárazový vplyv na trh práce a zamestnancov. Prechod na nové technológie bude v dlhodobom horizonte kontinuálny a plynulý.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.